Jorinda a Joringel - Rozprávka bratov Grimmovcov

hibokom lese stil star zimok, v ktorom byvala len jedna starena WE? a boli co striga, Vo dne sa premiefala na mačku alebo sovu, iba ZVE | v noci sa z mej stala normilna [udski bytost Vedela k sebe privdbič

liv zverana j eže porom ich zabijal a varil alebo piekla, Kod sa kjej zimku.

približil iekro na sto krokov, nemohol sa zrazu pohnii, Pričarovani k zemi tam. musel stat až dovtedy, ks ho striga neodčarovala, Ked sa však do jej križov ostala mladi panna, premenila ju striga na vtška, ktorčbo sečila do kliedky a odniesla si ho do zimku. V zamku mala už sedemtisc kljecok so vzicnymi. vtikami

Žila v tej krajine aj panna, ktori ola raki kešsna, že nebolo krajej.

Vlala sa Jorinda a bola zasnidbeni s mlšdencom, torji sa volal Joringel. Konečne nastal predvečer ich svadby. Mali z oho takti radost, že zaril byd chvifku len sami vaja a vybrali sa ešte pred svadbou na prechideku do lesa Pamita, Ze sa nesmieme približ k striinmu zaka,” pripominal cesov. Joringel Jorinde. Pomaly sa zmrškalo, hocislniečko šte trblietavo presvitalo po- “medi tmavozelent hradbu stromov. Na starom dube spievala hdlička,a spievala tak divo, že o Jorindu dojalo až k sim – a Joringel nariekal spolu šov. Ked. sa spamiali z dojata, badal, že zabldili.

Slniečko sa ešte raz pozrelo z oblohy a zapadlo za vysokii boru.

Vtedy Joringel zazrel pred sebou krovim obrasteny’ mir zamku. Preskol sa, no bolo už neskoro – vic sa nemohol hni z miest.

Obrázok: Paul Hey (1867 – 1952)

A Jorinda začala spiovat

»Holibok biely spieva na dube bolne a clivo ah, kde ta ijdem, štastie holubie, ked srat život?”

Jorge sa za dov oberel a videl, že sa pr nad ieh hlavami sova s ohnivjmi očami, ri razy zakrižila okolo nikh a tri razy zahikala: -Uhuhii!” Joringel mal od te che pocit, akoby skamenel. Nemohol

nenila na slivika. Vtom preletela

plaka, nemohol hovorit, nemokol pohnid rakou ani nohou. Nastala noc sova zmizla v hišnih a hned” nat sa odi vynorla rivajica starena

Bola zhebeni, že a zosehnati, oči mala takisto ohnivo červenč sko predrjm sova, povako hi kavo kove al o rada lok basom zamen akad

»Všetko nech nehbač je, km vtiči v klici

Potom zaračo oringel nevladal povedat ani sova a stile sa nemohol ani nit – eh sivika, sečila ho do lieky a ci lietku kamsi odniesa, Po ehvili sa vršila bez licky a zamemlala novč zaklinadlo:

ije doma vtiči s klietkov,už sa može hjbat vletko!”

Jorimgel počiti, že sa može znova h$bat.

Zaraz padol pred starenou na koleni a pokra sa ju uprosi, by mu dala toho sivika, Srarena však o rom nechcela ani po- Čuč yrvala ho, neh sa len pekne zmieri s t$m, že svoju mili neovidiuž nikdy v živote -azmizla. Darmo ju Jringe vola, Mirne lakal a arieka: Čo mim teraz urobit?”

Napokon sa pobral odri preč. Cesta ho priviedla do akejsi dediny a tam vstipil do služby ako pastir ovie. Čas bežal Joringel pisol a časo sa s ktdlom ovicc približi k se dy už ne na sto rokov. Raz v noci sa mu snivalo, že našel krvavočervenj kvetok, čo mal uprosred krisnu a velki peru. Vo sne ten Kvietok: aj odthol a vskročl nim k zamku. Všedko čoho sa kvictkom dotkol, bolo. zraru odkliate,A prisilo sa mu aj, že čarovnj kvierok mu vrti orindu..

Len čo sa rno prebudil, vdal sa cez hor i dol kdat kvavočenvej vito. Nail ho až na devity dei zavčs rina. Uprosred kvetka sa ako a najkrajša a najišia peda elierala kvapka rosj. Devič dni a noci ten krito s kvapkou rosy opatme niesol X zfinku.Temoraz nebolo v moci nijakčho zaklinadla zastav ovaj kod bol už ba so krokov od zamiku. Šel dale razu zar pred seb zimocki brina. Zaradoval sa,dotkol sa kvierkom brany a ti sa otvoril. Vkroil cez iu na nidvorie a tam sa započival, či nebode poču vtiči spe. Začul ho kričal dale, nenašel dvorano, kde blo sedemise kito.

Vo dvorane bola aj striga — krila prive svoje viščiky. Ked zbadala Joringela, veni sa nahneval, nadivala mu a plla naiho jedovani ič, Mohla sa však k nemu. pribli le na dva kroky.Joringel si ju nevšimal, rezer si klictky s tiki a hladal mez nimi ti Jorindinu. No ako ju mohol ni, ked klitok so slavikmi boli stovkyž?

Ta si však všmol, že sa starena zakrida k dverim a v paziroch mi liku so sivikom. Skočil za šou, dotkol sa kletk aj strgy kvictkom, a naoza! Stra stratila svoja moc, Kletka zmizla a objavila sa red nim Jorinda, rovnako krisna ako vždy,a vela sa mu do nšročia Joringel vyslobodil aj všetky ostatne vky – zo všekjeh sa stali krisne pamny — a všetky sa potom domov pobrali a oringel s Jorindou sa zobrali,

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Sedem havranov

Martinko Klingáč

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu