Putovali muzikanti - Rozprávka bratov Grimmovcov

Ol raz jeden somi, čo celj život nosil do mlyna vrecia, ale na starč koleni už uniesol čoraz menej a bol svojmu gazdovi iba na oštara. Gazda sa rozbodol, že bo nechi skapat hladom. So: me však viti, že ho pri gazdovi už čaki nič dobrč, a tak mu utiekol a vybr sa ma cestu do Brčm. Rozhodol sa, e a v Brimach stane mestskjm muzikantom.

Kričal sim, až km nestetol polovnickeho psa, čo dyehčal akoby si zabudol des pica

Čo tak dyehčiš, kufsčik?” opital sa somi.

heh,” povedal pes, som už star a zo dia na del mam mene st. Nebol som.

1 ici na pofovačku a pin ma eheel zateeli. Vzal som laby na plecia, no kde si teraz vyskižim večeru?”

»Poradim ti” povedal somdt. Ako polovnicky pes miš iste rid hudbu. Pod. so mnou do Brčm, Obaja si tam najdeme pricu ako mestski muzikanti. Ja hudem. brač na tare, y na bubne.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

To sa psovi zapičilo a ridal sa k somirovi. dvaja,až kj nestrtli mačku, čo sa vdria, skoby zmokla a ne-

dy mehni Čo ši raki smumi, mačka?” opal s mačky somic ZKro br bol vesel ked si mus zachražovat hoj život?” odpovedal mačka. Zentala som, paziti mi orupei, my už nedhušm, rade sedim za pocov pradjem,nuž sa moja pan rozho, še ma da top. Uiekla som je, lenše čo

»aPovem ti, čo tera,” povedal somi. Tebe sa predsa nikto nevyrovna v ma: lej nočnej hudbe. Pod s nami do Brčm, uehytime sa tam všetci traja sko mestski muzikanti.”

Aj mačke sa somirov navi zapičil a pridala sa

Keičali dalej traja, až kym nezazreli gazdovski dom a na jeho vrštach kohita, čo kričal sko zmyslov zbavenj.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

gdo

2o rak krči, akoby sa mal riti svet?” opital sa kohita somi.

Ved sa aj ria,” povedal kohi. ,Moja pani čaki hosti a prikazala kuchirke, aby ma be milosti zabila a hodila do polievky: Naposled si ehcem zakikiikat na plnč hrdlo, km mi ho eše nepodrezal noš”

sNenariekaj, kohi, piš sa dalj svojim červenfim hrebešom a pod s nami do Beč,” povedal somir. V Bremach ti bude lepši než v polevke. A nam s tebov. Miš veli dobrj las – uhytime se ram ako mestski muzikanti.

Nebolo reha kohiia presvedčat – aj on sa k nim pridal.

Kičli dale tria, do Bren však bol ešte daleko a na ceste ich prekvapila noc. Mase prenocovač v lese.

Somi a pe si Tahli pod vysokg trom, mačka a kohi a uhnicedli v koniroch, Kohii až na samom vrehokci— tam sa iti najbezpečnejše, A skor než zaspal, ete sa poolzerl na všetky strany — a zazrel v dialke svetilko.

Hned bli ostarnjm, že v lese je ehlupa — ved čo ine mohlo v dilke viti? ba ak nejake okienko.

Somir povedal: .Ked je ra, zdvihnime sa a podime šte kisok, v <halupe a vyspime ovela pohodlnejšie."

Ai psa to poteilo v ehalpe sa iste nd pir kosti, na nikorej nebodaj aj kisok mia. A ak sa všetci poli tam, kam ih vibio svetilko, ato ih privabilo k velkčmu, vysvietenčmu domu.

Somi, sko najvščši, sa prv$ odhodlal, že sa pozric oknom dnu.

Vidiš tam niečo, modre ušaj?” opštal sa kohi.

»Veruže vidim” odpovedal somi. Vidim preste stal, pl dobrjeh jedi ni pojov,a okolo stola seda zbojici a veselo hoduji.”

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

»Hostinou by sme nepohrdl ani my,” povedal ko.

»Veru nepohrdli,” povedal somi.

A všedey šeyri zveri sa zamyslli,ako by zbojikov til vna by sa ony” samy moli usalaši a host v chalupe.

Somi sa rozhodol že sa postavi za oknom na zadne. Pes mu vskočil na chrbit Mačka vyleza na ehrbit psov. A kohit znova vyletel najvyšie a sadol si na mačkinu hlavu. Ked boli pripraven, dal si znamenie a spustili muziko.

Somr hikal, pes zavšjal, mačka miaučala a kohi kkirkal. Napokon straili rovnovih a veti era sa rili oknom do izby- poriadne priom zadenčalo okemni klo.

Vrskočili zbojnici na rovnč nohy, meli si, že ih prepadol sim diabol, a vo ve kom strachu sa rozutekali do lesa.

Pousidzali sa naši muzikanti okolo stola a teraz si tu veselo hodovali oni, Jedli a pli, akoby predtjm mesiac hladovali.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

Ked boli konečne sjti, zhasi svetlo a každš z nieh sa uločil spat podla svojej povahy a zvyku. Somdr si lahol na smetisko, pes za dvere, mačka pred kozub, v krorom ete tel horici popol, a kohit si sadol na židku pod povalou. Unaveni po dlhej ceste raz-dva zaspali

Okolo polnoci zbojnici usidili, že už je pokoj, lebo zazreli z dialk, že sa v dome nesvieti.Jeh kapitin povedal: ,Nedime sa na istup len preto, že nis vystrašila akisi hlišpost.

A poslal jednčho zo zbojnikov, aby preskiimal sirušciv. bojni pri že v dome vlidne rieho. Vošii reda do kuchyne a ror-. dihal pahrebu. Ked vzblkol ohei,zažiaili vižo mačacie oči. Zbojnik si myslel že si o uhliky chyil riesku a ehcel si ju od nieh pripalič, Nepičio sa mačke, že ej niekto. ide triskou do oči, skočila zbojnikovi do evšre a poškriabala ho.

Poriadne sa zbojnik prelakol a rozbehol sa k dverim, Vyskočil pes,šo ležal za dveramia uhryzol ho do nohy. Vbehol zifalg zbojnik z domu na smetisko, rovno somirovi pod zadnii nohu – nuž dostal ešte aj poriadny kopancc,

Jajkal zbojnik od bolesti a prebudil na židke pod povalou kohdta. A prebudeng: ko jjkatceho zbojnika ešte viac vslakal, ked spusti: ,Kikirii! Kikiriki!”

Bežal bojni, ako vlidal,k svojmu kapitanovi a klsil mu: »Ach, v dome sa usa dila hrozni striga! Ma dlhanske nechty — poškriabala mi celi rv.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

A za dverami sedi striči s dihjm nožom – eko] ma nim do noly. Na smetisku je čicena obluda – zmli fila ma kyjakom. A kdesi hore sedi najsrašnejši z neh a všetsjeh ostarnjeh povzburaje: JŠmyki, ški, mime dilo

Odnechcelo sa zbojnikom vraca do domu — zato štyria bremski muzika V šom spokojne usadili.

Celkom zabudli, že mali namierenč do Brem.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

A v Brčrmach sa nikdy nedozvedel, akjeh mohli mat slivnyeh mestskjeh muzikantov, Kde cha sprava, ehjba aj slava.

umik is

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Sedem havranov

Slama, uhlík a fazuľa

Pani Perinbaba

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu