Braček a sestrička - Rozprávka bratov Grimmovcov

NV ia Molek nl ije kal dl rani by bl bi nl

-bohi mamička!

Xj odišli. Kričali celj deč, a pretože ustavične pršalo, povedala vestrička: Pori, braček, aj Pin Boh spolu s nami narieka.”

Večer prišli do hlbolko lesa a boli od žal, ladu a dle cesty taki unaveni, že vlidali už iba vie do bdeiaveho stromu s tam zaspali

Kod sa na deuhj’ dei prebudili, raček povedal: ,Sesrička, mim smid, Keby

som vedel, kd je lesni studnička, hned zdjdem k nej a napije sa. Ale počujem nablizcu zuečač prameh”

Zlvihol sa braček, ehyil sestričku za ruku a šl kladat ten pramel.

ZZli macocha však bola striga a dobre vedela, kedy a kara deti zmizi rajne

eh sledovala,a sko už co strig maji vo zvsku, rozhodla sa im stpčičaj ten tek: všetky esnč srudničky a pramene.

Ked der konečne naši pramienok, čo s tbleravo poskakoval pomedri ka

kod sa braček užuž ehcel napi začula razu sestrička, ako si pramjenok

to si kasi smidi pri tomo prameni na tigra sa hned a zaraz premen »Nenapi sa, braček,” vskrikla sesrička, lebo sa premeniš na tigra a roztrhiš ma!

Aj ked mal braček vehkg smšd, nenapil sa a povedal: .Vydržim až po najbliši pramel.”

No kod prišli k dalšiemu pramešu, sestrička znova začula, ako si prameli Si has smid pri comto prameni, na vlka sa hned’a zaraz premeni “Znova vskrikla: ,Nenapi sa, baček,lebo sa premeniš na vla a zožerieš mat” Ani traz sa braček nenapil a povedal: ,Vsdržim až po najbližši pramed, ale

hodic:

potom, či ehcem, či nechcem, sa už musim napičlebo inak zomriem od smidu-

[4

Ked prsi k retiemu prameš, začula setička znova, ako si pramel hude: Kto si has smad pri tomo prameni, na sroca sa hned a zara premen” A znova vskrika: db, braček,nenapi si, lebo sa premen na stnca a tečeš mit”

evysmi dnu brač už kača ri prameni a pil A en čo sa prvi kvapka dotkla jeho pie, premen sa na mladeho srmčeka.

Rorplakala a sesrička nad svojim io zalit bračekom, laka a sem ček, do tak sedeli vedla seb a ibasmutne narikali. Napokon sestrička povedala: »Neplač milj srmček, nikdy ča neopastimt”

Odopla si zar podvizok a uviazala ho senčekovi okolo ktku. Potom natrhala teža pli z nej moti, na ktrj srmčeka privizal a asi ho vedla dle a klic do lesa.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Šli lia konečne prši k akejsi hale, esrika nazrela dnu, a ke zistila, že hala je pršzdna, povedal: ,Tu zstaneme bjtat”

Hned nazbirala ehvojinu a mach a uslala srčekovi mik oko.

Každe rano potom vyehidzala do lesa, aby tam nazbicrala kori; esnč ovocie a orišky pre seba, a pre smčeka zas vd nartala hurni štavnari tri

Večer, kod bol sestička už usti, pomodlla sa, položila si lavu na sočekov Ghrbi ako na vankiš a obaa spokojne zaspali

Dal by sa vodrža em živ v opustenej ehalipke, ravovaa si sestrička, len keby sa bračekovi vriila udski podoba,”

Raz sa stalo, že kril usporiadal v tom lese vel polovačku. Vade sa ozfval leni ohy, brezhor sov a vesel vskiky polovnikov. Začul to senček a zavil pori sa na io sblizka. Ah, sestrička” povedal, pusti ma von, nevydršim doma, sk ma to tam vb” Sesrička sa bila, by mu polovnici eubližii,no ke rk velni prosi, napokon ho pustila. Večer sa nezabudni riti. a sa pred polovnikmni zamknem v chalipke,a ovorim ti, ib ked zabiehaš a poveš sestička,to som ja, už som tu, vpusti ma do niško pribyakut’ Kod o nepovcš, neotvorim

