O rybárovi a jeho žene -

oli raz manžela, bi a jeho žena, žili v bednej reven ch

udicu. Hadzal a hidral a vščšno nič nec Jdneho di tež

ak sedel na brehu a hladel do vody tor ola čita sko sklo,a tu zrazu s udica

zohla ačosi ju tahlo na dno. Rybir ju pobotovo vyrabol a na ičiku bola veh ba sa mu prihovorila dskjim blasom

Počuj, rybi; pene fa prosim, daruj mi život Nie som ryba, som zaliay

prine. Čo by si mal z obo, kby si ma zabil? Určie by som ti eehur Hod ma

znova do vody a neshaj ma žit!” uNačo tolko reči?” povedal rzbit. ,Nikdy by som nezabil hovoriacu rybu Sim by som ta pastile” Po rjeh slovich hodil rybu znova do vody a ryba zmizla v hlbinich – na hla

line ostala po ne len mali krvavi muha. Večer sa rybir vrti do chatrče bez lovk. Zase si nič nechyel2″ zvolala jeho žena, len čo vstiil Nič,” odpovedal rybir. ,Chyril som iba rybu, čo hovorila udskym hla

som a tvedila že je zakliaey princ, nuž som ju znova hodil do vody a nechal plavat,” A vyslovil si aj nejake želanie?” pitala sa žena. Nje” povedal robi. ,Prečo by som ho mal vyslovi? Ved veš, ako ma to hnevi, že žijeme iba v tejto drevenej ehatrči, v ktorej všetko plesnivi a pichne,” začala lamentovač žena. To si si nevedel od hovoriacej ryby želač aspoči domček? Chod znova na breh a privola ju! A povedz ej, že si želiš murovanj domček, a ona ti to želanie určite split”

Nechcelo sa rybirovi veli st, no aby sa vyholškriepke, preds le sa pobral znova na breh, Ked ta pršil, bolo more eše vždy pokojne, le akisi Zrozelenč, nie už take čire ako predejm. Zastal si ybir na brehu a zavolal

O rybirovi a jeho žene

Ac, rybička v morskej pene, prepšč mi ro volani! Mojej žene Filomčne zišlo na um želanie,”

Vzipati sa hladina zavlnila, objavila sa na nej hovoriaca yba a spytala sa ke želanic išo na um tvojej žene?” Vleš že som ta pustil nezišne,” povedal ryhir, ,no porozpraval som o tom svojej Žene a ona ma vskrstila – vra som si mal od teba niečo želat. Nechce sa jej už bova v drevenej charrči, rada by mala murovanji domček.”

1 ho mi” povedala ryba. ,Spokojne sa vič domov!”

Vriilsa rybir domov a nenašjel už dreveni char Jeho žena sedela na lavičke pred murovanjm domčekom. ,Len sa pozeraj!” vola, ehytla ho za roku a vodila po domčeku. -Toto je určite lepši pribytok než ten, o sme mal”

V domčeku bola predsienka, za iv itulni izba, za ou izbietka s dvoma poste Tami, nech$bala ani kuchyiša skomorou a s krisnsm kuchynskjm riadom z cinu a mosadze – bolo tam jednoducho všetko, čo mi byi v murovanom domčeku. Za domčekom bol dvorček, na dvorčeku sliepky aj kačky, a vedla ešte zihradka s ovocnymi stromami a briadkami zeleni.

Čo vraviš?” nadehhjnala sa žena. ,Však je to milj domče

ev” sihlasi eb. Budeme si v im naživat v kiske a spokojnosti

-A budeme sa usilovat,aby sme sa mali šte lepše,” povedala žena.

Navečerali sa a šli si fahni do novyeh posel.

Preše oyžled-dva a žena zrazu povedala: Ten domček je predsa len trošku malj a tesnj. Ani dvorček nje je dosč vee, ani zdhradka. Čo keby si šel za hovariacov rybov a vypital si od nej kaštie”

Ne, žena!” povedal rybir, .Domček nšm stači, načo by nim bol kaš?”

A prečo niektori udia biva aj v kaštjelochi” naliebala na rybira žena. peke chod a hovoriaca ryba ri splni aj dlšie žela.”

»Niey” vzdoroval rybi. ,Mime od nej dormček, tak v om žime a budine jej zah vdačni, Neerifam si ju znova obtažovat.-

»Neoblažoval s ju, ked’ si jej daroval život, nebudeš ju obfažovat ani teraz,” povedala žena. Len spokojne chod a uvidiš, že ti znova vyhovie.”

Nedkeso sa ybirovi st, všetkosa višom proi tomu birilo a vravel si: ,Nemal by som. svo ženu poskiehnud!” No napokon ju predsa le poslichol a pobral sa na morski bre.

