Jazerná víla -

fazerna

il raz jeden mlyndr s s Dni im plynuli štastn a blahobyte, v ničom ni znali.

1 le ak to osud chce, neštastic sa objavi vtedy a tam, kde by ho v tom čase nikto nečakal. A musel to okusi aj mlyndr, Majetok sa mu pekne postupne rozkotulal, až napokon musel preda aj mlyn. Nemal dia ani noci, nepokojne čakal, kedy pridu exekutori, aby mu ho zhabali.

»Chudobni sme ako kostolne myši, pomaly nebudeme mat ani kusok miesta, kde by sme mohli hlavy sklonit,” vzdychal po nociach,

Jednčho rina, ešte pred bricždenim, vstal z postelev Napadlo mu, že sa poprechadza, nad stvčho vzduchu, azda mu niečo zide na um. Chodil hore-dolu, jaž. došiel k jazeru. Na hladine sa prave zaleskli prve slnečne luče a v tej chvili sa ozvalo aj šplechnutie. Otočil sa a videl, že

z jazera vychadza nadherna dievčina s bielou pletou a štihlymi prstami si drži dlhe vlasy. s

io bude asi jazerni vila, pomyslel si mlyndr a od strachu mu skameneli nohy. Jazerna vila ho však s tismevom krdsnym zvonivym hlasom oslovila po mene a spytala sa ho, prečo je taky ustarosteny, Mlynir sa nechcel štažovat-ale dievča ho tolko pobidalo, až sa zhlboka nadychol a vylial mu svoje srdce.

»Predtym sme nepoznali nudzu, ale teraz sa všetko obritilo proti nim, ostala nam už len žobnicka palica,”

»Netrip sa,” povedala jažzerni vila, »urobim fa takym bohatym a štastnim, že

sati o tom ani nesnivalo, Ako protislužbu ” chcem/od teba leni tolko, aby si mi dat to, čo sa’ako prve v tvojom dome narodi,”

Čo sa už len v mojom dome može narodif? Možno nejakč psiča alebo mača? pomyslel si mlynar avsihla Vila sa rozličila a ponorila sa pod hladinu jažera.

Mlyniar sa bezstarostne pondhlal domov,

s dohodou.

aby sa s manželkou podelil o dobre spravy usmialo sa na nich štastic a nastal koniec zlim dhom

ledva zabočil na dvor; oproti mu vy behla služka celi bez seba od radosti a nadšene kričala;

(Gazda, gazda! Musim vim povedat velku riovinu!”

z Hovor ryehlo! O čo ide?” vyzvedal mlynar. »Nie je to ani hodina, čo gazdina po

rodila krasneho syna,”

Ubohy mlynir onemel od prekvapenia Srdce sa mu divo rozbušilo a točil sa s nim cely svet, Ach, tk prefikand vila! Určite vedela, čaš ho doma čaki! Prešla mu cez rozum a on jej slubil svojho syna. So sklo

nenou hlavou a s tažkjm srdcom zašiel k manželkinej posteli.

»Netešiš sa ndšmu synovi?” spytala sa ho žena. V jej hlase bolo počut vy ked videla žalostny vy začala mat obavy.

Neštastny mlyndr si sadol na koniec

94 “

tku, ale

z na mužovej tvdri,

V šetko, čaho sa dotkol, sa zmenilo nu zlato. Komora sa takmer sama od seba naplnila, truhlica pretekala pe niazmi, Bolo im lepšie než kedykolvek predtym

Nech však boli akokolvek bohati, mlyndr v bohat

stve radosf nenac l. Cely čas sa mu myšlienky buč ktory dal vile. Zakaždym, ked mu a, obdval sa, že sa zjavi jazerna vila

točili okolo sf

sel prejst okolo

a bude si žiadaf, čo jej patri. A synovi zakdza len v myšlienkach približif sa k jazeru Je to velmi nebezpečnč miesto pre malych chlap

cov/” vravieval mu. ,Z vody sa može načiahnuf ruka

a stlahnuf fa na dno

Chlapček otca posliichol a vyhybal sa jazeru. A kedže ani vila sa odvtedy neukažala, mlynara strach začal opiištat

Po roka prešicl dalši a dalši, z malčho chlapca sa stal driečny mkidenec, a kedže ho zaujimnali lesy a zvierata, vyučil sa za polovnika. Bol velmi šikovny, služil stat kirom v dedine. Srdce však mal na sprivnom mieste a často sa kochal pohladom na dievčatd, Jedno pekne, skromne stvorenie sa mu velmi zapičilo, Často sa pre

96 “

lil aj odral z kože. Prdca mu šla od ruky, len. sa pri nej zašpinil a nechcel sa vrdtif domov zakrvaveny.

Moja žena by sa isto Yystrašila, že som sa zranil, napadlo mu, Bol prave pri jazere a jeho strieborna vodna hladina ho svojim leskom lakala. Okolo jazera sa rozpresti eralo zelenč tfstie a,hodvabnou: travou zarastenj breh takmer nepozorovane prechadzal do širej hiky. Odtialto sa dalo dovidief ku kanilu a k mlynu so strechou zarastenou machom. Už divno v nom mlel niekto iny, lebo stary mlynar s manželkou sa už pobrali na onen svet.

Mlady polovnik divno zabudol na ot cove slovi, abhy:sa vyhybal jazeru. Stiahmuti srnačiu kožu položil na travu, lovecky nož zapichol do zeme, vedla neho si položil tašku a išiel si umyt ruky. Ked sa však naklonil nad vodu a namočil si do nej prsty, objavila sa jazerna vila. Jej zvonivy smiech sa ozyval medzi vlnami. Zatriasla dihymi vlasmi, od vody lesklč ruky ovinu la polovnikovi okolo krku a stiahla ho so sebou. Vodna hladina sa za nimi vzdpati zavrela.

Už sa zotmelo, ale mladi žena zbytočne čakala v skromnom domčeku na svojho muža. Čakala a čakala, ale ten nechodil, a ona si nedokizala vysvetlif, čo sa stalo. Zrazu jej preblesklo hlavou, že počas db hych zimnych večerov jej manžel často rozprival o svojom detstve a’ spominal aj Istivu jazernu vilu, pre ktorii mu otec nikdy nedovolil približit’sa k jazeru

Vybrala:sa teda hladat manžela. Nohy ju ‘niesli, rovno K jazetu a’tam našla lovetky

nožaj tašku. Nepochybovala, že sa stalo to,

čoho sa obavala, Jazernd vila prišla a zobrala jej muža so sebou,

Mladi žena začala naričkat, takmer zošalela od.žialu. Behala hore-dolu a volala na svojho milčho. Prebehla aj na druhy breh, hladala ho v trsti, pri mlyne, neprestajne kričala jeho meno, ale nikto neodpovedal. Preklinala jazernu vilu, ale ani ona neodpovedala, Rovni vodni hladina sa ani nezachvela, len nehybny polmeslac sa na nej zrkadlil striebristym jasom.

Ubohi žena až do vysilenia behala okolo jazera, zbytočne však kričala, zbytočne plakala. Ked ju opustili všetky sily, padla na žem a zaspala.

Snivalo sa jej, že sa ponahla na vrchol nejakej skaly. Šplhi sa, plazi čoraz vyššie, pomedzi pichlave kriky a uponky, celč telo ma mokre a vietor sa jej opiera do vlasov. Ked však vyšla na vrohol, všetko bolo inč. Nad nou žiarila modrd obloha a hladil ju teply vindk. Našla chodnik, ktory ju zaviedol k nevelkej chatrči, Vnutri sedela starenka a privetivo na nu zakyvala,

A tu sa sen prerušil. Mlada žena sa prebudila. Medzitym vyšlo:slnko, aj okolie sa zobudzalo do prijemnčho dna, leri v jej srdci panoval smutok. Rozhodla sa, že uskutočni svoj sen.

Vybrala sa teda k vysokej hore. Dufala,

že tam ndjdi

. nič na svete

svete! Všetki Starenka | »Niečo mi kam ani vtai Mladi že smutny prib »Upokoj s hreben, a ke česaf svoje k a čakaj,” Žena sa re pomaly. Ked na breh a zač hreben na bi velki vlnaa

. Smutne sa druhi- vlna vodna hlad-

ralo o starenit vzliezla na miidra Žena — jazera, sadni t pištalku na

poradila. Aj

teraz sa s velkym hukotom vyvalila na breh obrovski vlna a vzala jej pištalku. Hned potom sa roztvorila hladina jezera, opat sa vynoril polovnik, tentoraz sa však nezjavila len hlava, ale objavil sa po pis. Tiužobne roztiahol ruky, aby objal svoju ženu, ale mdrne. Prehnala sa nad nim dalšia vlna a stiahla ho do hlbin.

»laj, čo mim z toho, že sa len na mali chvilu možem pozriet na svojho muža, ked sa mi hned nato strati,” vzdychla si ubohi žena.

Srdce sa jej opiit naplnilo žialom, ale v sne sa jej aj treti raz objavila starenkina chatrč.

A tak sa vydala na cestu aj treti raz. Starenka jej dala zlaty kolovritok a takto ju posmelila:

-Ešte stile musime konat, Ked sa na oblohe objavi mesiac v splne, zajdi k jazeru, sadni si na breh kolovratkom a naprad tolko priadze, aby bola plni noša. Ked skončiš, polož kolovritok na zem vedla seba a čakuj.”

Mladi žena opi poslichla radu starenky: Ked bol mesiac v splne, vyšla k jazeru a dovtedy spriadala fan, kym sa neminu! a noša nebola plna; Potom položila

” kolovritok blizko vody. Jazero začalo

hučaf silnejšie než dovtedy a jedna obrovski vlna sa prevalila na breh a kolovritok stiahla so sebou. Vtedy sa z voty vynoril polovnik – cely od hlavy po paty. Ryehlo

——a 99

vyskočil na breh, chytil manželku za ruku —a pustili sa do behu. . Lenže za nimi sa zdvihla spenena hla dina jazera a obrovska vlna sa vyliala na liku. Naši ubožiaci si mysleli, že nasta la ich posledni hodina: Vlna im už bola vpatich, už len chvilu a uplne-ich pohlti. Vtedy však žena so zufalym krikom začala vola starenku na pomoc. V zdpitt sa jeden

z nich premenil na rosničku a druhy na skokana. Zurivd vlna sa prevalila, ale neza hubila ich, len ich od seba oddelila

Ked sa voda upokojila u vratila do svoj ho koryta, starenka ich opiit premenila na ludi. Lenže v telich žiab sa dostali daleko, navyše každy inde, až medzi cudzich ludi, ktori nikdy nepočuli o ich domove.

Obaja sa dostali do akychsi udoli a od seba ich delili vysokč hory. Nejako sa museli postarat o svoje živobytie, a tak sa stali pastiermi oviec. Dihč roky každy z nich pasol v udoli svoje stado, ale žial

ich neopištal. Tuižobne mysleli jeden na druhčho.

Ked prišla jar, lika sa zazelenala, roz kvitli stromy a oni opiit vyhnali ovce na pašu. Osud to chcel tak, že zvierati hnali presne oproti sebe; Jedno stido sa uberalo dolu kopcom a druhe sa snažilo:dostat hore na kopec. Napokon sa stretli na like. Nespoznali sa, ale velmi sa potešili, že sa konečne zbavia samoty. Odvtedy sa veru nerozdeliti, Mikvo pisli svoje stada pomaly našli v sebe utechu.

100″

tito piesen, aby som svojho stratenčho manžela vy-

slobodila zo spenenych vin.”

Vtedy polovnikovi akoby spadol zavoj z oči a spoznal svoju milovani ženu. A ked na nich mesiac zasvieril aj žena spoznala svojho oplakdvančho muža.

Objali sa, pobozkali a nikto nebol od. nich štastnejši, Tak velmi sa tešili zo stretnutia, že sa to ani slovami nedi opisa. Da sa to len predstavit, ale — ani to nie je iste

— 101

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram