Čeliadka - Rozprávka bratov Grimmovcov

s ovori raz kohitik sliepočke: ,Vyberme sa spolu do lesa! Je čas, ed dozrievaji oriešky, podime sa ich dosta najsi, nemusi všedky

VN sehrimat veverička.” uPodime,” povedala sliepočka, Aj ja mim na ne chat.” Prišli do esa, a kede bol veli pekny deb, zdrži viž sa za celj dei prejedli, či uchodil- večer boli poriadne unaveni bili sa šeich nohy nedonesti nazad domov. Kohitik však dostal ndpad — vyrobil z orechovej šikrupiny mal koč. Len čo bol hotovj, sadla si sliepočka dod a povedala: ,Kohi tik, možeš sa zapriahnui a tahat,” ,Čo ča nemi,” zavzdoroval kohiitik. ,Radšej pojdem domov peši, ne by som sa mal zapriahnut a tahat Tak sme sa nedohodli Pohoničem na kozli, to budem rid, ale tahat – v nijakom pripade,”

Ako sa tak škriepili, prikolembala sa k nim kačka.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

Hej, y čeliadka, čo si to

lisa tam až do večera. A či

dovofujete, kradnič oriešky v mojom lese? Len poškajte, ako vis dam do la A vra sa s orvorenjm zobškom na kohiika, Kohiiik však nehol zbabelev a aj ol na kačku. Tak ju dodobal, tak ju dobodal, že napokon prosila o milost dala sa zapriahnuč do koča. Sedel kohiiik na kozliku sko pohonič a pobšdal kačku do kroku: Beč, kačička kača, čo ti nohy stačia!”

Ked už mali za sebo kus cesty, streti ih dvaja, čo kričali peši špendlik a ihla. Ti na nich zavolali; .Zastavte! Stojte!” A potom sa im vysfažovali, že čoskoro bude tma ako v rohu a oni už nevedia, kam položit nohu, lebo cesa je

raz taki, same blato sami mlška – a či by sa nemohli vice. Davno už mali byi v krajčirovej dilni, no cestou sa zdržali v krčme na piv, Boli 1o len taki dvaja vyedvenci čo nezaberi vela mesta, nuž kohttik sihlasil a dovolil im nast Museli mu však slibič že ani jemu, ani sliepočke nestipia na nohu,

Neskoro večer natrafili na hostinec. A pretože necheeli v noci pokračovat

V ceste, a aj pret, že ani kačke už nesližii dobre nohy a ustavične padala raz na jednu, raz na druhii stranu – rozhodli sa prenocovat. Hostinskg sa spočiatku vyhoviral, že ma hostinec už plnj, a v duchu si vrave: ,To je akci čudni če-

Miadka.”

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

Ked mu však slibili vace, čo cestou zniesa siepoška, a k vajcu že mu ešte pridaji kačku, Go mu bude zničač vaeia každi dei – napokon sihlasil, že eh prenoje. V hostinci si hnei potom aj zajedli a vpli a nič im neshbalo k časti.

Zavčas rana, ke sa šte iba brieždilo a včetko ešte spalo, prebudil kohirik si počku, prinjesol vajee, rozdobol ho, spoločne ho zjedli a škrupinu hodili do kozuba. Porom chyrili za hlavičku špendli, ktory ete spal, a zapicli ho do uterška. Spiacu. ilu zase do vankiša na hostinskčho stolčke – a čosiskamsi boli vonku a odleteli, Začula ich kačka, čo dala prednost spinku pod holjm nebom na dvore. Nelenia, vrhla sa do poroka a aj ona odplivala preč Plivanic ej šlo ovela lepšie než dahanic koča. O pe hodin sa vyhrabal spod periny aj hostinsky. Umyl sa a chcel sa uriet teviškom. Preše si však po tviri špendlikom a ten mu na nej spravil od ucha po uho krvav škrabanec. Porom šiel hostinsky do kuchyne, aby si napehal fajku. Len čo sa však približil ku kozubu, vystelili zu z pahreby do oči žeravč škrupiny. ,Akosi le sa mi začina dnešnji del!” zvolal a namrzene si sadol na svoju oblibeni stoličku. ,Ach Jaj,aeh aj!” musel však hned vyskočit meter do vyšky. To ho tak zdvihla zo stoličky vo vankkiši zapiehnutdihla.

Obrázok: Oskar Herrfurth (1862-1934)

Hned dostal podoztenie, že všetko narafičili včerajši hosta šel sito s nimi vpbavič, Hosta však uš boli preč.

Zaprisahal sa hostinski, že už nikdy neprijme na noelih takito čeliadku. Naob-

vari jeto v poriadku? 9

jednivai si, nezaplaili a ešte sa mu rakto odmenil

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Sedem havranov

Martinko Klingáč

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu