Krátko zo života škriatkov -

PRVA ROZPRAVKA

Bol raz jeden obuvnik, čo bez vlasmej iny tak sehudobnel, že mu napokon ostal

a kisok kože, ni ma viac sko na jeden pir topinok,

Večer ich reda z tej kože vyskroil aby sa hned zrina mohol pusti do širi, a pretože uč nemal ii robotu, [ahol si do postele, odovzdal sa do Božej vole a spokojne zaspal

No čo nerazrel rino na svojom pracovnom stoliku, kedsa už pomodli a ehcel si sadnit k prsi? Namesto kože – už hotovč topinky,

Nevedel začudovanj’ obuvnik, čo md na to povedat, Chytil topinky do rk, prezeral si ih zblizka,a musel uznat že drži kaži vik, bol t naovaj majstrovsky: dednok,

O vil vošel zškaznik a ked uvidel topinky, tak sa mu zapičil, že ti zapla za ne a vyššiu cenu a obuvnik mal zrazu peniaze, za ktore si mobol kipit koža na dva pay ropinok,

Znova jeh večer vykroji, aby sa už zavčas rina mohol pribrač do šti – no znova sa priberal zbytočne. Znova ho na stoliku čakali už uši topinky

A znova vošiel zikaznik, čo za oba pary šdro zaplat rake si obovnik mool kipi kožu na šeyri piry

Rino zas boli aj re šeyri pdry učit, a tk to pokračovalo dei čo deti. Čo

večer vskroji, to cez noc niekto zošl, čoskoro sa vdaka tomu zazraku obuvnik pozvioshal z biedy a ral sa z neho boharj mu

Raz večen prive sa bliili Vanoce, obuvnik znova vykrojil večer topinky a povedal žene: , Žienka moja, šo keby sme dnes v noci ostali ded a pozrli sa,

kao nim to vlastne pomiha?” Žena ihlasil, a rak nechali cez noc sveti, skryli sa Kod odbila polnoc, objavili sa dvaja hol škriatkovia, sadli si k obuvnickemu. stoliku a jemnjmmi prsami začali z vskrojenej kože ši ropanky

čakal

Paki

Kritko zo života škriatkov

Obuvnik jeho žena od prekvapenja dobreže nestraili reč, Iba sa pozerali a žali, sko ide škeinekom peica od rule Ked boli topiinky uš, postavili eh na stoli a stratila

Rino obuvnikova žena povedala: ,TI uzimeni kol škeatkovia nim tak veli pomoli musime sa im nejako odvdačit Kcovie, mužiček maj či sa zohreji spodi pri ej tusilovnej prei? Mam nšpadt Ušijem im košieky, vestičky sj kabitiky a eš každčmu z nieh upletiem par ponožiek, a ty im zas ui topanočky.”

Obuvnik sihlasil:,Ano, žienka moja, urobme to!” Pousilovali sa, tak aby do večera bolo všetko kotov, Darčeky poklidli tam, kde inokedy obuvnik klidol vykrojenii košu, Potom sa skryli pod sil ebceli videt, čo na to škratkovia.

Škriarkovia prišli, en čo odbila dvanista, a cheeli sa hned pustit do robory, no. mikde nijaki. koža, Namiesto kože šeh čakali povabne šatočky, nad ktorjmi najprv

užasnuto zhiki a potom si eh nadšene obliekli, navzšjom si eh obdivovali a spivali:

»M)y sme pini lepa, nemi taky odev nikt

Ai zo mija, an z teba. nebude už obuvniki””

Poskakovali ei tom sem a ta, preskakovali stoli aj sl, pritancovali k dverim a viac ih nebolo.

Odutedy sa už v obuvnikovom pribrtku neukcizali, ale obavnik ani jeho žena sa na nieh preto nehnevali. A bodaj by a, ke im boli vdačni za všetko, čo mali.

DRUHA ROZPRAVKA

Bola raz jedna ehudobni le vemi uslovni a čistorni sika, čo cele dni zamerala dom a smeti vyspala na velki kopu pred dverami.

Raz ršno, prive ked sa znova pištala do robory, našla na tej kope list, a kedže nevedela čita, postavila metu do kdta a zanisla lis svojim pinom.

Dozvedela. sa však, že je o list pre iu — pisali jej škriatkovia, že ju pozyvaji

za kmotru svojiu novorodeniatku. Sliztička nevedela, čo mi robi, no kaži ju presviedčal že šriatkom sa nič nemi ‘odmicesi, a tak napokon sihasla, že pojde.

gle

Prišli traja škriatkovia a odviedli ju do horskej jaskyne, kde ito drobni Tudkovia bivali Aj zariadenje jaskyne bolo drobna, le velmi povabnč a takš vzicne, že sa to ani nedi opisat, Mamička diclatka ležala na postiefke z ebenovčho dreva, vykladanej perlami, prikryvky boli vsšivanč zlatou nidou, koliska bola zo slonoviny a vanička na kripanie zo zlata.

Ked bolo po obrade, chcel sa sližtička pobrat domov, ae škriarkovia ju uprosli, by zostla a oslavovala o s nimi tri dni, Nebanovala, že zostala – mala sa ako v rozprik, Ked sa konečne predsa len zdvihla na spatočnii cest, škriatkovja jej nasypali pli tašku zlata a vyviedl ju z hory.

Len čo slitička prišla domov, hned’sa chopila met, čo ešte vždy tila na svojom mioste v kite, a začala pracovač Tu vyšli z domu skisi neznimi fudia a pitali sa ej, to je čo tam hlada V tej evi slitička pochopila, že nebola u škriatkov tri dni, ale tovnjeh sedem rokov – a jej bjvali pi za ten čas zomrei a novi ju už nepotreboval.

No nič to zato – ved mala to zlat,

‘TRETIA ROZPRAVKA

Stal sa ra jednej mamičke, že jej škriatkula ukradla z kolisky dieta a namiesto neko ei tam zanechala svojho premieša s vekov hlavou a prenikav$m pohladom, kto si ustavične pytal jesta pi, Zal žena zašla za susedov a poprosil ju o radu. Suseda ej poradila: ,Posad premicia do kuchyne na pec, zakir a v dvoch vaječnjeh škrupinieh začni vari vodu. Premieša o rozosmeje a všetko sa obriti zas na dobri.”

Žena urobila tak, ako je kazala suseda. Len čo zaktrila a len čo začala voda vo

vaječnjeh šknupinšeh vrjet, tupohlavy premieči na peci vskrikol:

»Hoci moja pamad siaha az po začiatok sveta, na to, aby niekto varil vodu v škrupinšeh,sa nepamati.”

A pustil sa do obrovskčho smieehu. Začula ten smiceh škriatkula v lese, prišla, žene do kolisky ej vastn dieta a z pece si vzala a zas odniesla svojho premeša Nečudol Aj ti škriatkul si štastne, ked sa im vriti eh dietatko vlastnč.

vriri

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram