Hans Ježko - Rozprávka bratov Grimmovcov

Hans Ježmoj

| LU |,sre; DEDINE žil bona sedliak, ktor mal tolko majetku, že nevedel, čo s nim, No hoci bol bohaty, predsa mu do štastia volačo ehybalo: nemali so ženou nijake deti. Neraz, ked išcl s druhjimi sedliakmi do mesta, posmievali sa mu a vypytovali sa ho, prečo nemi deti. Nakonicc ho to už tak nazlostilo, že ked prišiel domov, povedal

— Chcem mat dieta, hoci by to bol aj jež!

Po čase sa žene narodilo dieta, ktore bolo od pisa hore ako jež a od pisa dolu ko hlapec. Ked matka dieta uvidela, zlakla sa a bedškala:

— Vid, akd kliatba ns postihla pre tvoju netrpezlivost! Ale muž povedal:

– Čo sa da robit, ehlapca treba pokrstit, le hddam bez krstnčho otca. Žena mu na to vravi:

— A inč meno mu ani nepatri, iba Hans Ježmoj.

Ked ho farfr pokrstil, povedal rodičo!

— Pre tie piehliače ho ani nemožete riadne uložif do postele,

“noga a

Doniesli teda otep slamy a ustlli mu na peci. Matka ho pridajat nemobla, Jebo by ju bol pichliačmi dopichal.

Hans Ježmoj ležal tak na peci celjeh osem rokov, otcovi bolo fažko čo len pozrief nad a nebol by dbal, keby bolzomrel. No chlapec nezomrel ležal ako bez života. Jednčho dia sa sedliak chystal do mesta na jarmok a pstal sa ženy, čo jej mš doniest.

— Kijsok mišsa s dva pecne bieleho chleba, to sa v domdenosti vždy zide, — povedala mu.

Potom sa opstal sližky, td ehcela papučky a pančuchy s citrovan$m klinom. Napokon sa opytal aj syna:

— Hans Ježmij, a ty by si čo chcel?

— Tatko, — odpovedal syn, — mne doneste gajdy.

Sedliak sa vrati z jarmoku, dal žene, čo kipil, miso a pecne, služke dal papučky a pančuehy, napokon podišiel k peci a Hansovi dal gajdy. Ked Hans Ježmoj už gajdy mal, povedal:

— Tatko, teraz chodte ku kovičovi a dajte mi podkut mojno kohita. Potom odidem a nikdy sa už nevratim.

Otec sa potešil, že sa ho strasie, a dal mu kohiita podkut. Hans Ježmoj si “nači sadol a odevilal z domu. Vzal si so sebou aj svine a somdra a povedal si, že pojde do hory a tam ich bude pist

V lese kizal kohritovi vyletiet na vysoky strom. Sedel tama pisolsomira jisvine, Žil tak dihč roky a črieda sa mu za ten čas rozristla. Len oteco fiom nič nevedel.

Sedel na strome a gajdoval si a bola to krgsna muzika. Raz šiel tade kra, ktory v hore pobliidil, a počul ho vyhravaf. Čudovalsaa poslal sluhu, aby sa poobzeral, kde sa t4 muzika berie.

Sluha sa obzeral, a zrazu uvidel sediet na strome zvieratko, ktorč vyzeralo ako kohnit. Na kohiitovi sedel jež a hral. Kral prikizal sluhovi,aby sa opstal, prečo tam sedi a či nevie, kade vedje cesta do jeho krdlovstva.

Hans Ježmoj zliezol zo stromu, Povedal, že ukiže krifovi cestu, ak mu pristibi a dd mu to aj na papieri, že za odmenu dostane, čo prve stretne doma na krdlovskom dvore.

Kr si pomyslel: Ked len to! Hans Ježmbj aj tak nevie čitat, možem teda napisat, čo chcem. Vzal pero a strament a niečo na papier napisal. Hans Ježmoj mu potom ukdzal cestu a krdl’sa pobral domov. Už zdaleka ho však zazrela dotra, celi natešeni mu vybehla v istrety a bozkala ho.

“45 z

Kratovi v tej ehvili zišiei na um Hans Ježmoj. Porozpraval dočre, čosa mu prihodilo, ako mal nejakčmu ježovi podpisat, že mu ds, čo prvč doma stretne. A to zviera sedelo na kohiitoviako na konita pekne vyhravalo. Krst jej prezradil aj to, ako na papier napisal, že mu nič neda, ved čudny tvor stotne nevie čitat. Princezni sa potešila a povedala, že dobre urobil, lebo by k ježovi jakživ nešla.

No Hans Ježmoj dalej pisol somdtre a svine, vždy mal dobri volu, sedel na strome a hral si na gajdšeh. Jednčho dia šiel tade in kril aj so služobnictvom a strelcami. Takisto poblidil, lebo les bol rozfahly, a nevedel ndjstcestu domov. A j on začul už z dialky peknti muziku. Prikizal jednčmu. strelcovi, aby šiel pozriet, čo to može byt. Strelec došicl pod strom a videl, že na kondri sedi kohita na tom Hans Ježmoj. Pytal sa ho, čo tam hore robi.

— Pasiem somdre a svine, ale čo si želšte vy?

Strelec mu povedal, že poblidili a nevedia potratit do svojho krglovstva. Poprosil ho, či by im neukzal cestu.

Hans Ježmoj zliezol aj s kohtitom zo stromu a starčmu krilovi slibil, že “mu ukaže cestu, ak mu da, čo prve stretne doma pred kršovskym zimkom. Krt pristal a dal to Hansovi aj na papieri, Hans Ježmoj si potom sadol na kohita, cvilal pred krilom a ukazoval mu cestu. Tak kril došiel domov.

Ako vchidzal na dvor, vybehla mu v dstrety jedind detra, utešeni dievčina. Hodila sa mu okolo krku, bozkala ho a tešila sa, že sa otec vrti. Vypytovala sa ho, kde bol tak diho. Rozprdval jej, že poblidili, a už to tak vyzeralo, že cestu nendjdu. No ked prechiidzali cez velki horu, zazreli, ako. na vysokom strome sedi na kohitovi ako na koni tvor odpoly jež a odpoly človek. Čudny tvor hral prekrisne na gajdich a pomohol im, lebo im ‘ukzal, kade sa dostant do krdlovstva. No kršil mu za to musel sibit, že mu db, čo prve stretne na krilovskom dvore. A to je ona, jeho jedindi dečra, preto sa teraz trgpi. Princeznd však povedala, že ked čudn$ tvor pride, pojde s nim, len aby sa preto otec netrdpil.

Hans Ježmoj dalej pol svine a tc svine mali dalšic svine a bolo ich tak vela, že sa už do lesa nepomestili.

Mil pastier si povedal, že dihšie tam už neostane, Odkdzal otcovi, aby v dedine vypriizdnili všetky ehlievy, lebo dovedie takti vefkii čriedu, že sa každemu ujde, kolko si zažiada. Ked to otec počul, osmutnel, lebo si myslel, že Hans Ježmoj už ddvno zomrel. No Hans Ježmoj si sadol na kohiita a hnal svine do dediny. Ked boli svine na poriadku, požiadal otce:

m 46% “

ariko, odvedte mojho kohita ku koviičovi, nech ho ešte raz podkuje, Pojdem do sveta a do smrti sa už nevrštim.

Otec dal kohita podkut a tešil sa, že syn už nepride domov,

Hans Ježmoj potom uhdišal ostošest do prvčho krgtovstv: Prikdzal, že ak niekto;

Všetci naj striela

ra. Tamojši krat Pricvila na kohttovi a bude matso sebou gajdy, nech š, nibu dofišabfami a bodaje ho oštepmi, aby sa na zimok

“47m

nedostal. Ked Hans Ježmoj pricvšlal, vrhli sa všetci načiho. On však popehol kohišta ostrohami a ten vyletel ponad brdnu rovno pred krglov oblok. Tam volal na krala, aby mu dal, čo mu sfubil, lebo indč pride aj s dečrou o život. Peknymi slovami prehovdral kril dečru, aby vyšla von. z zachrdnila život sebe i jemu. Navela sa de£ra obliekla do bieleho richa, ootec jej dal koč so šiestimi kotimi a ktomu vyobliekanseh stuhova vela zlata a inčho imania. Princezni si sadla do koča a Hans Ježmoj s kohtitom s gajdami si sadol k nej, Rozličil sa a odišli. Krdl si myslel, že dočru viac neuvidi. Všetko však bolo inak. Len čo vyšli z mesta, Hans Ježmoj kdzal princeznej, aby si vyzliekla drahč šaty. Potom ju pichliačmi dopichal a povedal jej:

— To je odmena za to, že si ma nechcela. Odid, lebo teraz fa nechcem ja! — a vyhnal ju nazad k otcovi.

Hans Ježmoj cvdlal potom na kohitovi a s gajdami do druhčho kršlovstva. ‘Tamojši kril rozkdzal, že ak Hans Ježmoj pride, majii ho privitad s vojensk$mi poctami, volad mu na slfvu a doviest ho na krdlovsk$ zamok.

Ked ho krdlovski degra zazrela, prefakla sa. No pomyslela si, že slovo musi splnit, lebo to oteovi slibila.

Ženicha srdečne privitala a ešte v ten defi sa zosobišili. Hans Ježmoj si sadol za krilovski tabulu, princezni si sadla k nemu a pili a jedli oslavovali až do noci.

Kedi sa chystali spat, krdlovski dečra sa ndramne bila jeho pichliač No Hans Ježmoj ju upokojoval, aby sa len nebčla, že jej on neu! Starčmu krilovi povedal, aby mu poslal štyroch sluhov. Prikdzal im rozložit velky oheš a potom si stat predo dvere komnaty. On vtedy vojde dnu, vyklzne z ježovej kože, nechi ju pred postelou a až potom si Tahne. Sluhovia maji hned priskočit k posteli, sehytit kožu, hodit ju do ohha, a davat dobry pozor, aby koža na ohni zhorela do tla.

Ked udrela jedenista hodina, Hans Ježmoj vošicl do izby, zhodil zo seba ježovu kožu a nechal ju pri posteli, Prišli tyria sluhovia, kožu ehytro vzali a hodili do obita. Len čo koža celkom zhorela, z Hansa spadla kliatba. V posteli ležal urastenj mlšdenec, ibaže bolčierny ako uhlie. Kra poslal po Jekdra, ktory mlddenca ponatieral dobrou mastou a nabalzamoval. Hans obelel a bol z neho švirny mlad$ muž. Ked to krdlovski de£ra uvidela, nramne sa zaradovala.

m 48.

Na druhy dečirdno veselo vstali, jedli a pili a iba teraz oslavili skutočn sobdš. Stary krst poručil Hansovi celi kralovski rišu.

Po niekofkcjeh rokoch sa Hans vybral aj so ženou k otcovi a predstavil sa sko jeho syn. Otec kritil hlavou, že on nemd takčho syna. Mal vraj jednčho, ktory sa narodil s pichliačmi ako jež, ale ten odišiel do sveta, Hans mu teda všetko vyrozprival a staručkž otec sa tešil s nim. Sya si potom odvjedol otea do svojho krglovstva.

A zazvonil

ZVONEC

rozprivke je KONIEC

m 49 m

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Sedem havranov

Vlk a sedem kozliatok

Martinko Klingáč

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu