: 11
ža raz ehudobnj’ drevorubač, čo pracoval od brieždenia až do ne-
skorej noci, Ked sa mu podarilo našerit si pir zlatiek, povedal
HP | svojmu synovi: ,Si mi jedinj potomok a te krvopotne zarobenč
peniaze chcem dat na evoje vzdelanie. Ak vyštuduješ nečo Geryhodnč, staneš sa mojou oporou v starobev”
Šel syn na vysokii školu, silovne študoval a učitelia si o nevede vpnachvi-
Stravil tam vela času, vyštudoval niskolko vied, a predsa ešte nevedel všetko,
H čo dhcel vedjet. Hrst pelazi, čo našetril jeho otec, sa však rgehlo rozkovilala
a mul sa viti domov, A, ic ti da nemoč orec. Pri dnešnej drahote siledva »Mily oteci” odpovedal mu na to syn, ,netripte sa nad tjim. Azda to bola Božia vla, aby som sa vrti a sj doma vim bol A kel videl že sa otec ehyst do es, aby si tam zarobil na živobytše, ned sa pontikole ,Odzajtra budem chodit do lesa vami a pomčžem vim.” Synček mb,” povedal otec, to by bolo, nad tvoje sij. Nie si zvyknuty na tvrdii robonu, neslidal by s. Navyše mam len jednu sekeru a nemiim za čo.
m,” povedal skormijtenj
robi na svoj každodenny chlebik.
adpič dru.” »Chodte k susedovi,” povedal mu na to syn, nezarobim na svoja.” Požičal otec sekeru od suseda a na druhf deši ršno, eše sa len briždilo, aičali otec a syn spolu do price. Sya pomibal otcovi a mal z toho radost. Ked.
počičia vim sekeru, km si
už sko stilo rovno nad ich hlavami, povedal otec: ,’Teraz si oddjehnime a za jedeme-
Sn si vzal skyvu ehleba a povedal: .Vy si odpočitte, tec Ja som čersevj. a prejdem sa zatiaf po lese, možno natrafim na nejake vtiči hniczda.”
»Olay vimselnik,” povedal otec. Čo miščo ehodit po lese? Len sa pri tom. unaviš a nebudoš potom vlidač, Sadni s radšej vedla mša a aj ty si oddyehni.”
8:
Duh vo flaši
No sym si nedal povedat a vybral sa na obehčdaku. Cestou si odbrjzal zo svojej skyy, bolo mu Fahko na duši a blidil zrakom po zeleneh vervich, či na niektorej nezaarie vdčie hniczdo.
“Tak hodil sem a ta, až pršil k velkčmu, rozkondrenčmu dubu, krory mal už zopir storoči a neobjalo by ho ani piš ludi, Mladenec ostal pre »-Na takormto strome musia by a vrščie hnjezda.”
Vtom sa mu zazdalo, skoby sa odkiali ozvalo volani. Zbystril slueh a počul, ako najo voli hlboke las: ,Vypusti ma, vypusti ma!” Poobveral sa dookola, no nezazrel nikoho, Až po ehvii pochopil, že has sa ozjva spod zeme. A opiral sa
deže si?”
Hlas odpovedal: ,Trčim tu dole, pod korežimi duha, Vypusti ma, vypusti mat
Študent zača rozhrabivat zem pod stromom, a ked sa dostal ku korejom, našel tam mali dutinu a v nej skleni flašu. Zdvihol flašu do vyšky, podržal ju preti sveto a zazrl v nej hore-dole skikat čudo, podobne žabe. ,Vypusti ma, vypusti mat” volalo čudo zas a znova Študent nečaka nič zč a flašu odzitkoval. Vzdpiti čudo vystipilo faše a začalo rist Rasto tak rfelo,že o ehvil z neho bol a pred študentom si zastal oobos, vysokyš ako pol duba.
Som duc vo faš Veš, ai bude tvoja odmena zato, že si ma vypasti?” zvolal dneh hlasom, z ktoreho šel srach,
Ne,” odpovedal študent bez bizne. ,OdkiaT to mim vedict?”
szTak rito poviem,” zsolal dueh. ,Musim ti zlimaf vize”
»Mal si mi to povedač vopred,” povedal študent. .Nebol by som ča vypiščal. Moje Viry val maji čo robit – spolahlivo dežja moju hlavu. Msiš svoj odimenu pontiknut niekomu i
A prečo inčmuž” volal dueh, ,y si s ju vysližil, nuž e tvoja. Som moenj Mer- Mkurius a tomu, kto ma vypusti, musim zobrač život”
oPočkaj” odpovedal mu študent. ,Tak rjehlo to nepojde. Najprv sa musim presredišči si nazaj tak moenj. Vedel by si sa do aš slikat znova, a ked si takto naristo? Ak sa ti to podari, uverim v tvoju moc —a rob si so mnou,čo len sa ti zachce.”
To je maličkos,” povedal dueh pyšne, Sevrkol sa a znova sa stika do flaše. Len čo bol vo fla, študent ju znova zazitkoval a hodil pod korene duba,
Potom sa zrno že sa veti k orcovi,ale dueh za nim zifalo zavolal: ,Aeh, vypusti ma, vypasti mal”
»Njet? zvolal študent, , Che simi zobrač život, drub$ raz ti tka priežitost nedimo
state vravel s:
O:
Dueh vo flaši
Odpusti mi, polepšim sa Ne!” odpovedal študent. ,Čo ak ma ehe$ oklamat? To, že sa polepi, by si mase odprsaai. risa, e kd mi daš še az slobodu, omenim s ti tak, že do smuti a bude »previdat en štst,” odprisahal due. ,Smelo teraz doverij moje prisabe a svojma asi
Študent na to povedal: JTvojej prisahe až tk smelo nedoverujem, sle svojmu tastu dno. Skisim ro s tebou šte raza beda ti, ak nedodržš slovo.”
Znova odritkova šu, znova z nej dueh vystipl a znova sa stal z neho obor. Dodežim slovo a čaki ča odmena,” povedal a podal eudentovi handričk, nie
višin než vreckovka. ,Ked touto handričkou pošcha poštichaš železo, premen sa na sriebro.”
-aTo musim najprv vyskišat,” povedal študent, pristipil k stromu, sekol doži svojou sekerou, a potom poraneni koru začal rici hojivšm koncom handričky. Kora stromu sa naozaj hnedi zahojila. Potrel handričkou sekeru – a bola striebomi.
Dobre si sa mi odimenikj” povedal duchovi. Ale už musim fs.”
Duh sa udentovi podakoval za vyslobodenie študent duhovi za dar -a vritil sa k oncovi.
»Kdesi sa til sa obival, že popoludni už z tvoje pomoci
»aUpokojre sa, otec, jato doženiem,”
Hej, doženieš,” povedal oec nahnevane. Len kedy a ako?”
»Hla, tec, tento kmeši poobrinam, ani sa nenazdite,”
Začal obiinač kme ale sriebro je mikšie ne? železo, strieborni sekera sa hned pri prvom idere zohla
Neprezradil študent otcovi čo je vo veci, vdrl sa že je nemilo prekvapenj.
Čo ste mi to dali za sekeru, tec?” zvolal., Ved sa zohla.”
Otec sa prelakol, nevšimol si, že sekera e steieborni, a zvolal: Čo si to vykonal? Teraz ti sekeru musim zaplatič a neviem, kde na to vezmem. Toro je ižitok, čo mim z tvojej pomoci.
»Nehnevajte si,” povedal na to syn. ,Sdm ti sekeru zaplatim.”
sonia sa ci” zvolal tec. Ako ju eheeš zaplat? Zo školy vi re vec, lem zarobič si na chlie si sa ram nenaučil. A dobrim drevorubačom sa nestaneš za jeden del
voyčital mu ote. ,Zabudol si na pricu? Nemjlil som sa, ked som ude nič.”
možno vela mede
»Mite pravdu, tec,” povedal študent. Nje som ešte dobej drevorubač. Podme už domovi”
Ta ak aku!” povedal a to ote Ms si, že ja si možem hocikedy seči zuky do vrecšk tak ako ty? Musim šte pracovat, a 1y, ked nevlideš, shod domov sim
Or, le ja som v lese pri az, netrfim sim domov. Podte so mnou, ved sme na prv raz urobili dost
‘Otec znal, že na pev ra urobli dos, a il domov spolu so srnom. Doma mu. povedale
s Chod zobni sekeru predat,uvidime, kolko dostaneš Ak dostaneš milo a sued si bude a šu pita vae,budem sito uišho muset odprocovate”
Val syn seker a zaniesol ju do mesta k lanikovi. Ten ju polil na vihu a povedali »Je hodna šeyristo zltik, ae tolko prave nem.”
Študent povedal: Dare mi tolko, kolko mite zvyšok budem mač u vis
Zlavnik mu vyplacil rito laneh.
Študent sa riti domov a povedal: Orec, mim peniaze, Chode a opitat sused, kolko ehce za sekera”
Vem, kolko za bu che” povedal tec. .Jednu zlatu a šest prošov.
»Dujte mu dve zlatky a dvanist grošov, to je dvojnsobok, bude ri Ved s len porte, mim pelazi ako smet
Potem dal orcovi so laik a eše bo ubezpeči a budete si žit ako v raji
Maj Božet” zvolal ore. Pevne dim, že si nekradol. Ako si bohastvo?”
A vtedy mu sya porozprival kko sa to šetko zbelo a aka ho neminala odmena. a to že diveroval svojmu šasti.
So zlatkami, čo mu ostali, sa nova vršil na vysokci školu a pokračoval v učeni. A pretože sojou handričkou vedel zaboji všedy ray, stal sa z neh najlivne na celom svete. %
»Nikdy vim už nebude ničehjbač
jadobudol raki

| KHM 99 | |
| ATU Typ 331 | |
| 32,0 | |
| 7.408 | |
| 5.696 | |
| 103 | |
| 1.348 | |
| 13,09 | |
| 255 | |
| 18,9% | |
| Type-Token Ratio (TTR) | 0,563 |
| Moving-Average Type-Token Ratio (MATTR) | 0,871 |
| Measure of Textual Lexical Diversity (MTLD) | 236,6 |
| Hapax Legomena | 621 |
| Average word length | 4,23 |
| Median sentence length | 11,0 |
| 90th percentile sentence length | 24,0 |
| Direct speech share | 50,1% |
| Sentence complexity | 1,68 |
| Connectors | 0 |
| Referential cohesion | 0,008 |
| Character/name candidates | Študent (3), Vypusti (2) |
| Character co-occurrence network | Vypusti - Študent (2) |
| Motif/tag candidates | Bratia Grimmovci |