Ke ta prišel, bolo more tmavomodeč, ba az falovč, nie uš tak zelene a žič ako. prede$m. Len jeho hladina bola rovnako pokojni. Zastal si rybir na brehu a zavolal

eh rybička v morskej pene, prepič mi to volaniet Mojej žene Filomčne zišlo na um želanie.”

Vzipiti sa hladina zavila, objavila sa na nej hovoriaca ryba a stala sa: Ale želanie zšlo na um tvojej žene?”

»Neviem, čo to do nej vošlo,” povedal rybi traslavjim hlasom, ,no jej už nestači murovanji dom, ona ehce kaštil,”

-1Užho mi” povedala ryba. ,Spokojne sa vrač domovi”

Veštil sa rybir domov, ale nenašiel už murovanji dom, Už z dil zazrl peknj: kaše a svoju ženu,stojacu na sehodoch pred kaštielom,Pod, pod, to musiš videti” volala, ehytla ho za ruku a vodila po kaštili

V kaši bola dvorana s mramorovou dlažbou a všade plo sluhov, čo pred nimi otvšrali dvere do paridnjeh komnit s vytaperovanjmmi stenami.

V izbieh boli pozlitenč stol a stoličky, z plafonov viseli krištlovč luste a po: dlahy boli pokryte paršdnymi kobercami, Na stol sa nedalo nič položi, všetko miesto tu zabrali vyberanč jedli a najehyrnešie vina.

Na velkom dvore za kaštiefom boli mašale pre kone a dobytok, Sli tam aj hoosn koče. Ku kaštilu patrila aj zihrada s mnošstvom nadhernyeh kvetov a ušlach tiljeh ovocnjeh stromov. A rakisto dobrej pol mile dih pekny park s veveričkami, elči a zajacmi. Nič za čim by človeku mola zapiščač duš, v kštieli nechsbalo.

Čo vraviš?” nadehjnala sa žena. Však je to krisny kaše?”

ale,” sihlasil yi. Pri šom už zostaneme a spokojne si v om budeme žič

Možno sa budeme mafešte lepši,” povedala žena. Ale najprv sa dobre vspime

A šli si [ahnii do novjeh postl

Na druhj’ deli sa žena zobudila prvi. Nemusela ani vstat z postele a videla z nej cez velki okni doširoka a dodaleka sa razprestirajicu krajinu okolo zšmku. Rybir vedla nej ešte spal, no žena ho prebudila a povedala: ,Pozri sa z okna na ti krajini! Nje sme azda ako sevoreni na to, aby sme jej lidl? Chod za rybov a povede ej že ehceme cele krifovstvo, v ktorom ty budeš krilom.”

Čo to vraviš, žena?” zvolal yi. ,Akože by som ja mohol byč krilom?”

»Ked neehceš kr a poveda jej,aby ma urobila kršlovnou.”

AKroč sa, žena!” povedal robi. bou s takou žadoston.”

owat ty, budem kralovat jaj” povedala žena. ,Chod za rybou

ba mi urobič kršlovnou? Nemčžem st za y

A prečo nie?” spjtala sa žena. ,Hnedfa zaraz sa ber za rybou a povedr ej, že som sa rozhodla a musim byt kršlovnov.” Nieštastnj bol rybe z toho

sprivne. Nechcelo sa mu isčza rybov, no neslidal vzdorovat a napokon znova zašel

že jeho žena mosi byt krilovnou. Podla neho to nebolo

na morsky breh. Kod ta prišel, bolo more sive, ba až čieene, jeho hladina už nebola pokojni,ale birlivo sa dvihala a hučala, Zastal si rbir na brehu a zavolal

Kek, rybika v morskej pene;

prepiič mi to volaniet

Mojej žene Filomčne

ke želanie zišo na tm rvojej žene?”

-Achy” povedal rybir, moja žena nepozni mieru a ehce byt klovnov.”

2 šovu je,” povedala ryba. ,Spokojne sa vit domovi

Vrdti sa rybir domov, ale nenašie už kaštel, namiesto neho tam stil krštovski palic s vysokou vežou a mohutnjmi hradbami. Na baštich stali striže, rsborilo pod. nimi vojsko a trubači ho viali fanfirami. Vnierajšok palica bol samy mramor a lat,

Na okrnieh viseli zamarovč zavesy so zlat$mi strapcami. Ked rybir vsipl do klavnej dvorany, zazrel tam cel krilovske zhromaždenic, ktoremu

redsedala z tonu jeho. žena, Tre bol zlaj, zla bola aj koruna na ej lave a žezlo, č držal v rake. Po jej pravej Tavej ke stšlo v dvoch radoch šest panien, najblžše k nej dve najviše, ie dlalšie a dale vidy o hlavu niže

Nemohol rybir spravi už ani krok, zastal a spal sa Aeb, žena, vi sa z teba naozaj stala klovni?”

»Ano,” povedala žena. ,Som ketovni.

Ri stil, pozeral na iu a ke sa už dos napozerl, povedali

Dobre žena žičim ti to. Ale zostaime už na tom, že si sa stala krilovnou, a nič

Neubehlo však vela času a rvbirova žena bola zas nespokojni a povedala: Prišla som na to, že sme si mali žela vic, Kralovni je nič proti cistrovne, čo vlidne nie dne ae viacerjm krajinim a kritovnč ju musia poslichač. Chod za rybou a povedz ježe ehcem byr isirovnov.”

Čo ti to zase zilo ma um ženač”” povedal rybir. ,Mim žiadat od ryby, aby fa spravila isdrovnou? To je už naozaj privel.”

A prečo privela?” povedala žena. ,Som krilovni a y si len moj obyčajnj poddlan. čo mi nemoče nič odmietnut. Rozkazujem ti, ehod za rybou a povede ej, že ehcem by cisirovnout”

Čo mal eštastj ty urobič? Rozkizala mu kešlovni — musel ist znova na morski breh.

Kedi ta prišel, more už nebolo iba iii ve ale uobil sa v tom via v tom vire to priam vrelo, akoby pod nim niekto nakladol ohei, Rybie sa pelakol – iste tim virom “more naznačuje, že temtoraz uč rybu jeho žiadosč rozhnevi. No predsa si len zastal na brehu a zavolal

eh, rybička v morskej pene, prepdč mi to volanje! Moje žene Filomčne

zilo na um želanie.”

Vadpii sa z viru voril hovorica eb a spita se Ak želane ilo na um tvoje žene? Moja žena che by istrovnou,” poseda ri a kladelradšej do zem,

»Už bon jej” povedala ryba. ,Spokojne sa vrt domov!” Vedi sa rybir domov a naši namiesto krlovskčho palica isisky, ovela vašš

a neveš. Boo v šom tise ri viace lata, mramora a alabastroveh sd Pac

sarižilo iste riz više vojsko. A ked vošie do obrovskej dvorany, namesto sluhov sa

mu am uli sami lack Jeho žena sedela na ovefa krjšom zlatom trone, vskla-

lanom diamanti, na have mala cisiesku korunu, ovel nidhenei, ne? bla kri Tovski, v jene nke držala csirske ezo a v druhe isiske la jablk. Po jej Tae si prave strane sili podla velkost zoradeni sobni srideovia, dva najvščši z nich obreže haven neprerižali klenhu dvorany, ztial čo daja najmenši boli rpaici nož ple na shirovfeh nohieh A okolo rna pokorne stili a na prikavy

isirovne čakali sami pri, vojvodova a kli.

Pretiol sa a bit pomedni nich k trenu a spiral sa ,Aeh, žena, vi sa z teba nazaj stala cisirovna?”

»Anoj” povedala žena. Sm cisirovai.”

ZZas rob iba stil, pozeral a žu, a ked sa už dost napozeral, povedal:

Dobre, žena, žili io. Ale zostašime žna tem, že si sa stala cisrovnov,to by Gi už naozaj mohlo sti.

-Mliš sa,” povedala žena. ,Cisira može na tedn dosadit, ale s z trona zosadit pipež. Štastni budem, až ked ho nehudem mač nad sebou. Chod za ryhov a poved eže sa ehcem stat pipeškov.”

oZošalela, si?” zvolal rybir. ,Pipež je tec verici beskiho,a ty si žena, nemočeš byč papoikov.”

zAle ja ehcem byt pipežkout” zvolaa žena, čhcem byd oše dnest”

<Ne," povedal rybir. .Nejdem. Nemožem vyslovit take bezbožne želanje,"

oPojdeš a vyslaviš ho,” povedala žena. , Rozkazuje tito voja cisdrovna.”

Aj tentoraz a rybir podvolil. Rozkizala mu cisdrovni — pobral sa znova na morski breh

Ked ta prišel, už cel more vrelo ako jeden vira ten vir pokli nielen vše lode, sle aj všedky mrak na oblohe, ba už aj celi oblaku. A bola takš ima, že vačšia nemola byiani pred stvorenim vera. Rybir sa triasol od strachu, no predsa si le zastal na brehu a zavolal:

zastupuje na zem tea ne-

hodi za ybot a povedr je, že šou.

»Aeh, rybička v morskej pene, prepič mi to volanie! Mojej žene Filomčne

Veit sa z iriaceho mora vynorila hovoriaca tyba a spitala sa: »Ake želanie zilo na um tvojej žene?”

Moja žena ehce by ppeškou,” povedal zal robi JUž hov je,” povedala ryba. ,Spokojne sa vrat domov!”

Vritil sa ybir domov a tam, kde sil predijm eisirsky palic, naši tera obrovski ehrim, Pretlail sa pomedzi davy veriacieh a dnu, v žare tisiieh ustrov a sviec, uvidel svoja ženu v zlatom pipežskom ri ne sa modi hif kardinalov iškupov a kiazov a po je favej prave strane tli dva tady podla velkostizoradenjeh svetnikov, z ktorjeh najvyšši pripominal vysokinsku vežu a najmenši nebol vičši než nšhrobnj kahanček. Pred pipeškinjm stolcom klačali všeci krili aj cisiri a bozkaval je rivice

eh, žena,” spal sa ri. Vari sa z teba naoraj sala pipežka?”

Ano,” povedala žena. Som pipeška.”

ZZas rybir ia tl, pozeral na žu a zdalo sa mu, e sa pozeri do lnka, Ked sa už dos napozerl, povedal:

Dobre, žena, dostal si sa najvyišie,ako sa može dosta človek na ejo zemi. Si konečne spokojni?”

Žena sa na svojom pipežskom sto tila ako strom a mičala.

Roy eda šte pie lov pridale Teraz si už naozaj nemožeš žela inc lebo vpiše mež ty už neje nikto na svete.”

vlUvidim, ed sa na to vyspim, Podme spat!” povedala žena zdvihla sa z papežsko tečna a prv sa pobrala do spilne.

Ri sa v ti noc vyspal dobre ved sa aj ez dež čosi nachodil, Zato jeho žena. až do rina nezavrela oka a prehadzovala sa z boka na bok, pretože si eli noc imala hlava nad rm, o by si šte mohla žela, no na nič už nemokla prit. Rino ju nevyspari vyhnali z postele prve zore. Pristipla k oknu a pozerala, ako mizne mesine a vyehidza sinko. A veedy ej io na um, že šte mocnejši než pipež je en, čo riadi pohyb slnka

žu sedie na vefkom zlatom stoli. Vokol

Zobudila ybira a zvolala: UE viem, čo by som si ešte mola želat, Vstavajt Pojdeš znova za rybou a povie jej, že ehcem byi Pinom Bohoml”

Rybhir bol ešte rozospatj, ked to počul, no aj v polospinku sa prelakol tak, že spadol z postele. Ked otvoril oči, bol si ist, ši to naozaj počul, a prevo sa opiral:

»Vraviš ječo, žena, alebo sa mi to iba snivalo?”

»Vravim, že zmožem iba malo ako pipežka,” povedala žena, ,ked nemčžem riadif pohyh nebeskjeh telje. Neuspokojim sa, kjm nebudem vlidnut aj nad slnkom

Nevedel rybir v prvej chvli, čo mi na to povedat ba stil a po chebte mu behal mrd. No žena ho nenechala diho stič a zvolla: ,Chod za rybou a povedz ej že sa hcem stat Pinom Bohor”

»Neehci odo mla, žena, aby som žiadal nemožne!” zvolal ybir-a padol pred bon na koleni. ,Srla si sa pšpeškou, nuž, prosim ta, uspokoj sa už a ostai pipežkou!”

Pri tjeh rybarovjeh slovich sa žena tak rozzirila a jej vlasy lita okolo hlavy, dupotala nohami sko divi a kričala: .Nepopustim! Trvim na svojomt Ak ti je život milj, už a ehodt”

Nariahol si rybir mokavice a vybehol von, skoby mu horelo za pitami. Na mor: skom brehu ho privitala raki vichrica, že sa ledva udržal na nohdeh. Domy a stomy padali ako domčeky z karit, hory sa trisli a skalnč Gtesy sa rali do mora. Nebo bolo, akoby nah wylial korol smoly, striedali sa na šom hromy a blesky a more vrhalo

nahor čierne vlny,vyššie než chrimavč veže alebo horske šiy, zasneženč chuchvalcami morskej peny.A vtedy rybar hoci nepočul vlastneho slova, vskrikol

kh, rybička v morskej pene, prepič mi to volanie! Mojej žene Filomene zišlo na um želanje.”

Vzšpiti sa z buršcajicej temnory vsmorila kovoriaca ryba a spitala Ak želanje išlo na um ojej žene?” »Aleh,” zvolal rybar s plačom, ,moja žena chce byi Pinom Bohor.” »A preto tvoja žena znova sedi v biednej chatči,” povedala ryba. ,Spokojne sa vrt domov” Vedi sa rybie domov a našel svoju ženu znova sediet v biednej drevenej eharči.

(Čo asi na to vravel Pin Boh na nebi? Nuž iste povedal len: To je ono!

Kto ehce byč mnou, ten nemi žiadne potreby. nebi nieo chrimov ani tednov” $

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram