Červená čiapočka - Rozprávka bratov Grimmovcov

š lo raz jedno zlarč djevčatko, ktorč mal každi rad. Zo všetkjeh udi ho mala najradšej stari mama. Ti by mu dal všeto,če mala, ba aj to, čo nemala.

Raz vyparidila vnučka čiapočkou z červenčho zamatu. Čiapočka sa diev inke ta zapičil, že si ju takmer neskladala z hlavy. Ke ju tak, ustav vene čiapočke, videli ni, začali ju vola Čerseni čiapočka.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Raz dievčatku povedala mamička: ,Červeni čiapočka, tu je količ a flaša vina, posielam to po tebe starej mame Bola ehori, stratila vela sl toto ju vzpruži Vyber sa na cest, šte kym nepili slnieško. Chod rozvižne a neodbiehaj z cesy, ahy si nespadla a nerozbila faš, Z rozbite aše by sa stari mama velmi nepo: silila. KedI vkročiš do izby skor ne? sa tam začneš hraf, nezabudni starej mame zaželat dobri ršnot”

»Neboj sa, všedko urobim tak, ako mi kižeš,” povedala Červeni čiapočka dala na ro mamičke aj ruku.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Stari mama by vala v lese, polhodinku cesty od dediny. Ked Červeni čiapočka vkročila do lesa, srela vika. Nevedela však eše, akč je to nebezpečni zviera, a vobec sa ho nezlakla.

Zelim ti dobr dei, Červeni čiapočka,” povedal lk Aja tebe, vik.” im si sa vybrala hned zrana, Červeni čiapočkaž”

»K starej mame

A čo to nesle v zsterke?”

»Količ a vino. Včera sme pie Stari mama bola ehori,steaila vela sl, toto ju zase vzpruži.

Kode biva tvoja stari mama, Červeni čiapoška?”

ae to k nej eše tvrihodinku cesy – biva v esnej halipke podi tromi vel. kimi dubmi, nedaleko iesok, ste veš, kde to je,” povedala Červeni čiapočka.

Červeni čiapočka

Vl si pomyslel: oto mlade, jemnč misko mi bude určir churi epšie než stari matna. Musim nječo vymysleč aby sa mi podarilo zožeač obidve”

Chi šel ik vedfa Červenej čiapočky, potom povedal: ,Červeni čiapoška, hl, tk kršane kvety rasti popri ceste – prečo si eh nevšimaš? A či si už počula krajši vešči spev?

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Neponšhlaj sa tak, akoby si sa bla, že nebudeš včas v škole, Ved v lese je tak krisne.”

Červeni čiapočka uznala, že vik mi pravdu, Všimla s, ako krisne prebleskuji slnečne liče pomedzi stromy. A že je naozaj popri ceste vela kvetov. Povedala si: Stari mama ša iste poteši, ked ej prinesiem aj kyticu.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Siniečko vyšlo ešte len nedivno, nemusim sa ponšhlat,”

Pri zbirani kvetov zbehla z cesty do lesa. Ked odra jeden peknji kvietok,všimla si, že o kus dalj rastie ete krajši, bežala k nemu, a tak sa dostivala čoraz hlbšie do kritin.

Zato vik bežal rovno k chalipke staej mamy a zaklopal jej na dvere

Kro to klope?”

»To som ja, Červeni čiapočka, prinesla som ti količ a vino.”

Tak len stisni klučku,” zavolala stari mama. ,Som slabi po ehorobe, nevlidzem veta

VI stisol klučku, otvoril dere, bez slova priskočil k posteli a zožral starii mamu. Potom si obliko jej šary, nasadi ej čepice, ahol si do postele a zatishol zaves

Červeni čiapočka zatal trhala kvety, až kg ich nenatrhala tolko, že ich viac neuniesla.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Vredy si znova spomenala na stari mama, vrana sa na cesru a kričala k ehalipke.

Prekvapilo ju, ked našla orvorenč dvere, Nervyčajn$ pocit mala, aj ked vošla do izby, a vravela si: zAeh, Bože, ako mi je tu dnes tiko, hoc inokedy prichšdzam k starej mame veselo,

Zvolala: Dobre rino!”

Nedostala však nijakti odpoved. Prikročila teda k posteli a odriahla zaves Stari mama tam ležala s čepcom stiahnur$m do tvšre a aj ona vyzerala čudne,

Ale, stari mama, prečo miš take velke uši?”

»Aby som ča lepšie počula.”

Meh, stari mama, prečo miš taki velka oči?”

SAby som ča lepše videla.”

»Aeh, stari mama, prečo miš take velke ruky?”

»Aby som ta mokla lepši objač.”

Al, stari mama, prečo miš take hrozne velke ista?”

ZAby som ča mohla lepše jes.”

Len čo to vik povedal vskočil z postelea zožral tihoti Červeni čiapočku.

Ke si rakto zahnal had, laho si znova do postele, zaspal a zača nahlas ehripat.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Šel okolo ehalipky polovnik a pomyslel s: ,Ta stara mama akosi veli chrape.

Voššel do iby, prsti pil poste a videl že v ne ei lk.

-Viade ča hladi, a ty si tu, stari zbojniki” zvolal polovnik. ,Konečne fa mim.”

Strhol z leca pušku, no potom si povedal: ,Čo ak vik zožal stari mamuž A čo sk by som ju ešte mohol zachrinit””

Nerystrelil, adšej ehytil nožnice a začal nimi spiacemu vlkovi pieač brueho.

Obrázok: Paul Hey (1867 – 1952)

Len čo zopir riz strihoh, uvidel usmiatu Červeni čiapočku, Srihol ešte zo dva ray a dievčatko vyskočio von a zvolalo: ,Adi, ako som sa len bila v tej vehkej tme vo vlkovom bruchut”

Za Červenoa čiapočkkou ylizla aj starf mama bola živi ib troehu vyplašeni

Crvena čiapočka potom nanosila vefka kamene ate zašli do vikovho brucha. Ked sa vik prebudil, ehcel vskočil, no fažke kamene mu to nedovolili — na mieste klesol mitvy.

“TI enja živi však mali radost Polovnik stahol vika kožneh a odnisol si o do: mmoy. Stari mama jedla količ a vspila vino, čo prinisla Červeni čiapočka, a znova sa jej vra ila.

A Červeni čiapočka si povedala: U nikdy v živote nezidem z cest a nezdržim sa rhanim kvetov. Dobre mi radila mamička. $

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Martinko Klingáč

Vlk a sedem kozliatok

Sedem havranov

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu