Biely had - Rozprávka bratov Grimmovcov

| . edysi davno, velmi davno, ešte v ča žil na svete jeden zvlištny kri neutajilo, Akoby mu samotny’ vieto ucha, čo sa deje v krdlovstve.

Paš kraf bol znimy aj tym, že po obede vždy zostal v jedilni sim, Jeho doverny sluha mu zakaždym priniesah zakrytu misu a potom ho pan poslal von, takže nikto nevedel, na čom si postna ked s nim nikto nie je.

Ako dno, ako. nič, jednčho Vaba sluha neodolal zvedavosti; Ked’ kral zazvonil, aby mu priniesol misu, neodniesol ju ako zvyčajne do jedilne, ale vytratil sa s nou do svojej izby; ‘Tam si sadol, nadvihol pokrievku a čo nevidi? Bieleho hada. Neviihal, odrezal z neho kus a zjedol ho.

Ked ho prehltol, pod oknom začul akusi čudnu vravu. Pozrel von, ale nebol tam nikto, len vrabce sedeli na kondri a rozpravali sa medzi sebou. Opisovali, kde lietali a čo videli.

Takže takto vie naš kril všetko? pomyslel si sluha, Potešil sa zdzračnej schopnosti, že rozumie reči zvierat.

V tom čase sa stalo, Že sa stratil krifovnin najkrajši prsteh, A kedže sluha mal pristup všade, z kradeže začali podozrievaf prive jeho. Krif si ho dal zavolat a prisne mu pohrozil, že ak sa prsteh do rdna nenajde, pride o hlavu, >

Ej; zarmutil sa mlady sluha, lebo nemal ani potuchy, kde ten prstei može byt. Skormiteny’ zišiel do zahrady, sadol si pod velky strom na brehu potoka a tam sa utapal vo svojom žiali.

Nedaleko. neho si krilovnine kačice

e- 2ai

čistili perie a pritomsa rozpravali, ktor4 V.” kam zišlu predchidzajuci den a aka?dobron našla. Jedna z nich-sa pochvallla, že

i zhlila krifovnin jagavy prsteh.

Ghlapec. nelenil, sehmatol kačicu a odniesol ju krilovi. Hned’ju dali zarezaf dvornčmu kuchdrovi a v žaludku objavili prsten. Zahanbil sa’kril, že neveril v nevinu svojho doverneho sluhu.

»Vidim, že som ta bezdovodne podozrieval,” povedal, ,,a chcel hy som to nejako odčinit. Žiadaj, čo len chceš! Vyššie postavenie, zlato..,”

Sluhu velmi trdpilo; že kril neveril v jeho poctivost, preto sa rozhodol, že pojde do sveta. A tak odvetil;

»Nežiadam ja nič inč, pan kril, len dobrčho kona a trochu penazi. Pojdem na skusy. poobzerim sa po svete.”

Krif prikyvol a prikdzal pokladnikovi, aby dal chlapcovi všetko; čo len bude potrebovaf-A tak sa sluha vybral do šireho sveta.

Ked cvilal okolo jednčho jazera, uvidel tri kapryZachytili sa v tisti a teraz na suchu otvdrali uista-a nariekali, aki hrozna smrt ich čaka, Sluha to nenechal len tak. Zoskočil z kona a pustil ryby spat do vody.

— Tam niekolko riz veselo vyskočili azmizli vo vlnich. Po chvili sa však vratili.

»Zachrdnil si nam Zivoty. Raz sa ti za tvoju. dobrotu odmenime,” prislibili

<a odplavali.

Oz aa —

;Mladenec cvdlal dulej a odrazu začul tenučky hlisok, Pozrel tym smerom a uvi del, že z piesku nariho kriči kra mravcov:

»Ej, keby ludia boli o niečo opatrnejši? Tento jazdec kopytami koja zaraz rozdrvi cely moj lud!”

Ked to chlapec začyl, potiahol za opraty a nasmeroval kona tak, aby nepoškodil

hemžiace sa mravenisko.

Kral mravcov za nim zakričal:

»Za dobre čakaj dobre! Raz sa ti za tvoju laskavost odmenime!”

Cesta vošla do lesa a tam sa hadila dalej Sluha kedy-tedy zdvihol pohlad k oblohe. Raz takto na najvyššom koniri velkčho ,stromu zbadal havranie hniezdo. Havrani rodičia 2 neho prdve vystrkdvali malč havrančati.

»Chodte, naničhodnici!” kričali na ne. »Dosf sme:sa vds naktmili..Samy sa-už sta-

rajte o seba!” S

Ubohe havrančata zbytočne mavali kridlami, ešte boli take slabč, že všetky po padali do travy a tam ostali ležat

»Beda nim, beda nim,” nariekali,Ved nevieme lietat! Ako si zoženieme potravu? Určite tu zahyniemč od hladu”

Sluha sa nad nimi zlutoval. Zabil svojho kofia a nechal,ho havrančatim, aby mali čo jesf. A potom šiel dalej.

»Za dobre:čakaj dobre!” zavolali za nim. »Raz sa ti za tvoju dobrotu odmenime!

Sluha šiel dalej pešo. Kračal, až kym

neprišie! do jednčho mesta. Na nimesti postžval dav ludi, Pozriem sa, prečo fam tolki stoja, pomyslel si; Zakratko zistil, že ludia čakaju na krifovho hlasnika:

Na zndmost sa yšetkym dava, že prin

cezna si hladi manžela. Prihlasif sa može každy. kto je ochotny: podstupif skašku Nech si to však dobre rozmysli, tebo ak y skuške neuspeje, pride o hlavu..Už vela rytierskych hkiv padlo do prachu. Je ešte medzi vami mlidenec, ktory sa na to podujme

Veru je” zakričal sluha.

Straže ho chytili a odviedli ku krifovi Srdlu pri nom aj jeho deč bola taka kras na, že mladik od udivu celkom onemel

Lenže dievčina si ho nevšimala. Stiahla

si prsteš, podala ho otcovi a pyšne vv z miestnosti.

Nato kril povedal mladencovi:

»lento prste hodime do mora a do fajtra rina-ho musiš nijst. Ak mi ho neprinesieš, budeš o hlavu kratšiv”

Zašicl mkidenec na breh mora a smutne si vzdychal

»Dnes vidim naposledy slnečne svetlo. Zajtra bude mojim dijom koniec”

Odrazu sa vodna hladina začala čerit a spomedzi vln sa vynorili tri kapry. Stred nj držal v ustach mušlu a podal ju slithovi

»Zachrinil si nim vdaka,” povedal a vzapiiti vi odplavali,

vot. ‘Toto’je naša tky tri ryby

nu tilohu!” zakričala cez plece.

Potom zbehla do zdhrady

a rozsypala do travy desat vrjec prosa.

»Dožajtra rina toto do poslednčho zrna Ak bude čo len jedn

pozbieraj chybat, prideš o hlavu,” povedala

chlapcovi a odišla

Ubohy: mlidenec vefmi zosmutnel. Ani sa nesnažil

proso zbierut, ved bolo všade okolo neho. adol. si teda, uby sa pokochal zdpadbm sinka, a zadriemal, Ked’ sa zobudil, už sa brieždila. Z trivy k nemu dolahol tenučky hlasok: p

»Ioto je vdaka za to, Že si ušetril naše životy”

Chlapec sa pozrel, odkial zvuk-pricha-

dza, a uvidel krila mravcov s celym ludom Desat vriec bolo plnych prosa, nechybalo sni jedno zrnko.

Zayčas rina princezni zišla do zahrady, aby zistila, ako si mladenec poradil, Ked ju zbadal, tetivo sa pred nou poklonil a po vedal

»Splnil som ulohu, prosim si svoju odmenu.”

Princezna sa k nemu nahnevane otočila chrbtom a rozbehla sa do palica, ale cestou ešte stihla zakričat:

»Dovtedy sa nestanem tvojou ženou, kym mi zosstromu života neprinesieš jed no jabiko””

Ej, veru v neluhkej situdcii sa ocitol. Ne vedel ani?kde strom života rastie, Ale za prisahal sa, že ho nijde a jablko prinesite.

Hladal, pitral, prešiel hory-doly, ale strom života nikde nenašiel. Ako tak v jed nom lese užialene blidil, zastihla ho tma. Usalašil sa pod velkym dubom a privreloči. Ešte ani nezadriemal, ked’ začul, že sa mu nad hlavou čosi pohlo, zatriasol sa kondr

a do lona mu padlo niečo lesklč a gulatč.

Zodvihol to a čo nevidi? V rukdch držal zlate jablko. Ked sa prebral z udivu, na kolene mu sedeli tri havrančata, Všimol si, Že to boli presne tie, ktorym nechal svojho kona, aby neumreli od hladu.

»Počuli sme, že hladaš jablko-zo stromu života,” začalo najstaršic. ..Zaleteli sme do krajiny za siedmimi horami a siedmimi dolami, lebo tam rastie ten strom. Odtrhli sme z neho jedno zlate jablko a priniesli

sme ti ho, To je naša vdaka za to, že si nim zachrdnil život

Z mlidencovyeh oči sa zaraz vytratila ospalost. Rozbehol sa a spomalil až pri krilovskom palici, .

chvilu nezavihal a pobral sa rovno za princeznou, ktord sa stala jeho milujucou ženou.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát kliknite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informace pro vědeckou analýzu