Pani Perinbaba - Rozprávka bratov Grimmovcov

la raz jedna vdova, čo až dvakrit ovdovela. Po jednom mužovi mala slastni dečru a po druhom nevlasti. Jej vlastni dečra bola škaredi. leni. Zato pastorkyija bola pekni a usilovni.

Vdova mala ovela radej svoju vlaseni “Ti nemusela nič robid, len sa povalo:

vala. Zato pastorkyiša mala pricu od rina do večera —a ked už porobila všetko. osrarni, musela sediet ri kolovrate a priast Tolka hodiny priadla; až sa jej nit zarerivala do prstov a jekla jej z nil krv.

Raz sa jej od prstov zakrvavilo vreteno, Pastorkyita sa bila macoehinjeh včitiek, nuž zabehla s vretenom k studni a ehcela ho umi. Vreteno su je však vyšmyklo a spadlo do studne.

»Musiš ho odri vpnies!” skrila macocha, ke sa to dozvedela.

No darmo sa pastorkyija nakličala nad stodšou — na dno nedočiahla. Zo. zifalseva sama skočila do studne,

Zamdlela pri tom skoku,a ked sa prebrala, videla, že neleži na dne sudne, ale na like, a nad sebou nemi vodu, le modri oblohu. Na oblohe svieio slnečko a všade okolo nej isl kvety

Pastorkyiša sa zdvihla a vykročila po like. Nekrščala dih a prišla k peci, V ktorej sa piekol chljeb. Z pece na žu začali zrazu vola upečenč pecne- ,Vstahni nis, nesh nu nezhorime!

Dievčina ehytla lope a upečenč peene povytahovala z pece

Kričala potom dalej a prišla k jabloni, na ktorej dozreli už jablka. Aj jabloči na fu zavolala: ,Otras ma, prosim (a, moje jablška už dozreli

Pastorkyiša otrasla jablci do travy, a aby ich niskto nepošlispal, aj ich po: zbirala a poukladala na hromadu.

Kričala potom dale, a uvidela zrazo domček s v jeho orvorenom okne sta teku. Srarenika sa usmievala, no mala takč dihe zuby, že a ej astorkyija v pevej evi zlakla a zavšhala, či nemi radšej zaek

Starenka si však šila jej všhanie a zvolala; <Neboj sa, devčatko, neuhryznem ča! Ked ostaneš u mia a budeš mi poriadne služi, budeč sa mač u mia lepše než doma."

ZA čo budem robit?”

»Hlavne narriasaf moju perinu. Z periny mus jerat peie —a na svete bude vredy snežit, Keby to perie elitalo, nemohli by sa deti sinikovat UZ veš, kto som?”

»Hdam len nje pani Perinbaba?”

A veru si uhidla.”

Starenka mala milj hlas, čo rorohnal všetky pastorkynine obavy. Prestala vihat a prijala pršcu v starenky. Stala sa o poriadok v celom dome, no hlavne natriasala pecinu. Pere z periny len tak liealo — a na svete potom snežilo, deti sa radovali zo sinkovačky a pani Prinbaba mala zase radost z radosti teh der. Aj pastorki bola: tast – nič jej nechjbalo, pani Perinbaba ju za všetko ehvšlla,nuž nemusela mysliet na to, že niekedy odide.

A predsa na to myslela -časom jej tam začalo byt orupno. Spočiatki si to nevedela vysveti, no potom pochopila že a jej nie za domovom. Hoc jej tu bolo ovela lepšie než doma, predsa len sa jej cnel.

Napokon pani Perinbabe povedala: Aj ked som sa doma mala zle, predsa len na mia prišla divota. Rada by som sa vrtila domov.”

Pani Perinbaba povedala: ,Nebudem ti v tom brani. Pod, sama ta odrito vyvediem.”

Priviedla pastorka k velkej brine, Brina sa orvorila, x ked bola pastorkyša prive pod iou, spustil sa zla dižd a celi ju povlitil. To je odmena za to, že si mi tak dobre sliši,” povedala pani Perinbaba a oše ej čosi podala.

Čo je to?” spala sa Pastorkyia

No predsa to vreteno, čo ti spadlo do studne,” povedala pani Perinbaba.

Porom sa bena zatvorila a pastorkyija bola znova hore na svee, en kisok od ma-coehinho domu, Ked vkročia do dvora, rozospieval sa kohiit na hambilku:

Kiki vracia sa nim dečra, pozlitena celi.”

Macocha aj sestra užasi,ked ju uvidel, A ešte vise žasli, ked im porozpravala, čo zažila. Hned si macocha povedala, že treba, aby pani Perinbaba pozlitila aj ej

zde

lasti dečru. Nemeškala a posadila ju za kolovrat. A aby sa a jej zakrvavilo vreteno, Morala jej prsty timi. A macochina vlasrni dcčra musela hodit vreteno do srudne a skočitza A aj ona sa zrazu našla na krasne like. Aj ona sa zdvihla a vskročila aj ona prišla k peci aj na iu zavolli upečenč pecne: ,Vytiahni nis, neeh tu nezhorime!” Macochina vlastni dra ieh však iba okrikla: ,To by mi rak chšbalo,aby som sa a vis ešte popilila.” Nevytiahla ich a keščala dalej Prišla k jabloni a jablo jna iu zavolala: ,Otras ma, prosim fa, moje jableka už

ozrli”

No ona zvolala: <To by mi tak ehybalo, aby mi nejaka jablko rozbilo hlavu." A zas kričala dej

Ked prišla k domčeku pani Perinbaby, a ona si všimla Perinbabine dihe zuby, no: vine ju zaujimalo zlato, a tak aj ona nastipila do služby.

V prej dei urobila všetko ak ska bolo treba riižba po zlae ej pomola preko- “na lnivost. No na druhyj dei jej lenivost už začala itzič nad vižbou po zlate. A ked. na teci dl narriasala pani Perinbabe perinu, roila o rak neochome, že z periny nevylerelo ani piko a deti na svete mohli zahodi svoje sinky.

Pani Perinbaba jednčho dia stratia tpezlivost a povedala svojej enivej slike, že sa može vritit domov.

Macochina vlasi dečra sa potešia — myslla si, že sa jej služba skončil a teraz pride to zlat. Pani Perinbaba ju zaviedla pod bršnu – no tam sa namiesto zlatčho. dlažda vylil na šu kotol smoly.

To je odmena za to, že si mi ta zle sližila,” povedala pani Perinbaba a ani sa neobčažovala vedt jej vreteno, ib zabuchla za nou brinu

Prišla macohina vlastni dečra domov, a len ča vkročila do dvora, kohit na hambilka zaspieval:

oKikiiki,

vracia sa nim dečr

cd smol je cel.

A odvtedy, nech bola, kde bol, lepila sa na šu už len smola. %-

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát kliknite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informace pro vědeckou analýzu