Rozbehol sa srček do lesa a čora vie a približoval k polovnikomm. Tak šastne sa ol a tom vlece, že si nedal pozor a kraj ostani polovnii ko zazreli. Hned ko začali prenasledovat. Darmo sa však namihali.Sroček bol rehy a utikol im. Prive. kod si mysleli, že uš ho maji, vbekol do hišiny strt sa im z oč. Na simraku sa braček ril k lesne ehalipke, zaklopa na dvere a povedal: Sestrička, o som ja, uš som r, posti ma do nišho pribyiku!” Sestrička mu otvorila, smček vbehol dnu a o eh uč sladko spal na svojo mikkom ložku.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Na druhj deli pofovačka pokračovala, smček znova začul lesnč rohy a vskriky pofovnikov, znova ho to ram začalo vibič a povedal: ,Sestička, pusti ma von, znova sa tam musim ist pozi

Kod kršl a jeho polovnici znova zazrli kešeneho smčeka so zlatim obojkom, znova ho začali prenasledovač. No aj tentoraz bol smček rjehlejši. Cely dei im unikal, iba podvečer ho obkličili a jeden vistrel ho poranil na nohe.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Srček krival, bežal pomalši,a tak sa ktorčmusi z polovnikov podarilo sledovač jeho stopu až k chalipke, ba podarilo sa mu aj začut ako srnček bicha na dvere a voli: ,Sestrička, to som ja, už som tu, vpusti ma do nišho pribytkut”

Porom videl sko sa otvorili dvere, srček vbehal dru a dvere sa zase zatvarili,

Poponihlal sa polovnik ku kešlovi a hlisil mu, čo počul a videl. Kri na to pove. lal: oPolovačka musi pokračovat aj zajtra

Tutovala sestrička bračeka, ked uvidela jeho ranu. Uryla mu kev priložila mu na ranu bylinky a povedala: ,Chod si ahnič, mil raček, a spanok liči

Naščastje rana nebola hiboki, a ked srček rdno vstal, už ju ani nectil, a ked znova začul zvonku lesne rohy povedal: ,Sestrčka, neudrži ma tu, musim sa tam pozret aj dnes Sestrička ho s plačemm odhoviala: ,Nechod, zabija ča,a čo potom ja tu v lese, sama na celom svete?” Ak ma nepustiš,aj tak zomriem od livony” odpovedal sroček. »Nohy ma samy nesti tam, odkial počujem lesne rohy.” Sestrička nevedela, čo si počat a tak s čažkjm srdeom odomkla, vypustla ho a šfasty’ srnček sa rozbehol do lea,

Ked’ ho krat zbadal, prikazal pofovnikom: ,Budeme mu celj dedi v piieh, no mikro z vis ho nesmie zranit “Tak aj bolo až do zapadu slnka, Porom kril vyzval pofovnika, krory vedel, ke je chalipka: ,Pod a zaved ma k nej!” A ked už stil pred ehalipkou, zaklopal na dvere a zvolal: ,Sestrička, o som ja už som tu, vpusti ma lo niško pribyikut”

Dyere sa orvorili, krit vscipil dnu a našiel tam krisnu dievčinu – nikdy nevidel krajši. Prefakla sa sestička, ked videla, že vosil muž so zlarou korunou.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Ale krš

sa na žu priatelsky usmieval, ehtil ju za ruky a spštal sa: ,Pojdeš so mnou na zde mok a staneš sa mojou ženou?”. Ano,” odpovedala sestrička, ale aj senček masi st s nami, srnčeka nikdy neopustim.” Kral na to povedal: Može pri tebe zostat cej život a nikto mu nikdy nesmie ubližit” Prive v tej hudi sa vršil z lesa poskakujici sček, sesrička ho uviazala na mori z ravy a vyviedla ho z ehalipky; Krš vysadil sesričku na svojho kola a všetci taja sa pobrali na zdmok.

taček a sestrička

Svadba bola nidherni, a kd” sa krš oženil so sestri Diho predih selo behač a skikač po krilovskjeh zl

ou, stala sa z nej krilovni, žili spokojne.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Ani sroček sa nemal na čo stažovaf: kaži deči mohol ve.

radich, Zi macocha, ti, od ktorej deti utiekli do sveta, si za ten čas stile myslela, že ses tričku. niekde v lese roztrhala dravi zver a bračeka srčeka zasteli

pofovnici. Raz sa však dozvedela, ak ščasti ih stetlo, a od tej chvile nemala pokoja. Hnev a zloba lormcoval ej srdcom a ona premišlla iba o tom, ako by ršeh dvoch znova privedla do neštastia,

Jej lastni dečra, jednooki a škaredi sko nec, jej ustavične vsči som byt krilo

-Nemohla ou ja? Prečo sa to šfastie neusmialo na mia?” Upokoj sa,” ehlicho-

dila ju mater: <Všesko može byiešte ina, ked budeme v sprivnej dili na sprivnom O neja čas, prive kod keš bol zase na pofovačke, klovni porodila peki shlapčeka. Vredy sa striga macocha premenila na komorni

vošla do komnary, kde ležala mladi mamička, a povedala jje <Teraz, pani, potrebujete kdpel,čo vim vrsti Silo UE je priehystanj. Podee, neh nevyehladne!

Jej odporni dečra bola s šou, obidve sehmatli vyslabnuti kršlovnii a odnieli ju do kripea, Ponorili ju do kade a neshal ju cam. Kipef potom na nevydržanie vykirili dvece kipela starostlivo zamkli zvonku a utiekli. Kralovni sa v kipeli zadusil.

Ked vskonali hrozny skutok, sistredila macocha striga svoje čary na škaredii dlečeu. Nasadila jej na hlavu čepic a uložila ju do postele kršlovnej. Aby krš na nič neprišel, dala ej a rv nebohej kršlovnej – iba to chybajice jedno oko nevedela vyčarič. Nesmelo ju však prezradič ani to oko, nuž ju ločila tak,aby ju kedt videl iba z jednej strany — z tj,na ktore ej oko nechjbalo.

Večer, ked sa krst vršil z polovačky a ked sa dozvedel, že jeho žena privedla na svet krisneho synčeka, zaradoval sa a hned sa poberal k nej, aby isti, ako sa ma.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Na komorni premeneni striga macocha ho však k manželke nepustila. Počkaj, kril, neroztahuj zdvesy svetlo by krsfovni mohlo rozruši, potrebuje teraz poko

Kršl si dal povedat, a tak v pritmi nemohol pris na to, že v poste leži falošna kršlovni. No o polnoci, ked už všetci spali, dojka, čo bdela v detske izbe pri kolike, si zrazu všimla, že sa otvorili dvere a vošlo zjavenie, krore vyzeralo presne tak sko prava kršlovni. Zjavenie zdvihlo dieta z kolisky, zalo si ho do naručia a nadojčilo ho, Potom mu ponarriasalo vankišik a uložilo ko znova do kolik. A prerože pravi krovni bola srčekova sestička, zjavenie nezabudlo ani na srnčeka. Spal v rohu komnaty, zašlo tam za nim, pohladilo ho po chebitiku, a a potom vyšlo zas dverami a nebolo ho. Dojka sa rino prala straži, čo bdel celi noc, či videli nekoho vehidzat. Všetci strižcovia pokrili hlavami: Nic nikoho sme nevidel.” Toro sa opakovalo “noc čo noc a zjavenie nikdy nepovedalo ani slova. Takisto dojka, ktori ho noc čo noc sledovala, sa nikdy neodvižia oslovič ho.

No jednej noci zjavenje predsa len prehovorilo: ,Čo bude s tebou, dietatko moje? A čo s bračekom smčekom? Možem prit užiba dva razy a viae už nikdy.” Ani teraz sa dojka neodvičila čosi povedad, no len čo zjavenje zmizlo, bežala ku krilovi a všetko mu vyrozpravala. Kral povedal: Bože moj, čo to znameni? V dalšiu noc budem dieta

Usalašil sa kri večer v derkej izbe a čakal O polnoci vošlo javenie a znova povedalo: ,Čo bude s tebou, ditatko moje? A čo s bračekom smčekom? Mažem prist Potom,ako zvyčajne, sa zven postaralo o dieta a zmizlo. Ani kr sa neodvižil oslov ho, al prišel straži aj asleduicu no A zjavenie znova prišlo a znova si pofažkalo: ,Čo bude s tebou, dietatko moje? A čo s bračekom srmčekom? Dnes som prišla naposedy a nikdy vic už nepridem”

“To uži nemohol krš vydržat, priskočil k zjaveniu a zvolal: JI nemožeš byt nikto in, len moja milovani žena!” A zjavenie odpovedalo: Ano, som tvoja žena.”

A tu sa z milosti Božej zjaveniu znova vedi živora bola to znova prava kralovni, živ svieža ako predejm. Porozprdvala krdlovi, ako ju v kipeli zavraždila macocha striga so svojou dečrou. Kral dal obidve postavit predi id a si vyniesol rozsudok.

Dečru odviedli do hlbokčho lesa, kde ju roztrhala divi zvez. A macochu strig upilii na hranici.

V tej hili, ked’ sa macocha striga zmenila na popol, zmenil sa aj braček senček znova na človeka, A všetci žili štastne,až kfm nepomreli

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Vlk a sedem kozliatok

Martinko Klingáč

Sedem havranov

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu