O vtákovi Grifovi -

] OL RAZ JEDEN KRAL, kedy panovala ako sa volal, som už zabudol. Nemal syna, iba jednu jedini ehorfavc dečru, tor nijaky lekdr nevedel vylečit.

Isti veštec predpovedal krdlovi, že princezni sa uzdravi, ak bude jest jablkd. Krš dal rozhlisi o celej krajine, že kto donesie jeho dešre jablka, 04 ktorjeh vyzdravic, dostane princezni za ženu a k tomu krdlovstv,

Dozvedel sa o tom aj sedlak, otec troch synov, Zavolal si ajstaršieho a takto mu povedal

— Vyidi na s$pku, naber do košika najkraj jabik, t$eh s červen$mi

kami, a zanes ich na krdlovskj dvor, Ked ich krfovski dra je, možno sa uzdravi, ty sa s šou oženjš a budeš krilom.

5 160» “

Mlidenec urobil, ako mu otec kazal, a vydal sa na cestu. Šiel, šiel a jednčho dia stretol staručkčho človiečika, ktory sa ho pytal, čo nesie v tom koši. Ulrich, lebo tak sa mlidenec volal, mu odpovedal: — Žabacie stehienka. — Človječik mu na to povedal; — Nech je tak a tak aj ostane, — a šjel svojou cestov.

Ulrieh napokon došiel pred zfmok a dal sa ohlisit, že mi jabik4, ktore princeznii uzdravia, Kraf sa vefmi poteši, prikdzal, aby Ulricha doviedli pred trn, ale — ach, jaj! — ked košik odokryi, boli v itom namiesto jablk žabacie stehienka. Krl sa ndramne nazlostil a dal mlddenca zo zdmku vyhnaf, Ked prišiel domov, porozpraval otcovi, ako sa mu povodilo.

Nato poslal otec druhorodenčho syna, ktor sa volal Samuel, no ten pochodil celkom tak ako Ulrich. Aj on stretol staručkeho človiečika, ktory sa ho pytal, čo nesie v koši. Samuel mu odpovedal: — Prasačie škutiny, — a staručky človiečik mu na to: — Nech je tak a tak aj ostane.

Ked Samuel prišiel pred krdlovsky zdmok a hlisil sa, že md jabikt, od tore krilovski dočra vyzdravie, nechceli ho ani dnu pustit. Povedali, že aj nedivno bol tu jeden a urobil si z nich bliznov. Samuel ich však dovtedy prosil a dovtedy presviedčal, kym ho nakoniec na zimok nepustili a nezaviedli pred krila. No ked kral košik odokryi, boli vitom veru prasačie škutiny. Krdla to tak strašne napajedilo, že rozkizal mlfdenca bičom vyhnaf zo zamku, Ked Samuel prišiel domov, porozpraval, ako sa mu. vodilo.

Vtedy prišiel za otcom najmladši ehlapec, ktorčho všetci len hlipym. Hansom volali, a pstal sa, či by nemohol is s jablkami on.

— Ešteže čo! — namrzel sa otec. — Ty si ten prav$! Čo tam vykoniš ty, kde ani midrejšt nepochodili!

No ehlapec neprestal naliehaf.

— Nech je, ako ehce, otec, ale ja chcem ist.

— Daj pokoj, sprostičik, počkaj, kym zmidrieš, — zahriakol ho otec z ukdizal mu ehrbit, No Hans ho len pofahoval za kabst: — Ale, otec, pust ma, aj ja ehcem ist.

— Pre mita za mija teda chod, ved sa ty ehytro vritiš, — najedovan$m hlasom mu napokon povedal otec.

Chlapec sa tak potešil, že od radosti vyskakoval:

— No len sa nezblizni! Tak sa mi vidi, že si zo dija na defi sprostejši, — krotil ho otec. Ale Hans nedbal na otcove reči a nedal si radost pokazit.

O vu “

Stmievalo sa už, tak si povedal, že počkd do zajtra. V noci nemohol diho zaspat, a ked napokon zaspal, snivalo sa mu o krisnej panne, o zimku, o zlate a striebre a podobnjeh Iškavyeh veciach.

Na cestu sa vybral zavčas rano a onediho stretol maličkčho človiečika v starodivnyeh šatich. Človiečik sa ho pital, čo mi v koši. Hans mu popravde odpovedal, že nesic jabika, od ktorseh mi krilovski dočra vyzdraviet.

— Nuž, — na to človiečik, — nech je tak a tak aj ostane.

Na krdlovskom dvore nechceli ani počuto tom, že by Hansa zaviedli pred krala, Boli tam vraj už dvaja a obidvaja tvrdili, že nesti jablka, a pritom jeden mal žabacie stehienka a druhy prasačie škutiny.

No Hans ich velmi prosil, že on naozaj nem ani žabacie stehienka, ani prasačie škutiny, ale tie najkrajše jablka z celej krdlovskej riše,

Vravel to iprimnym hlasom, a tak si strdžcovia povedali, že tento mlidenec hadam len neklame, a pustili ho do zimku. A dobre urobili, lebo ked Hans košik pred krdlom odokryi, boli tam krdsne zlatožite jablk. Krst sa potešil a dal hned zavolaf dečru. Potom s tizkostou čakal, akti spriva mu donesti.

O kritky čas mu naozaj spravu doniesli, Ale neuhddii by ste, kto mu ju doniesol! Jeho vlastni dečra! Len čo si z jablk zajedla, vyskočila celkom zdravi z postele. Tažko opisat, ako sa kra potešil. No teraz mu už bolo lito dat do£ru Hansovi za ženu a povedal, že najprv musi zhotovitčln, ktor$ by sa plavil po suchej zemi lepšie ako po vode.

Hans si vypočul krdlov rozkaz a pobral sa domov. Doma otcovi porozprtval, ako sa mu vodilo a aky rozkaz dostal od krila. Otec poslal Ulrieha do hory, aby takž čin zhotovil.

Ulrich sa pustil s ehutou do stavby čina, a aby mu robota išla lepšie od Tuky, piskal si pri tom. Napoludnie, ked sinko stilo na oblohe najvyščie, zjavil sa tam staručky človiečik a dozvedal sa, čo robi. Ulrich mu ledabolo. ‘odvrkol: — Kelne, — Staručky človiečik pokyval hlavou a povedal: — Nech je tak a tak aj ostane.

Večer si Ulrich povedal, že čin je už dobry, ale ked si chcel doji sadni, namiesto činu mal tam samč kelne,

Na druhj dežišiel do hory Samuel, ale pochodilcelkom tak ako Ulrich.

Na treti defi sa vybral stavat čin hlipy Hans, Pracoval usilovne, po celej hore sa len tak ozyvali iidery jeho sekery. Pritom si spieval a veselo

m 162 » “

popiskoval. Aj tentoraz ta prišiel v poludiajšej plave staručky človiečik a pstal sa ho, čo robi.

— Čin, čo sa bude plavit po suehej zemi lepšie ako po mori. A ked ho dokončim, dostanem za ženu princezni.

— Necii sa tak stane a tak aj ostane, — povedal človiečik.

Po zdpade sinka Hans čin dohotovil, urobil aj vesli a všetko, čo k tomu patri. Sadol si do čina a plavil sa rovno do mesta. A čin letel po siši ako. vietor.

Krdl ho už zdaleka zazrel, ale dočru mu ani tentoraz nechcel dat. Prikfzal mu od skorčho rna do neskorčho večera past sto zajacov. Ak mu čo len jeden ujde, princeznii nedostane. Hansovi sa to celkom pozdivalo. Hned na druh$ deli vyšie] s kfdlom na pašu a nespustil z nich oka, aby mu ani jeden zajac nevšiel.

Po niekofkeh hodinich vyšla z krdlovskeho zimku sližka a povedala. Hansovi, aby jej už aj dal jedneho zajaca, lebo dostali nfvštevu. No Hanssi dobre zrital, kolko bije, a ani za nič zajaca nechcel dat. Ale sližka len naliehala a nakonice sa aj rozplakala. Hans jej teda povedal, že ak pride sama princezna, zajaca jej de. Sližka sa s odkazom vratila do zdmku. Za

teda vybrala krdlovska dečra. il staručky človiečik a spytoval sa ho,

— Ach, pasjem sto zajacov a musim ich dobre strižit, aby mi ani jeden neušiel. Ak sa mi to podari, oženim sa s krdlovskou dečrou a budem krifom, — odpovedal Hans.

— Ked je tak, — na to človiečik, — tu mšš tito pištalku, ak ti niektorg 1ujde, len zapiskaj, hned sa ti vrsti.

Ked princezni prišla, Hans jej vložil do zdstery zajaca. Ledva prešla sto krokov, Hans zapiskal, zajac jej zo zdstery vyskočil a rozbehol sa rovno k svojmu kfdlu. Ked prišil večer, zajači pastier zapiskal ešte raz, zrstal, či mu ani jeden zajac nech$ba, a hnal ktdef na zimok.

Kri raz nevedel, ako sa Hansovi podarilo ustrdžit sto zajacov. Ale ani teraz mu nechcel dat dečru za ženu, Povedal, že mu ešte musi doniest pero. Z ehvosta vtdka Grila,

Hans sa vyehystal a rezko kričal po ceste. Večer prišiel do jednčho zdimku a pstal si tam noclah, lebo v tom čase ešte neboli hostince. Zmocky pdin ho ochotne prenocoval a vypytoval sa ho, kde sa vybral. Hans mu odpovedal, že za vtkom Grifom.

“164 » ti

— Teda za vtikom Grifom. Kudia vravia, že ten vie všetko. A ja som stratil klič od novej železnej skrinky na peniaze, prosim fa, opstaj sa ho, kde je.

Ala ZMAHIEaO, Ar ma OPS

Zavčasu rno šiel Hans dalej a večer došiel do inčho zimku, v ktorom tiež prenocoval, Ked sa zimocki ludia dozvedeli, že ide za vtkom Grifom, potešili sa. Porozpravali mu, že majii chorti degru, že ju už všelijako lici le nič jej nepomdha, — Bud tak$ dobra opytaj s vtdka Grita, čo by našej.

» 165 »

dečre pomohlo, — prosili ho. Hans im povedal, že sa rad opšta, a šiel dalej.

O kritky čas prišiel k rieke, kde nebolo prievoznika a Tudi prendšal cez vodu vysokdnsky chlap. Pstal sa Hansa, kde sa vybral.

– Za viškom Grifom, – odpovedal Hans.

— Nuž, ked už budeš u neho, — na to ehlap, — spstaj sa ho, prečo musim všetkgjeh [udi prenišat cez vodu.

Hans aj tentoraz pristibil. Chlap ho vzal na plecia a preniesol ho.

Navela prišiel Hans k domu, kde bsval vtak Grif. No doma bola iba jeno. Žena, vik Grif bol niekde vonku. Žena sa ho pstala, čo chce. Porozpraval jej všetko, aj to, že che pero z chvosta vtika Grifa, aj že na jednom zamku stratili kič od novej skrinky na peniaze a kdzali mu opstat sa, kde je klič. Potom aj to, že na inom zimku maji ehorti dečru, a on sa mi dozvedief,od čoho by dečra vyzdravela, a napokon, že nedaleko odtialto je riekaa pri nej ehlap, ktory Tudi prendša, a chce vedief, prečo ich must všetkgjeh prensšat prave on. Žena mu na to odpovedala:

— A či ty vieš, milj moj priatel, že s vtškom Grilom sa nesmie nijakg človek rozprdvat, lebo by každčho zožral? No ak ehceš, fahni si pod poster a odtiaf mu pero z ehvosta vytrhni. Pokial ide o to ostatnč, na to sa ho Opytam sama.

Hans bol spokojny a lahol si pod postel.

Večer sa vtšik Grif vritil domov, no len čo vošiel do izby; kričal:

— Žena, iuehim, iehim človečinu!

— Hej, — vravi žena, — bol tu dnes jeden, ale už odišiel.

Vr Grif nepovedal na to nič, Prostred noci, ked už riadne chripal, Hans sa načiahol a vytrhol mu z ehvosta pero. Vtak Grit sa rozzdrila skrikol:

— Žena, iuehiim človečinu a niekto ma pred chvilou šklbal za chvost.

Žena ho tišila:

— To sa ti istotne len snivalo, Ved som ti vravela, že dnestu jeden človek bol, ale už odišiel. A rozprdval mi všelijake prihody. V istom zimku vraj stratili klič od novej skrinky na peniaze a nevedia ho nčjst.

— Ach, blizni, blizni, — povedal vtsk Gril, — ved klič leži pod metršikom dreva za dverami v kolni.

— A ešte rozprdval, že v inom zdmku maji chorti dečru a nevedia pristna jek, čo by ju vylječil, — pokračovala žena. — meh, blizni, blizni, — povedal vtik Grif, — mali by vediet, že pod

SAJ

pivničnjimi sehodmi si ropueha urobila z jej vlasov hniezdo. Ked dočre tie Vlasy donest, uzdravi s

—A ešte rozprdval aj to, že nedaleko odtialto tečie rieka a pri nej je ehlap, ktorji musi všetkeh ludi prenišat cez vodu. Chce vedief, akosa tejto zlej služby zbavi.

— Ach, blizon, blizon, — povedal Grif, — keby čo len jednčho z pocestnjeh hodil uprostred rieky do vody, nemusel by už nikoho prenčšat

Višk Grit potom zaspal a na svitani zase odišiel. Hans vyliezol spod postele a v ruke mal peknč pero. Vypočul si, čo vtiik Grif povedalo kliči, O dečre aj o chlapovi. Grifova žena mu však všetko porozprdvala ešte raz, aby nebodaj na nič nezabudol.

Nato sa Hans pobral domov, Najsamprv prišiel k ehlapovi pri vode a ten sa hned dozvedal, čo mu višk povedal. Ale Hans se nepondhlal s odpovedou, chcel, aby ho najprv preniesol. Chlap ho teda prenjesol a iba na druhom brehu mu Hans povedal, aby niekoho pustil uprostred rieky do. vody, že potom už nebude musiet nikoho prenišat.

Chlap sa velmi potešil a z vdačnosti chcel Hansa ešte raz preniest ta ji nazad. Hans sa však nedal prehovorit a šiel dalej.

h šil, až prišiel do zdmku, kde mali chori dočru. Vzal ju na chrbit, lebo nevlidala ani ehodit, zniesol ju do pivnice pod sehody, spod samčno spodnčho sehoda vzal ropušje hniezdo a vložil ho dečre do rak. Dievča mu zoskočilo z ehrbita, vybehlo hore sehodmi, akoby nikdy nebolo chore. Otec s matkou mali velki radost, Hansovi prichystali dary zo zlata a striebra a dali mu všetko, čo si zažiadal.

Ked Hans doputoval na druhy zdmok, šiel hned do kolne. Za dverami pod metrikom dreva naozaj našielstratenj kliiča zaniesol ho pdinovi. Aj on sa mu nemilo potešil a za odmenu dal Hansovi vela zo zlata, čo bolo V skrinke, a okrem toho aj kravy, ovce a kozy.

Ked Hans došiel s peniazmi, zlatom, striebrom, kravami, ovcami a kozami ku kršlovi, ten bol zvedavy, odkial to md. Hans mu povedal, že visk Grif da každemu tofko bohatstva, kolko sa mu žiada. Kral si teda povedal, že bohatstvom ani on nepohrdne, a vybral sa na cestu za vtikom Gritom. Ale ked prišiel k rieke, bol veru po Hansovi prv, čo sa dal preniest, nuž ho chlap zhodil prostred vody zehrbtaa krasa tam utopil. No. a Hans sa oženil s princeznou a kraloval, kym neumrel.

sno; 2

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram