O vtáčikovi, čo skáče i spieva -

ol az jeden kupe ka a hal na velki cest a pred deko NED | ela pil poredni diamanta najela povedali (Drahj oro, ja si želim vrčika čo ske speva > Orc povedal Dobre ak ho niekde ostanem, prine ti ko” Poro vietky ri vybozkivl a odi. Po ejakom čase sa kupec vraal zas domov a nieol per damanty pre dve are dote, m na od po ajda Hoč kalij v okov obete ki podEak mačkomyši a drevenč železa – večik,čo ske piva, nedostal kip nike,

Veni ho co tršpilo, vd najladšja deča bola jeho sedeu ajmilš Cesta, po kore še vidla lesom a proste lesa natrafi na adhernj z

Na ma jeho vreholci zazrel kupec. vičika, čo skal i spieval

Ej, na poslednci vila, no predsa len som a našel zvolal, ce natešenj, a poslal sluhu, aby sa vyšplhal na strom a viščika zniesol dole. Len čo sa však sluha približ k seromu, vyskoč roeh tiaso listi: Kro mi to chce ukradnit vtičika, čo skače i spieva? Zožeriem hot

(poza neho rozziren lev a reva, až sa na kon

Namesto prefaknueeho sluhu odpovedal kupec: .Nevedel som, že vtščik je tvoj. Napravim svoju chybu a vsipim sa zlatom, len ma nechaj nažive.”

Lev na to povedal: , Maš edini nadej na zdehranu — ak mi sobiš, že mi pošle, čo prvč doma stretneš, darujem ti život a mavyše aj veičika pre najmladšiu dlečru.”

Kupec zavšhali A čo ak mi prvi vybehne v istrery prive ona? Vady to tak robi, ked sa vraciam domov.”

No sluha, šte cel roztrasenj, ho prehoviral: ,Prešo by vis musela prvi

stretni dečra? V istrety vim može vybehnit aj pes alebo koctic””

Kupec sa dal presvedči, rial do daru veščika, čo sk levovi siil to, čo prve sretne, kd bude prichidrat domov.

ti speva, a om zas

O wtičikovi, čo skače i spieva

No koda už lil k svojmu domu, kto nj mu mal vle v sten? Vybehla najmladša jeho srdea najmila. Vybela, vybozkavala a vvobjimala ho,a ked zila, že jej priniša tiča, čo skače piva, šla sa pomini od radosti.

tec, koj nemal dovod. na radost, sa vedy rozplakal a povedal: Dieta moje najmilše, kipi som ho pridraho. Musel som slibi irivčmu levov, že mu za vtčika poštem eba. Len čo a dostane do pazrov, rozrhi ta a zožecc.”

Vyrozpraval jj, sko sa o všetko zbeho,a zatrl sa, ej levovi nepošle, ech by sa malo sač čokolvek.

No deča povedala ,Mj rah oro, dal si sub, reba ho dodržač Pojdem ram nejako s už lev naklonim,aby ma pustil zas domov. Nebo sa, vim sa eli.”

Na drli dež rino vskročila najmladša dedra ez vihania a stachu do ea k le vov. Lev bol však zakline princ. Cez dei mal podobu eva a spolu s nim sa na lev menili juda z jeho zimku, Ia cez noc nadobidal všecifudskai podobu. Ked divia pila, pili ju rarely. Ked zašlo sliko, zmeni sa ev na princa a ste v ti noc mali ona divčina ndheri svadbu.Aj po svadbe a radova, noci žil avo dne spali.

O neja čas povedal prine svojej žene: ,Zajea bude v dome tvojo otca veslo – bude mat svadu voja ajstarša sestra. Ak nechceš na nej ch bat, moje levy ta tam odprevadin.”

Porešila sa princova žena, e si znova uvidi otex, a vybrala a v srievode levov na sradbu. Bole to dorma radost, ked sa objavilo, ved všec boli presvedčeni, že ju ranah lev, nik už nedifal, že ju uvidi ee živi. Vrrozprivala im, ako dobre pohodla a za kčho krisneho prica sa vdala. Ostala až do konca svadby a potom sa pobral znova do esa

Čoskoro sa vše mala vydivač jj prosredni sestra, nuž ehstala sa aj na ej svadbu a povedala levov: Nechcem tam temtoraz ist sama, podaj yi”

Lev jej o nesi – bolo by to vra prešo nebezpečne Keby tam našo dopadol a sveda z nejako obi, premeni sa na holuba a bude musše sedem rokov poltovat nad svetom.

th, Jen ty pod’so mnout” zvolala dievčina. .Dim na teba pozor a uchršnim ta pred každjm občo.”

Šli teda spolu, zali so sebou aj svoje dieta, a ona dala jednu izbu v oteovskom (dome zamurovat tak dakladne, že do nej nemohol vnikni ani sit coho najmenšieho. plamena. V tej izbe sa mal zdržovat ej manžel v čase, ked pojde s faklumi sradobnj sprievod. Dvere však urobil solar z čersevšho dreva, pukli a vznikla v nich škiročka, idhecni, no ked sa už svadobnj sprievod vra-

zde

O vtičikovi, čo skače i spieva

lz kostola a vadobčania mdvali horiacimi fakluni, lič z jedo, ten sko vas sa prešmkol škaročkou v dveršeh a padol na princa. Len čo sa o stalo, prine sa osel premen. Ked do miestnosti stila jeho žena, kladala bo tam mirne – namesto manžela naša už en beleho holuba.

Hola ei predal, Sedem rokov musim teraz eta nad svetom Ty kiča na kač dom sedmom kroku nijdeš kvapku moej kvi a jedno moje petko. Kvapkyv a pika ci budi ukazov kadi miš krščt dale, Ked poješ po ih tope mšiei ma vysobodit

Potem holub vyletl von dverami a ona vskročila za nim. Na každom sledmom. oku naša červeni kap a bile perko-a vedela osta. Ta šla a šla do šireho sveta bez odpočinku a bez obeta.

Kod sa mal naplnit siedmy rok, tšla a, že sa bliži princovo vyslobodenie, no tela sa predčasne,

Ako tak kričala za holubom, pretli zau padač kvapky aj perka A darmo nanala zak —i hola jej zmizol z oči. to mi teraz pom6že? Tu človek nič neme,” povedala sa pobrala sa k slik

»Ty vitiš do vetkjeh idoli a na všedy končiae -nevidelo si lese ileho ho labo” pala sa sla,

Nje” odpovedalo sinko. Nevidelo som, le darujem ti trulišku. Orvor ju, ke budeš v ikjoh.”

Podakovala sa soku a krščala dalej,až sa zvečerilo a zasviccil mesiac.

pvc el ac na šek pola a lesy — nevide si Jere ieleho holuha?” spi ala sa mesiaci. odpovedal mesic. Nevidel som ale darujem ti aje. Robi ho, ke budeš

Podiskovala sa mesiac a kričala dalj, ad ačal dut nočny vitor severšk a striasol ju jeho hlad. Oslovila ho ,1y duješ do šetkjeh korin stromov i do všedkjeh vičieh ride – nevidel si leti bieleho holuba?” odpovedal nočni vitor severšk, ,Nevidel som, ale opjtam sa troch injeh vetrov, či azda ony niečo nevidel Zadal viehodaj vicor zadal zi padnj le nevideli nič. No zadal južni viecor apo: vedal: Videl som beleho holuba zaleelaž k červenčmu moru a tam sa znova zmenil na eva preže uplynulo sedem rokov. Lev tam teraz bojuje s šarkanom a ten šarkan je zakliaa krilovski dečra.” Vtedy ej nočni vetor severik povedal, Chod! k červenčmu mora. Na jeho pravom breha rasti vek priy. oritaj eh, jedenisty odrež a šahni nim šarkana. V tej

hili ho lev porazi a obidvom sa vriti ludski podoba. Reko sa vtedy poobzeraj a uvidiš na brehu mora sedi vtška ohnivška. Naskoč mo, a so svojim milj, na ehrbit a on vis ponad more zanesi až domov, Vezmi si aj teto orech. Ked poletite nad morom, zhod ho uprostred cest do mora a z vody vyraste vysokj strom. Vešk obnivak si na hom odpočine. Keby si neodpočinal, nevlidal by vis preniest a na druhj breh. Kod orech nezasadiš, stas vis do mora.”

Šla devčina dale a vleko, čo povedal nočnj veto, sa prilo. Na morskom brehu našla priry odrezala jedenšsy šal nim šarkana ale ho porazi, Hned naro oba nadobudli udski podobu. No ln čo krifovska dra videla, ej odla, predbeha princovu pravi ženu,sehmatla princa za plece naskočila nim na ehre veška ohnivška a odnišala $i bo preč Predbehnutinetastnica bola znova opastei. Sada im bre a plakala.

Predsa sa však znova vzehopila a povedala iz ,Nijdem svojho milčho, nech je, kle je -aj keby som mala sta tam, kam vetor neaveje.”

Šla znova dlho-prediho, a pršla ku kešlovskemu zimku, v ktorom si vedno naživali i dvaj, ej prine a krilovski deta. A dopočula sa o služobi hrti šeh ovadba,

Vredy si povedala: ,Už mi len sliko pomože,” A otvorila ruhličku od slnka. V truhličke ležali šaty iarivč ako sliko.

Oblekla si eh a pobrala sa do krlovskčho zimku. Cudia na zdmku aj samotni. nevesta kladeli na ši s obdivom a najmi neveste sa velmi zapičil jej šary – v tkjeh by ehcela krča k oišru Spytala sa ievčin, či by jej ich nepredala.

Dievčina odpovedala: ,Za zlato ti ch nepredim, za krva telo ich dim.”

Nevesta sa opitala,čo m mysli

A dievčina jej odpovedala: ,Dovof mi jednu noc spač v komnate, v kore spi tvoj ženieh.” Aj kto neveste bolo proti vi, veni tila po šaršeh, a tak dovolil. rikizala však sluhovi, aby podal jej ženichovi pred spanim uspivaci po.

Kedi nastala noc a prine u spal, všla dievčina do jeho spilne sala si na pest postele a povedala: »Hladim ta už sedem rokov, bla som po tebe pirat u ska, u mesca aj u štytoch vetrov a pomohla som tiv boji so šatkanom. A ty si na mla <elkom zabudol

Princ však spal ta tuho, že počul ih šum – akoby kdesi voku, v korunseh ed šumelvietor. Ked sito ano, vyvedli ju z spilne a musela da svoje krisne šary princovej neveste.

Smurni too, že neuspela,zaša na lika a ram si sadla a plakala. Ako tak plakala, znova si na čosi spomenula. Povedala: UE mi len mesiae pomože.” Rozbila vaje, čo

Sostla od mesica, a vila z neho kvočka dranistimi kurikami, krajšimi než el vet boli sko z čireho zlat, a ka sa necilili kvočke pod kola, hali a pipa Aj iečina sa zdvihla a behala s kuriatkami po like i popod okna zamku, Zazrela z okna princova nevesta a kuriatka s je tak zapičil že zbohla dole a spftla sa dov in za čo by jej eh predal. Dievčina odpovedal: Za lato ti eh nepredam, za krv a telo ti eh dim. Dovof mi šte jedn noc spa v komnate v kore spi voj ženieh.

Nevesta dovolila a ehstala sa prica znova uspat. Lenže kd si prine v ten druhy večer liha, opjtal sa sluh, ak to bol šum, čo počul minalej noci. Sluha mu pororpriva, ako mu mase pred spanim podat uspivaci ndpoj a ako v jeho spalni porom tajne prenocovala dievčina – a prezradil aj o esa md všesko dnes večer zopakovat.

“Tu povedal prin: Vylej dnes spivaci napoj pod postet”

V moci, kod sa už prine tvi, že pi prividli ievčinu znova do jeho spin Dicvčina znova začla rozprivač svoj surnj pibeh — a on razu spoznal as svojej “milovanej ženy.Vsskočil zvoll: ,AZ dol som žilako vo sne, lebo mi pobosorovala cudria krilovski dra. Musel som na teba zabudni, no Boh mi a poslal v pravej sh Vyslobodila si ma, konečne som odkl”

Oba potom tajne leho sa bili mocnčho čarodejnika – ora nepravej nevesy) šte ej noci opustili zimo a vali na krilac veška ohnivška. Kod eh nisol ponad čeryene more, nezabudla prince zni zhodit orech. Hned vyristol z mora vssokj trom, na ktorom si tik ohnivsk oddjeho, a potom eh zanesol 2 domov, kde našli roje krisne ia, ktorč už takisto medričasom vyrislo.

Vyristlo aj dieta ako trom. Vyristlo im štasie všetkjm trom, čo vtičik, čo skače i spieva? Odletel do inej rozprivky.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram