Šťastný Kubo -

k sa štastie nevyberi za Kubom, musi sa Kubo vybrač za šastim, rabil to tak aj niš Kubo — vyhral sa za šastim do vera, Vo svete. vlaži sedem rokov u boharčho pina. Po siedmnich rokoch pred neho.

predstipil a poved.

vid by som sa zas veti domov aj so svojim štstim – vyplatte mi ho, ak

som si ejakč vysližil.” Pan mu povedal: Tu miš, Kubo, svoje vssliženi taste – odnes si ho domov,

neeh aj tvoja mamka vid, akčho mi štastnčho syna.” A dal mu hrudu zlaca velki ako hlava. Usnialo sa. na mi

štastic,” pomslel si Kubo, umial sa aj om na svoje

taste, zabalil udu zlata do šte, hodil siju na lece a vykročil a cestu domov. Ako si tak vykračoval, seerol jazdca, o sa brdo niesol na peknom koni. »Ačhi” zahundral si Kubo. ,Takto sa nlest na koni, so by sa veru piči

mne. Nepotk$nat sa peši na kameiioch, nedraf topinky,iba si sedict v sedle ako

Počul jazdec Kubovo zahundranie, zastavil koža a povedal »<Tak prečo, Kubo, kričaš peči?" »ebo nemiim kola," povedal Kubo. ,A kriča sa mi peši oto ašše že nestem

“na pleci brada zlata velki ako klava Tak ma tlači, še by som ju radšej zahodi Vie ty čo?” povedal jazdec. smeli si to. Dim ti koša ty mi daj lato.” »Usmislo sa na mia štastie” zvolal Kubo. ,Len vis mi je io, že sa teraz

budete musjed peš temicač tm zlatom.

No jazdec veselo zoskočil,vzal si zlato a pomohol Kubovi nasadni na koša.

Aj uzdu mu vložil do ruky a ešte mu poradil: ,Keby si she, aby kai pridal

do kroku, len zamlaskaj jazykom a skrikni hop! hopl”

Usmial sa Kubo na svoje ščstie, ebo si predstavila rdi bude jeho mamika, že sa jej spa vracia v sedle ako ma tone, zamlaskal jazskom, skrikol hop! hop!

a pokračoval v ceste

Štastaj Kubo

Košovi sa však mlaskanje nepičilo,vshodil zadkom a Kubo sa ani nenazdal a ležal v priskope. Ešte šaste, že oproci prdve kričal sedliak s kravou. Ten sedliak sa ha by Kubovho kola, skor než mohol zdupkat

vyanal v zve

Cel dotčeny sa Kubo postavil zas na nohy a povedal sedliako vera poslichat a riskovat pri tom krk, to sa mi veru nechce. Viac by ma porešio, keby som mal kro kavičku, čo by mi kaži deš eže aj davala mlieko, maslo a sre” ihki pomoc” povedal sedliak. ,Ked rižiš po kravičke viac než po kohovi,

VUsaialo sa na mia taste,” zvolal Kubo. ,Budem sa za vis modlit by vas kon.

nepripravil o šivov” Sedliak dal Kubovi kravu, nasadol na kola a odevilal Usmial sa Kubo na svoje štasti,lebo si predstavil ak štasini budeai jeho mamka, il Nikričal šal dlho – zastavil a pri najblišom hostinci, Od radosti, že sa mu rak obre dari, na posedenše tum zjedol všetko,šo si zabalil na estu. Polodnie a šteiba bli

že im bude raz každj deši diva mleko ivi mliekarcši a znova veselo vykro

Štastnj Kubo

Žilova on už mal v žaldku obed a večeru. A prešo nie, ked mi kravu, čo mu dodi vidy Čerstvi trava? V hostnci si dal za posledni drobni džbin piva a pokračoval v ceste.

Najvičšia poludiašia horičava zastkla Kuba prave vtedy, kd kričal po like, na ktozej sa nebolo kam ukryt do ehlidku,

»Aspoli podoji kravu a napijem sa mljeka,” povedal si Kubo, lebo od horičavy aj wrsmidol. Priviazal krava o suehji strm, a preže nemal vedro, ehystal sa ju podoji do čapice. No z kravy nevyšla ani kapa mlieka. Navyše si pri dojeni sadol tak nešikovne, že ho krava ešte a kopla zadnou nohou do hlavy. Zamdlel Kubo a mal čo. robi, aby sa znova prebral k životu.

Naštastie še prive ved okolo misiar šo viezol na kir prasiadko. Misiar začal Kuba dviač,a pritom sa ho vspytoval: ,Čo sa tito stalo?”

Ked Kubo pororprival misiarovi, čo sa mu stalo, masiar mu dal na spamitanic. bl pienky a potom povedal

Tvoja krava je už stari a poehybojem, že šte diva mlisko. Nanajvši in možeš zapriahnuč do voza,alebo zabil na miso.”

OJ, kdežet”‘pokriril Kubo ubolenou hlavou. ,Mso zo starej kravy by malo. nilo tavy. Vaše prasatko a klobisky z neho,to by už ola indi pochitka.”

»Mižeš ju mat,” povedal masiar. ed ižiš po praiatku vie než po krave, vy

JUsmalo sa na mla asi” zvlal Kubo. ,No čij vim sla a o ito nimaha, to žit, ke vis krava ehvostom vyšlai.

Mass Kubove reči evšnah, nechal mu pasto, val si krav a pobral sa preč

Ul sa Kubo na svoje čute, lebo si predstavil, ako si a jeho mamka rada posku na klobiskac z prasiatka, a pokračoval v ceste,

Ako si tak vykračoval a remfšlal nad svojim šiatim, čo sa s ni sec občas po reci, no hned sa zase nato usmieva, pripoji s k nemu mlidenec, kor nisol pod pazuchou peli bil kus

Kubo sa mlidencovi pochvali, sko dobre už iekolko rz vymenila mlidenec mu zase preradil že nese hus na ksi. Toho,o jej tehno bude obheateše traja prid porom obliza. Osem ojždaov ju kimi skisa je aka,” dal potažkat has aj Kubovi.

Vera dos ježki povedal Kubo, kod potakal bus. le moje peasiako evyviči”

Porrel sa mlidencc na prasiatko a povedal: ,Velmi a s tim prasiatkom nepretičaj. V dedine, cez kori som teraz prešel, presne akčto is prasiatko ukradol kros 7 rehršrovho ehleva. Nebude o ono? Zlodeja už lada — a ak a tim prasatkom uni, steči fa do temne, lebo di vera še orši res

Ked to Kubo počul roztriasli sa mu koleni.

»Zachiiči mat” zvolal. ,Vymenim praslacko za tvoju hus a ty si už s praslatkom nejako poradiš.-

Tak dobre, daj ho semt” povedal mlidenec. ,Čosi už vymyslim, aby si nepadol do neštasti

Podal Kubovi hus, vzal si od neho prasiatko a pobral sa preč

A zase sa usmialo na mija lasti,” zvolal Kubo. ,Len aby teraz nepadol do nežasta ten dobri mlidenec.”

Usmial sa Kubo na svoje štate,lebo si predstavil,ako ho stov htiskou rada uvidi sijjeho mama, Nielenže sa budi oblizovat po pečenej husacine, jelene sa z husi vyvari aj hrnček mast, čo budi mad aspodi na štvr roka, ale mamku poteši aj k biele pere, čo sa bade hodit do novej periny. ,Už aby som bol doma pod perinout” zvolal Kubo a pokračoval v ceste.

Kod prechidzal cez poslednii dedinu, stretol tam brusiča s vozikom. Brusič mal

na voviku okrily brusičskji kame, veselo nim keitil a pospevoval si:

»Nabrisim vim, ženičky a nože aj nožničky. Ked budete nimi rezat, strihat, budi sa všm v ru len tak mihač

Kubo sa pristavil, ehvlu brusiča pozoroval a napokon sa mu prihovocil -Vy asi mite dobri robotu, ked vim je pri nej tak veselo,” »Mim,’ odpovedal brusič. Remeslo md zlat dno. Na dno vrecka beusič ia —alanku z neho vidy vytahne.A ty si kde kipi akti pekni bus?” »Nikde som ju nekdpil. Dostal som ju za prasiatko.” ZA ke si vza prasiatk

A ke si vzal kravičkuž” Dostal som ju za koša.” A kd si vzal kota?” Dostal som ho za hrudu zlata – taki velkci sko moja hlava.” ZA ke si vzal zlato?” »smjalo sa na mita taste – vysližil so si ho za sedem rokov u boharčho pina.” -Forom aj vy miš dobri robotu,” povedal brusi. Aj y na dno vrecka siahneč zlatku z neho vom vyriahneš.

Štastn$ Kubo.

Nevidni” povedal Kubo. ,Čo mim urobit,aby som zle z vrecka vytishol vid?” Musi a stad brusičom. Sta sa nim dokičeš hravo – potrebuješ na to iba okrihly brusičskji kamedi, rim budeš kriti, a všesko osrame už pride samo, Mažem ti predat svoj mi už sice svoje roky, ale nepftam vela, stači, ke mi zadi diš svoju hus Plati?” slarit” povedal Kubo, podal hus brusičovi a vzal si od neho kame. Ust sa na mia ščatie len to ma mezi, že moja hus všm neprinesi takj osoh, ako mne prinesi vaš kami,”

Čo tam po mne,” povedal brusič, ,Pridim ti ešte aj temo dalši kamed. Možeš na dom vyrovndvat stare pokrivenč klince

S t$ini slovami podal brusič Kubovi ešte aj balvan, čo sa povaloval pri ceste, as husou pod pazuchou sa pobral preč.

Usmial sa Kubo na svoje ase, lebo si predstavil, sko si poteši jeho marka, ked. sa jej vrdri domov syn remeselik, čo vždy, ked na dno vrecka siahne, zatku z neho von vzriahne.A pokračoval v ceste.

Bol však na nohieh už od brieždenia — mal eh taške ledva ieh dvihal K inave sa pridal had – ved všetko, čo si zabali na stu, zjedol naraz šte vtedy, ked sa til, že mi kravu, čo mu hocikedy dodi stravu. V krave sa sklamal – a odvtedy nejedol.

Kričal teda už len silou vile, podehvilnu odpočival – a bodaj by s nic, ked niesol aj dva fažke kamene. Nečudo, že mu blavou sem-tam preletela myšlienka, o čo lihe by sa mu kričalo bez kamejtov. U7 sa vliekol iba sko slimik, ked ho cesta doviedla k polnej srudni. .Tusitrochu oddšehnu sa bom vody;” povedal si Kubo. skor než sa napil, položil si oba kamene na mirik sadne. Aj on si nači potom sadol a naklonil sa nad studou. Drgol pri tom do vičšeo kamel, ten drgol do menšieho. oba kamene spadli na dno studne.

Ked’ Kubo videl, ako sa kamene pondraji, vyskošil od radosti, potom si klakol a so slzami v očiach dakoval Bohu, že ho zbavil bremena, čo bv inak musel dalej niest na pleciaeh.

-.AŽ teraz sa na miša usmialo to prave štastie!” zvolal Kubo, ,Nemim už vobec niča odteraz som ten najščastneji človek pod slnkom.”

“Takisto on sa usi na svoje šfastie a zaspival si

oŠtastni bude mamička, ked sa veštim naspič, že štastnčho synčeka porodila na set!”

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram