Chudobný mlynársky tovariš a mačka -

A,

va 4)

KTOROMSI MLYNE žil star mlynira nemal ani ženu, ani deti. Pomdhali mu iba traja tovariši. Ked už sližili u neho. niekofiko rokov, mlyndr im jednčho dia povedal:

— Som už star a najradšej by som sedel pri peci. Obzrite sa po svete, a ktory z vis mi privedic najlepšieho kofia, tomu poručim mlyn. Za to ma potom doopatruje do smrti

“zaz a

Treti z tovarišov bol vlastne iba učilom, starši dvaja ho mali len za hlupika a mlyn by mu ani neboli dožičil. A ved on po mlyne ani netižil.

ZZ domu sa vybrali všetei traja, no len čo došli za dedinu, vravia ti dvaja. hliipemu Hansovi:

— Ty ostači radšej tu, na korja sa aj tak nikdy nezmožeš.

No Hans sa nedal odhovorit a šiel aj dalej s nimi. Ked sa zotmilo, prišli k jednej jaskyni. Vošli dnu a uložili sa na noc. Dvaja neprajni tovariši vyškali, kjm Hans zaspal, nato vstali, sehystali sa a odišli Milčho Hansa neehali ležat a pochvafovali si, ako Tahko sa ho striasli. No, uvidime!

Vyilo slnko a Hans sa prebudil. Obzeral sa vokol seba a zvolal

— Prepinajina, kdeže som to! Zodvihol sa, vyšiel z jaskyne na denne svetlo, pustil sa horou a rozmjšlal: Ostalsom celkom sfim, opusteny, akosi ja teraz koša zadovfižim? Ako tak rozhutoval, prišla mu do cesty strakatd mačička a privetivo sa mu prihovorila:

— Kdeže si sa vybral, Hans?

— Ali čo sa stari, ty mi aj tak nepomožeš.

— Dobre ja viem, po čom tižiš, — na to mačička. — Chcel by si mat peknčho koja. Pod so mnou, sliž mi verne sedem rokov, ja ti dim takčho kota, akčho si ešte nevidel.

‘Čudnii mačka, pomyslel si Hans, ale nič nestratim, ak sa presvedčim, že vravi pravdu.

Mačka si ho potom odviedla do zakliateho zimočka. Boli v fiom samč mačičky, ktore jej sližil. Svižko behali hore schodmi, dolu sehodmi, boli mile a vždy dobrej vole.

Večer, ked si posadali za stol, ri z nich im vyhrdvali: jedna hrala na base, druhii na husliaeh a tretia fikala do triibky, až sa jej lička naddvali. Ked sa najedli, siol odniesli, mačka povedala:

— No pod, Hans, zatancuj si so mnou.

— A to zas nie! — brdnil sa Hans. — S cicou-micou netancujem, to som ešte nikdy neurobil!

— Tak ho odvedte spat, — kdzala mačičkim. Jedna mu svietila na cestu do komorky, druhi mu vyzula topdnky, tretia pančuchy a jedna potom sfikla svetlo.

Aj na druhji dež rdino prišli mačičky k Hansovi do komorkya pomohli mu vstat z postele. Jedna mu natialila pančuchy, jedna pripla podvizky, jedna doniesla topinky, jedna ho poumyvala a jedna mu ehvostom poutierala tvdr. — To už hej! — poehvaloval si Hans.

» 213 »

Ale oh zas musel sližit mačke a cele dni ehysta drevo na zimu. Na ti robotu mu dali strjeborni sekeru, aj klin a pila boli zo strjebra a pucka z medi.

Šticpal teda drevo, motal sa okolo domu, dobre si zajedol a zapil, ale nevidel nikoho len strakatii mačku a jej mačaciu čefad. Jednčho dia mu mačka povedala: — Chod na liku, pokos ju, trdvu usuša seno pozvižaj do stodoly. Dala mu kosu zo striebra a osličku zo zlata.

Hans odišiel a urobil všetko tak, ako mu mačka rozktzala, Ked robotu. skončil, pstal sa jej, či mu za dovfšenii pricu ned slibenti odmenu.

— Nje, – pokritila mačka hlavou, — ešte mim pre teba jednu robotu. Tu je drevo, tu miš aj tešlicu, uholnik a ostatne nšstroje, a to všetko zo striebra, Tak mi ešte postav domček.

Hans jej domček postavil. Potom šiel za čiou a pstal si kola, Mačka mu povedala, či si nechce najprv obzrist jej kone. Hans, že hej, a tak vošli do maštale, kde stilo dvanist krdsnyeh koni so srstov ligotavou ako zrkadlo.

Hansovi od radosti až srdce poskočilo. Ale mačka mu povedala:

— Najedz se, napi sa a potom ehod domov. Kofža ti teraz ešte nedim. O tri dni však pridem za tebou a kojia ti dovediem.

Hans sa teda vyehystal a mačka mu ukdzala cestu do mlyna. No ani len nove šaty mu nedala, Šjel. domov v starej roztrhanej halene, v ktorej bol prišie, a z tej za sedem rokov veru aj riadne vyrdstol.

V mlyne už našiel obidvoch tovarišov. Každ$ z nich doviedol kofaa, ale iba take kadejake. Pytali sa ho:

— Hans, a ty kde miš koiia?

— Pride mi o tri dni, — odpovedal Hans.

— Už sa nevieme dočka, čo to bude za paripu! — smiali sa tovariši

Hans vošiel do izby, ale mlyndr ho nechcel ani k stolu pustit. Tak je vraj otrhanj, že by sa musel hanbit, keby k nim niekto vošiel.

Vyniesli mu teda trocha jedla predo dvere. Večer, ked sa chystali spat, neehecli ho tf dvaja ani do postele pustit. Nakonice vliezol do husieho ehlievea a fahol si na slamu.

Na treti defi, ked sa rino zobudil, vehidzal prive na dvor koč, ktors fahalo šest krdsnyeh koni, Sluha viedol za ohlavku siedmeho, ktory mal patrit ehudobnčmu mlynirskemu tovarišovi.

Z koča vystdpila vyobliekani krdlovskii dečra a brala sa rovno do mlyna.

“214 »

A bola to 14 mala strakatd mačka, u ktorej Hans slažil sedem rokov, Vypytovala sa mlynira, kde je ten ehlapec, ten mlyndrsky učed.

— Toho nemožeme do mlyna ani pustit, lebo je spustnuty a otrhany. Leži tamto v husacom ehlievci, — povedal jej mlyndr. Princeznd im kizala, aby ho hned doviedli.

Ked ho zehlieva vytiahli, Hanssilen biednu halenu potahoval, aby aspoli trochu zakryi svoju nahotu. Sluha ho potom vsum$val a obliekol mu skvostnč rticho. Ked bol mlidenec takto vyobliekanj, od krila by ste ho veru nerozoznali

Panna. princezna ehcela vidie£ kone, ktorč si dvaja starši tovariši zadovižili. Nuž a jeden z nich vim bol slep a druhy ehrom$! Priktzala teda sluhom, aby doviedli siedmeho koča z jej stajne.

Ked ho mlynar uvidel, vyslovil sa, že takčho kofa veru ešte na dvore nemal. — A to je koii pre tretieho mlsdenca, — povedala princezni.

— Mlyn poručim teda jemu, — vyhlšsil mlyndr.

No princezni povedala, aby si mlyn nechal a k mlynu že mu daruje aj. koša. Nato usadila vernčho Hansa do koča a odišli preč. Pobrali sa k domčeku, ktory jej Hans strieborn$mi nastrojmi postavil. Na mieste, kde stival domček, vypinal sa teraz vefky zfmok a všetko v lom bolo zo striebra a zo zlata.

Dvaja mladi fudia potom vystrojii vefkti svadbu. Bohatstva mali tolko, že im vystačilo na cely život. Nech si preto nik nemysli, že ak sa niekto narodi chudobn$, musf ostat ehudobny do smrti.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram