Dvanásť bratov - Rozprávka bratov Grimmovcov

Pozor: toto je strašidelný príbeh.

dni

Če | ista krije povedal ,Ked to bude iča, jeho dranis cha Gli

Kri dal už vopred. vyrobit dvanist trahie, truhly dal vystlač hoblinami z do každej dla vloži vankcišik Truhly boli v zamknutej komnate. Klič od nej zveri keš! kršlovnej a prikizal jej, aby o tom pred každlm mičala ako hrob. Odvtedy krilovni cel dni len sedela a vzdyehala, a sa jej razu prihovoril najmladši pn, ktory dosta biblicke meno Benjamin a ktrj sa usavične zdržoval V jej blizkost:.,M4l mamička, prečo si taka smurni?”., Mile diet,” odpovedala klovn, »nesmiem ti to povedat Syn jej však nedal pokoj, a tak ho zaviedla do tajnej komnaty a ukazala mu dvanist hohlinami vsslanjeh truhiel, A pre-

zradila muz -Najmilši mdj Benjamin, tito truly dal vyrobi£ otec pre eba a pre Kodo mamnička,

tvojih bratov. Ak porodim dievčatko, da vis všetejeh zabit a pochova hovorila, horko plakala. Spn ju cheel tešč a povedal: -Neplač, mil my si už diko pomožeme — včas utečleme,” Marka mu poradila; ,Odidne všeci

Aranisti do lesa a tam každ$ dei nech jeden z vis drži stešž na najvyššom strome a pozoruje zdmocki vežu. Ked porodim synčeka, dim vrvesit bielu zastava a možete sa riti. Ale ak porodlim dievčatko, uvidie červeni zistavu, a potom masite teka preč, ako en budere vlidat, a Pn Boh nech vis sprevidza. Každi noc sa budem za všs modlit,

by vim v zime neehjbal kozub, pri ktorom sa zohrejete, av lete zasaby ste našli ie a nevpieklo vis slnko,”

Prijli pnovia materinski požehnanie a odi do lesa

Každj dei potom držal jeden z. nich straž na najvyššom dube a pozoroval zimoekii vežu, Ked ubehlo jedenist dni a pršil rad na Benjamina, uvidel, že na zd moekej veži veje zastava, nebola však biela, bola červeni ako krv a oznamovala, že im hrozi smrt. Ked to Benjamin povedal bratom, všetci sa nahnevali a kričali

tri

Dvandsč bratov

Pre nejake dievčisko by sme mali zomriet? Prisahime, že sa pomstime a vskevica prvi dievča, čo nim pride do cesty!” Potom sa začali predieca blbšše do lesa a tam, ke bol les najtemnei, našli prizdnu zakliatu ehalipku. ,Tu budeme bjvat;” povedalisi. 1, Benjamin, si najmladša najslabši,ey budeš mad na starosti domšenost. My jedenisti budeme zase obstarivat potravu.” A tak chodil po lese a polovali na zajace, srce hrdličky či in vešky – a všetko, čo bolo sice pod zb, rinili Benjaminovi, by im z toho pripravil večeru.

Tak ubehlo desač rokov,

Dečrka, ktori porodila krifovni, zati risa, mala dobre sedee, krisnu vir. a na čele zlati hviezdu. Raz, ked na zdmku pral, zazela na šnire dvanist mužskjeh košjef a spitala sa matky: ,Komu patri eh dvanist košiet? Orcovi by boli malč,” » Mili dieta, tie košele patria tvojim dvanistim bratom,” odpovedala jej s fažkjm srdcom krifovni, Dečrka bola zvedavi: ,A kde si moji dvanisti bratia? Nikdy som nich nepočula.” ,Len Pan Boh vi, kde si,” odpovedala krilovni. Blidia po svete.” Porom zaviedla dečeku do tajnej komnaty a ukizala jej dvanist truhii s hoblinami a vankišikmi. Tier truhly bol priehysranč pre tvojih bratov no oni sa dali na drek, sk ne si sa narodila,” prezradila dečeke a s plačom jej porozprdvala všetko, čo sa stalo pred jej prichodom na svet. Vredy princezni povedala; ,Neplač, mili mamička! Pojdem a najdem svojich bratov.”

Vzala princezni dvanist košiefa vybrala sa s nimi do černeho lesa. Kričala celj del, a večer priputovala k zakliate chalipke. Vošla dnu a našla tam chlapea, ktorj sa jej spytale JOdkial si prišla a čo tu hfadaš?” Prekvapilo ho, že je taki krisna, mi krlovsk šary a lati hiezdu na čele. Dievčina odpovedala: ,Som princezni a hla dam svojich dvanastieh bratov. Musim ich nijs, j keby som mala zajst ož do modho neba.” Potom ukizala ehlapcovi dvanist košief po svojich bratoch. Benjamin pochopil že je to jeho sestra, a povedal: ,Som Benjamin, tvoj najmladši brat,” Obaja sa rozplakali od radosti a poctli k sebe veli ksku, objimali sa a bozkvali. Tu sa však Benjamin zhičil..Mili sestra, na čosi musime dač pozor. Ked si sa narodila, prisahali sme, že prvč dievča, ktorč stretneme, musi zomried za trst, že sa nšm pre devča stala krivda.” Princezni povedala: Rada zomriem, ak moja smrt vsslobodi mojieh dvanisč bratov.” ,Nie!” zvolal Benjamin. ,Nesmieš zomriet! Skry sa pod kadu a bud’tam az dovtedy, ks sa nevritia naši bratia a kjm ich nepresvedčim, aby ti darovali život.”

A tak bolo. V noci sa vritli hladni brata z pofovačky a vrli sa k stol, aby sa najedli. Ked už sedeli a jedi spitali sa: Je niečo nov?” Benjamin sa začudoval: A vy

ini

Dvanisč bratov

nevite?” Ni” odpovedal. Na o Benjamin povedal: Bali ste v lese a a iba doma, no tušim vem vic než v? Tak ai to povede” zvolai brata. Na to zas Benjamin: »Neposiem, kim mi neslbite, že nezabijece proč divča, ktorč srenet.” Dobre, ostane milos,” zvolali, len už rozpršvai” A vtedy Benjamin povedal: je tu naša sestrička.” Nadvihol kadu a spod nej vyšla princezni v krifovskych šardch a so zlatou. hvšzdov na čele, Všedkeh si bedi ziskala svojou krisou a porabo, seti sa radovali, veti ju vpobjimali a vshozkavai- nič 2 jej už od nieh nehrozilo.

Od tej ev ila priosani v chalipke pomshula Benjaminovi ves domeno Jdenisti brata dal ehoditi do esa na pofovačku,aby bol v ehalipke vd čosi pod. zub. Benjamin a etika ieh vždy uč čakali s večevu. Princezni zbirala okolo chaap raždi a ehure byliny,doverala, by nevykypelo z hocov a by večera bola Yždy žna stole, ed a budi vraca jedenisiStraa sa o poriadok,tala potle, tak všetci bara boli šastni, e ju maji,a všec si ažial v like a svormosti.

Pri zalivi ehalipke bola zihradka a v zshradke rito dvanist ali, Raz sa Prncezni rozhodla pripravit bratom prekvapenje – rozhodla a odirhni teh dvanie lali a poklis ich na ozdobu k tanierom, ku každemu jedna. No len čo lali ode tra, dvanist bratov sa remenilo na dvanist havtanov te odleteli kamsi ponad es, V tej ehvili zila a ehalika o zihradkov Zrazu tu bol len neštastni princi, sama uprostrei dibo lesa a kd sa poobzerala,zael starenku, kto ju pokarhala: s Mili moja, o si to urobilaž Prčo si nedala pokoj dvanistim Iališo? Ti ali, to boli tvoji rati a eraz sa navidy premenili na kavrany”” Diesčina a pačom opitaa: Vari nejestvuje psob, ako ieh vzslobodit “Jese,” povedala starka. estvuje jeden jdinj sposob na celom svete, ale ten je tl šk, že sa nemarodil ikto, kto by si na to rito, Mosel by byč sedem rokov nemj, nesel by sa smiat ni hovorit, a keby sa mu za cel en čas vyšmjklo z ten sloviko ado vpešania sedmih rokov by ehjbala už iba hodina, aj tak by bolo všetko stratenč, pretože to jedno slovičko by ehlapcov zabil.” No.

ezni si povedala: JPoktsim sa o to a vyslobodim ich.”

Vhladala v lese najsi strom, vylizla nai a potom na im sedela, priadla a za celj čas neprehovorila ani sa nezasmiala.

Jednčko daa bol v rom lese na polovačke susednj kri Ten krit mal so sebou aj pofovnickeho psa, a ten bystr pes vypitral strom, na ktorom sedela princezni. Tak dlho skal, brechal a zavijal okolo toho stromu, až privibil k nemu i krila Kril sa pozrel hore a zazrel na strome princezni so zlatou hviezdou na čle. Jej keisa ho tak očarila, že hned na iu zavolal, či sa nechce stač jeho ženou. Princezna neodpovedala, ba prikvla. Kriju zniesol zo stromu, vssadil na svojho košia a odviezol si ju domov.

Onediho mali nidherni svadbu – no nevesta aj potom ani raz neprehovorila, ani sa nezasmiala.

Ked už žili spolu spokojne niekofko rokov, začala krifova macocha, velmi zla osoba, podpichovat kršla proti kršlovnej: Priviedol si si do palšca obyčajni žobfička — a ktovie, akč mi tajnč plany. Ak je nem, prečo sa niekedy aspoi neza Kro sa nikdy nezasmeje, v jeho duši nješo zl je

Najpry tomu kril nechcel veti, ale macocha podpichovala dale a obvinia kri ovni z tofejeh nerest, že sa dal napokon presvedčit a odsidil svoju ženu na smrt. Na nidvori postavili velki hranicu a na tej ranici ju li upšlit. Kra srl hore pri okne a so sizami v očiach sa na to dival— ved svoju ženu ani traz neprestal mat rid, Ked už princeznii priviazali ku kola a ked už oheši začal červen$mi jazykrni oblizovat ej šty, nastala prive posledni ehvilka z eh siedmich rokov. V ej vili sa vo vzduchu ozval

Dvaniist bratov

trepor kridel a priletelo dvanist havranov. Len čo sa zniesli na nadvorie a nohatmi sa orli zeme, premenil sa na dvanist odkliayeh bratov. Rozmetali oheš, uhasli plamene a zashranili svoja sestru,

OTeraz už mola hovorič – a tak porozprivala svojmu manželovi kršlovi, prečo ola nemi a prečo sa nikdy ani nezasmiala. Zaradoval sa kril, ked videl, žeje nevinni, a potom žil šerci v liske a svornosti, až kjm nepomreli.

Len kršlovu macochu neminul trese – zavreli ju do soda.

V sude bola vriaca smola

a jedovarč hady.

Spravodlivost, ti i s každg kriinikom di rady. 6

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Vlk a sedem kozliatok

Martinko Klingáč

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu