Čas čítania: 8 min
ratia fig
eden muž mal štyroch synov, Vycl zodpovedne, a ked sa z nich stal mladenci, povedal im:
ene poobzerajte sa vo svete,
azda najdete svoje štastie,”
Chlapcom sa napad”aapačil, Vyehystali sa a odišli, Čoskoro prišli na rizcestie a tam sa rozdelili. Každy z nich sa vydal inym smerom. Predtym sa však dohodli, že presne o štyri roky,sa na tomto mieste opat stretnu.
Najstarši bratsa pobral na sever. Onedlho stretol jednčho muža, ktory sa ho spytal:
»Kam ideš, chudobny mlidenec?”
»To zatial neviem ani ja, Chcel by som sa vyučit nejakčmu poriadnemu remeslu,” odvetil.
»lak pod so mnou, Naučim ta tajom- ,stvd zlodejstva,” navrhol mu muž.
»V nijakom pripade,” nesuhlasil mladik. ,Nechcem skončit’ na šibenici ani vo vazeni’
»Toho sa neobivaj! Ja fa nechcem naučif, ako miš ožobričitjnych, ale ako ziskaš to, čo nijaky človek na svete nedokiže”
A tak mlidenec išiel s mužom a vyučil sa zlodejskemu remeslu,
Ani dali chlapec neputoval dlho. Čoskoro sa stretol s jednym starcom a ten ho oslovil: PE.
»Kamže, kam, ehlapče?”
»Chcel by som sa vyučit nejakčmu remeslu, ak by mi nejakč bolo po voli,” odvetil mladik.
Starec ho zavolal, aby šjel s’ nim, vraj ho priuči hvezdirstvu, Chlapec s nim ištel a osvojil si všetky tajomstvd hvezddrstva.
Ked sa chystal domov, dostal od majstra dalekohlad ,
»3 touto rurou uvidiš všetko, čo len budeš chciet, nech je to aj na konci sveta,” ekohf
povedal starec. Podal mu d: prevadil chlapca na cestu. Aj treti mlidenec si raz-dva našiel vhod
avy-
ne remeslo. Pridal sd k polovnikovi a koncom štvrtčho roka už mal všetky tajoms
pavolania v maličku. V den hičenia dostal od svojho učitelu čudesnii pušku
»Ak touto puškou na niečo zamieriš určite aj trafiš,” povedal stary polovnik
Ani najmladši si brat dlho nedral čižmy Onedlho prišiel do dediny a tam stretol jednečho muža. Ten ho pozval, aby šiel s nim d vyučil sa za krajčira.
»Ani nahodou! Aby som sa od rana do večera hrbil nad ihlou a ešte aj hladoval,” odporoval mlidenec.
»Nie take remeslo fa naučim. S tymto si možeš zarobif pekne peniaze a nemusiš celč dni latky zošivat.”
Mlidenec stihlasil a remeslo si osvojil dokonaleč Ked sa ličili, majster mu dal ihlu a povedal:
»touto ihlou možeš zošit všetko, či to bude krehke ako vajce, či tvrdč ako ocel. Čo raz zošiješ, spoji sa,akoby to vždy bol len jeden ku:
Nastal den, ked sa, synovia stretli na razcesti. Prišli tam všetci štyria a šfastni sa
»Bolo by dobre zniest ich bez toho, aby si to všimla matka,” povedal zlodejovi
Ten vyliezol na strom a za kritku chvilu bol dolu aj s vajcami. Matka si nič nevšimla, nadalej sedela v hniezde.
Starec položil vajcia do štyroch rohov stola a jedno do stredu.
»Zasiahni ich jednou strelou!” vyzval polovnika
len namieril, strelila zasiahol všetk$eh ‘ pii£ vajec. ‘
»leraz je rad na tebe,” obratil sa k naj mladšiemusynovi: ,, Zoši tie vajcia tak, aby sa mladati bez tažkesti vyliahli.”
Aj tento syn sa svižne pustil do prace Zlodej zošitč vajcia vritil spat do hniezda a položil ich pod ratku, Ta si opaf nič nevšimla: O niekolko dni:sa z vajec vyli ahli mladata, všetkych pita všetky zdrave
»Vidim, že ste skutočni majstri. svo. jich remesiel, ‘Teraz treba už len vhodni chvilu, aby ste to ukdzali-celčmu svetu
povedal otec
priležitost nemuseli čakat dlho.
Dopočuli sa, že lovu dceru unjesol oz-
rutny drak. Kto ju zachrani, dostane ju za
ženu.
Hvezdir vytiahol dalekohlad a pozrel
sa doni. Zaraz uvidel princeznu uprostred mora. Sedela na skale, pred nou ležal drak a stražil ju
Vybrali sa všetci štyria bratia za krilom Povedali mu, kde je jeho degra, a požiadali ho, aby ih dal lod, na ktorej sa doplavia za nou, Lod dostali a hned’sa aj vydali na cestu
Na treti defi dorazili ku skale, na ktorej sedela prmceznd. Drak ležal za jej chrb tom. Polovnik nemohol strielaf, ved’čo ak by trafil aj princeznu!
Ale to ‘nebola nijaka
očil na skalu a ukra
prekažka. Zlodej v dol princeznu tak šikovne, že drak spal dalej a nič si nevšimol.
»Bratia obritili lod’ a plavili sa domov, Boli asi na polceste, ked’ sa drak zobudil. Hned sa vydal po ich stope a zakritko už nad nimi chrlikohen,
Polovnik zodvihol pušku a jedinym vystrelom s nim’skoncoval. Ked to obrovske telo spadlo na lod, rozbilo ju na drobne triesky. Stroskotanci sa držali jednej dosky a vlny ich nadhadzovali, Vtedy krajčirvybral ihlu.a nit a poprišival dosky jednu k druhej. Neuplynulo vela času a lod bola opi celi. Vytlahol svojich spoločnikov na palubu a bez dulšich problemov sa všetci štastne doplavili domov.
»Všetci štyria si zasližite ruku mojej ,deery, ale mim len tito jednu. Rozhodnite sa, ktory z vas si ju zoberie za ženu,” riekol stary kril.
Štyria bratia sa velmi pochytili, lebo každy z nich si myslel, že prave on si zasluži ruku princeznej, Napokon sa zahanbili, že sa pohidali, a smutne si posadali, Vtedy
kri! povedal:
»Vidim, že ste dobri bratia. Nechcem, aby ste sa na seba hnevali, Odmenou vim nebude moja dečra, Mim iny napad, Ak suhlasite, každčmu z vas dim jedno krilavstvo.”
Ej, potešili sa mlidenci, Prijali dary a spolu s otcom žili štastne, až kim nepomreli:

Informácie pre vedeckú analýzu
Štatistika rozprávky | Hodnota |
|---|---|
| Index čitateľnosti podľa Björnssona | 39,5 |
| Počet znakov | 5.034 |
| Počet písmen | 3.959 |
| Počet viet | 57 |
| Počet slov | 861 |
| Priemerný počet slov na vetu | 15,11 |
| Slová s viac ako 6 písmenami | 210 |
| Percento dlhých slov | 24,4% |
| Pomer typ-token (TTR) | 0,590 |
| Kĺzavý priemer pomeru typ-token (MATTR) | 0,889 |
| Miera textovej lexikálnej diverzity (MTLD) | 246,1 |
| Hapax legomena | 381 |
| Priemerná dĺžka slova | 4,61 |
| Medián dĺžky vety | 12,0 |
| 90. percentil dĺžky vety | 31,8 |
| Podiel priamej reči | 48,0% |
| Zložitosť vety | 1,81 |
| Konektory | 0 |
| Referenčná kohézia | 0,010 |
| Kandidáti postáv/mien | Ani (2), Vidim (2), Vtedy (2) |
| Sieť spoluvýskytu postáv | žiadne |
| Kandidáti motívov/štítkov | Bratia Grimmovci |



