Oriešok a medveď - Rozprávka bratov Grimmovcov

— Nikdy sa s tm nezmierime, aby bol Hlupačik kršlom! Potom uniivali otca, aby dal prednost tomu, ktor£ho žena preskoči cez

kruh, čo visel prostred siene. Mysleli si že pre sedliacke dievčence to bude

hračka, lebo sti mocne, ale ila panna si pri tom naisto zlomi viizy.

Starj krilim aj v tomto vyhovel. Preskakovali teda najprv dve sedliacke dievčiny, ale boli take farbavč, že spadli a u Potom preskakovala pekni dievčina, ktori si doviedol Hlupičik. Skškala fahučko ako srnka a všetei uznali, že vyhrala on:

Najmladši syn dostal teda kršfovstvo a dihč roky vlšdol midro a spravodlivo.

[EDNEHO LAHODNEHO letnčho dia pre- Lebe kom job Va Pa jade Kokot NJev a dozvedal sa:

— Brat vik, ak vtik to tak utešene spieva?

m 209 m

— To je kral viškov, — odpovedal mu vik, — pred tym sa treba pokloni — Bol to však iba oriešok.

— Ak je tak, — povedal medved, — rid by som videl jeho krilovsky palic, Pod a zaved ma ta.

— Ne je to take jednoduche, — na to vik, — Musiš počkat, kym sa vrati pani krilovni.

O ehilu priletela pani krdfovni, mala v zobšku potravu a pdin krsl tiež a ehystali sa nakfmif mlade. Medved by bol už najradšej vošil, ale vik ho ehytil za plecia:

— Nie, musime počkat, kgm pan kral s pani krilovnou zase odidu.

“Zapamiltali si teda miesto, kde bolo hniezdo, a odbehli preč.

Medved nemal pokoja, taky’ bol zvedavy na krilovsky palic. O krdtky čas ta znova zašiel. Krdl s krdlovnou prave odleteli. Nazrel do hniezda a videl tam ležat pil či šest mlidat.

— Toto mi byf krglovsky pale! — zvolal. — Veru biedny palic! A vy nie ste nijakč kralovske deti, vy ste len take nedochodčata! Skaderuka, skadenoha!

— Nje, to nie je pravda, naši rodičia sti poriadni! Tosi od teba vyprosime, medved! — kričali najedovane mlade oriešky.

Medved s vikom sa nalakali, zvrtli sa a uhšišali do svojich brlohov.

Mlade oriešky sa nevedeli utšit, vskrikovali a lomozili. Ked im rodičia znova doniesli potravu, deti im povedali:

— Nedotkneme sa ani mušej nožičky a radšej umrieme od hladu, ak nis neobrfnite a nedokižete, že sme deti poriadnyeh rodičov. Bol tu medved. a pourdžal nas.

— Len pokojne, my sa s nim už poritame, — povedal krit otec a zaleteli aj s pani krdfovnou pred medvedi brloh a zakričali: — Stary mrmloš, prečo si urazil naše deti? To sa ti nevyplati, z toho bude vefkd vojna!

Oriešok teda vypovedal medvedovi vojnu. Medved si zavolal na pomoc všetku štvornohi zver. Prišli voly, osly, kravy, jelene, srny a ostatne štvornohč zvierata, akč naša zem nosi, Nuža oriešok si povolal všetkgjeh, čo lietajti v povetri. Neprišli však iba vtaky, veTke či male, ale aj komdre,sršne, včely a muchy.

KKed nastal čas a vojna sa mala začat, poslal oriešok vyzvedača, ktorg mal zistit, kto bude velitefom nepriatelskčho vojska. Vyzvedačom bol iskočn$ komdr. Križil v lese, kde sa zhromaždil nepriatef, napokon si sadol podlist.

s.210 8 “

na strom, pod ktorgm vydavali rozkazy. Tam st4l medved, dal si predvolat lišku a povedal:

— Liška, ty si najbystrejšia zo všetk$eh zvierat, ty budeš našim generšlom a povedieš nis do bitky.

— Dobre, — sihlasila liška, — ale akč znamenie si dohovorime? — Nikto to nevedel. Liška teda navrhla: — Mim pekn$ dihy hufiat$ chvost, ktorg vyzeri ako červenj hochol. Ked budem mat chvost zodvihnuty, bude to značit, že je všetko v poriadku, a vy sa vrhnite do boja. Ak ho však budem mat spustenj, rozpfehnite a zachedite sa, ako budete vedict.

Ked to komdr vypočul, letel ehytro k svojim a orieškovi všetko do. najmenšich podrobnosti porozpraval

Na svitani, ked sa mala bitka začat, hrnula sa štvornohi zver tak bojovne, že sa až zem otriasala. V povetri sa blžil aj oriešok so svojim vojskom. Po celom okoli sa rozliehal šum, škrek, vresk a trma-vrma, no strach a hroze Obidve vojski postupovali proti sebe.

Oriešok vyslal sšija, aby si sadol liške pod ehvost, a z celej sily ju bodol. Ked liška pocitila prvč bodnutie, škibla sa, zodvihla jednu nohu, no ešte to vydržala a ehvost držala hore koncom. Pri druhom piehnuti ho na okamih spustila. Pri trefom však už nevydržala, spištala a zavrzla si chvost medzi nohy. Ked to zvierat videli, nazdavali s, že je všetko stratene, a rozutekali sa každe do svojho pelechu. A tak vtdky bitku vyhrali, Pan kral s pani krilovnou odleteli potom ku svojim defom a už zdaleka volali:

— Deti, radujte sa, jedzte a pite do vole, vyhrali sme!

— Ee nie, najsamprv nech pride medved! k nišmu hniezdu, odprosi nis a povie, že sme deti poriadnyeh rodičov, — žiadali malč oriešky.

Oriešok zaletel teda k medvediemu brlohu a zavolal:

— Počiivaj, mrmloš, miš ist hned k našmu hniezdu moje deti odprosif a povedat im, že si statočnč deti statočnjeh rodičov, lebo indč ti rebri dolšmu!

Ndramne vystrašenj medved sa doterigal k hniezdu a mlidati odprosil. Až potom sa mladč oriešky upokojili, jedli, pili a veselili sa do neskorej noci

zeja

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu