Kmotra Smrť -

Gl raz jeden bedir, torji mal dvanšst deti a musel vo dne v noci pracovat,aby ich nakfmila šati. No prišlo na sve rinšste, beda sa už nedala vsdržača tak si bedšr povedal že ak si nev pomoci

sim, može mu pomdet len neja dobrodincc. Vykročil po ceste a bol razhodnurj:

uprosi niekoho, koho stretne, aby mu šiel za kmotra Prvi, koho stretol bol Pin Boh, ktory už vopred vedel ak prosbu ma bedi na jazyku, a povedal ma: ,Biedny človeče, citim s tebou.

esiem tvoje dieta na krsta postarim sa, aby bolo na tomo svete šen.”

Beli sa opital JA ty si kro?” Som Pin Boh.”

szTeba za kmotra nechcem,” pokril lavou bedi čom a chudobnseh nechivaš zamierat bladom.”

Tj si štedrj len k bohši

Kričal po ceste dale a stretol diabla. Diabol sa ho spa: ,Hladiš niskoho, o by ti pomohol? Vezmi si za kmotra mija, mojim darom pre tvoje dica bude kopa zlata vrehovati a k nej mu ee pridim všetky radost sveta.”

Bodir sa opital: A ty si ktož”

»sSom diabol.”

»<Teba za kmotra nechcem," povedal bedšr. -Ty [ud na zl hodničky."

Kričal dale a tret Smrt Smrt povedala: Vezni si za kmorru mila.”

JA ty si ktož” opital sa bedi

balamutiš a zvidraš

» Som Smet, čo urovniva všetky nezrovnalosti

Vredy bedir povedal: ,Iy si ta pravi. 1y rovnako kosiš bedšrov aj bohščov, Teba ehcem za kmorru svojho dieta.

Smrt povedala: .Postarim sa, aby tvoje dieta bolo bohate a slivne, Ten, kro sa skamaritl so mnou, sa už nikdy nestažoval, že mu dačo shyjba.”

Bedir povedal: .Krstiny ti na budieu nedela. Pri rak, by si eh stihla,<

A Sm naocaj pozvane prijala, prišla presne a stala sa kmotrou bedirovbo yn

Kod ehlapec podristl, objavila sa zrazu jeho kmatra znova a vyavala ho, neh ide s ču. Zaviedla ho do lesa, ukazala mu jednu lesni bylinu a povedala: ,Kmotrenček m, teraz dostaneš odo miša darček. Urobim z teba slivneho lekira. Ked ča zavolaji K choremu, vždy tam uvidi aj miša. Ak budem stič pri jeho klave, možeš smelo pove. laže mu vrštiš zdravie – daš mu zjes io bylinu a on vyzdravie. Ae ak bodem sei pri jeho nohieh, rak je m na svete lekra, čo by mu pomohol. Nepolkišaj sa použič bylinu proti mojej voli – ani 7 by si porom neskončil dobre.”

Netrvalo dlho a hlapec sa maovaj stal najehymejšim lekdrom na svete, Viade 0 tom bovorili: Tomu stači, aby sa na chorčho iba pozrel, a ned vie, či vyadr alebo zomri!” Prichidzali k nemu fudia zblizka aj zdaleka, vodili ho k svojim chorjm a za tjeh čo liči, dosal tolko zlaa, že sa postupne stal z neho bohič.

Jednčho dia oehorel sim kril: Zavolali nšško lokira, aby povedal či sa di difat V kršlovo uzdravenje. Ked prišel ku krdlovi, zs, že Smrt stoji pr jeho nohišeh — na svete už nebolo tej byliny, čo by ho vylečila

A čo keby som Smrt predsa len oklamal?” povedal si naš lekar. ,Čo zle maže za o postihnit? Ved som jej kmotrenec, može raz prižmirič oko.”

Zdvihol niš lek ehorčho krila a uložil ho obrštene, by mal hlavu tam, kde mal predrjm nohy – a Smrt mu razu stila pri lave. Potom dal kršlovi zest ličivai bylinu s kril vdravel, Nazlosia sa však na to Smrt, pohrozia lekicovi prstom a povedala: »sTentoraz ito odpustim, lebo si moj kmorrenec, ale ak sa o to pokisi šte raz rozlič sa so životom. Vlastnoručne si ča odvediem z tohto sveta.”

2 ty musiš povedat, že je už každi pomoc mirna a ni

la už

Čoskoro potom tažko ochorela krilova detra. Bola jediničik, krilov miličik, tak kril vo dne v noci ranil sey, dobreže ncoslepol,a dal vphlisit, že lek, šo jeho dečru zachrani pred smrton ju dostane za manželku a zdedi po šom aj krilovski tron.

Dostavil sa k ehorej princeznej aj niš lekde a videl, že Smuč stoji

Nezabudol sie na kmorrino varovanje, ale z krisy princeznej a z likavej predstavy že sa stane jej mužom a kršlom, sa mu pomitil rozam. Nesšimol si, sko prisne sa Smrt naiho pozera, ba ani to, že mu pohrozila hrkotajicou pistou. Vzal do ndručia ehor princezni a položil ju tak, aby mala hlavu tam, kde mala predejm noby. Dal je zjest bylinu —a aj princezna, čo už-už mala umret, azom vyzdravela.

Nazlostila sa Smri že už po druhj raz ju lekšrov fige pripravil o to, čo jej parilo, a povedala: ,Teraz je s rebou amen. Prišel ad aj na teba.’

Vzipiti už držala lekšra svojou ladovou rukou. Držala ho tak pevne, že sa ne vladal brini, a viedla ho do podzemnej jaskyne. Horeli tam nekonečne dlhe rady

vice. Niekrore sriece boli soke, inč polovysoke a niektorč sliepšali už celkom pri zemi. V každom okamihu ieh niekofko zhaslo a na ich mlestach sa zažali nov, tale Plamienkov, aj ked sa striedali, blo ustavične dost. To, na čo sa poreriš,” povedala Smrt, usi svetielka [udskjeh životov; Tie vysoke patria detom, polovysokč dospeljm v strednom veku, a tic malč sliepiajice starcom a starenkim. Hoci, by som bola presni, aj srece mladjeh fudi zhasinaji niekedy predčasne.”

-Ktoci je moja?” opftal sa lekir a bol presvedčenj, že jeho svieca musi by ešte

dost soki. Stmeč mu však ukizala mali sligpiajicu svečočku, ktorš sa pršve ehystala zhasnič,a povedala: HE, toto je tvoji

-Aeh, mili kmotrička,” zvolal prelaknuci lek. ,Zapi mi, prosim ta, novit mi ešte čas, a som sa mobol scat manželom princeznej a krilom”

zNemožem,” povedala Smrt. -Aby mohla zasvieit novi svieca, musi predrjm. njektoci zhasnit

A čo keby si zvyšok mojej svice prilepila kore na niekrori mladšiu?” nevzidsval sa loki

Set sa zavila, že mu ide vyhoviet a prilepi zvyšok jeho sviese na vysoki sviceu, čo sa ritve rozborela, no urobila to tak nešikovne, e ekirova sviečoška z ej vsokej hned spadla a beznidejne zhasla

Leki by sa v tej hili zrl tak ako podtars no kmotra Smrt ko zachytila

vo svojom objavi. o

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram