Jednoočka, Dvojočka a Trojoočka -

Jednoočka, Dvojočka a Trojočka

ALA RAZ jedna žena tri dečry. Najstaršia sa

volala Jednoočka, lebo mala iba jedno jedinč oko uprostred čela. Prostrednii volali Dvojočka, lebo mala dve oči ako druhi Tudia. Najmladšia bola Trojočka, lebo mala tri oči; to tretie mala na čele v samom prostriedku. Preto, že Dvojočka vyzerala len ako deti ostatn$eh Tudi, nemali ju rady ani sestry, ani matka, Vravievali jej:

moga a

— Ty s tvojimi dvoma očami nie si odehodnejšia od obyčajnjeh fudi a nepatriš k nam.

Štuehali do nej, podhodili je vždy tie najhoršiešaty, jestjej dali ibato, čo ony nechali, a kde len mobili tam ju tripil

Jednčho dia sa Dvojočka vybrala na pole pist kozu. Bola vefmi hladni, ebo sestry jej skoro nič nenechali. Sadla si na medzu a rozplakala sa. Plakala tak žalostne, že jej z každeho oka stekal potočik siz. Ked vo vefkom Žiali zodvihla hlavu, stila pred iiou neznima žena a pstala sa:

— Dyojočka, prečo plačeš?

Dvojočka odpovedala:

— Ako nemim plakat! Za to, že mim dve oči ako druhf Tudia, sestry aj matka ma nemžu vysti(, siču ma z jedneho kita do druhčho, podhadzuji mi len starč šaty a jest mi divaji, iba čo ony nechaji. Dnes mi dali tak malo, že som ešte celkom hladni.

Midra žena jej povedal

— Dvojočka, utri si slzy. Vofašo ti prezradim a slubujem ti, že už nikdy nebudeš hladovat. Povedz len svojej koze:

— Kozička, ozvi sa, stolček moj, prestri sa!

Len čo to dopovieš, zjavi sa pred tebou pekne prestrety stolček, na fiom budi ie najlepše jedli a ty sa možeš najest, kofko sa ti zachče. Ked budeš sta a stolček ti už nebude treba, povedz len:

— Kozička, ozvi sa, stolček moj, ukry sa!

A stolček sa ti pred očami strati.

Po t$eh slovdeh midra žena odišla. Dvojočka rozmjšfala: Mala by som hned skiisit, či je pravda, čo povedala, ved som velmi hladni. Povedala teda:

— Kozička, ozvi sa, stolček moj, prestri sal

Len čo to vyslovila, sti pred iou stolček prikryty bielym obrusom a na fom tanier s nožom i vidličkou i striebornou lyžičkou. Na miskdch boli tie najlepšie jedli a ešte sa z nich parilo, ani čo by ich prave doniesli z kuchyne.

Dvojočka sa pustila do jedenia a ndramne jej ehutilo. Ked sa nasftila, povedala, ako ju miidra žena naučila:

nog5 m

— Koziška, ozvi sa, stolček moj, ukry sa

V tej chvili sa stolček a všetko, čo bolo na išom, stratilo. To je kuchyiša! pomyslela si Dvojočka a bolo jej dobre a veselo.

Ked sa večer vrdtila s kozou domov, našla hlinenii mištičku s jedlom, čo jej sestry nechali, ale ani sa ho nedotkla, Na druhy dež odišla s kozou zase na pašu a zvyšky jedla, čo jej sestry prichystali, nechala doma.

Pryy a druhy raz sestry nič nezbadali, ale ked sa to opakovalo, všimli si, že Dvojočka nič neje, a vraveli

— Čo sa stalo, že Dvojočka sa teraz jedla ani nedotkne! Predtym zjedla všetko, čo sme jej dali!

Aby sa dozvedeli pravdu, mala ist na pašu aj Jednoočka a dat pozor, čo sa bude robi, a či Dvojočke niekto nenosi jest a pit. Ked sa Dvojočka zberala na pole, prišla za iiou Jednoočka a povedala ji

— Pojdem s tebou, aby som videla, či kozu dobre strdžiš ači ju vodiš na dobri paš

Ale Dvojočka vedela, čo Jednoočka zam$šla. Zahnala kozu do vysokej try a povedala:

— Pod si sem sadnit, Jednoočka, vofačo ti zaspievam,

Jednoočka sa usadila v trave, ale od nezvyčajnej cesty a horiičavy ustala. Dvojočka jej spievala:

— Jednoočka, hore si? Jednoočka, pospi si!

Jednoočka zavrela oko a zaspala. Ked Dvojočka videla, že Jednoočka už

uho spi a nič nemože vyzradit, povedala: — Kozička, ozvi sa, stolček moj, prestri sa!

Potom si sadla k stolčeku, jedla a pila, kym sa nenasytila, a napokon povedala:

V tom okamihu všetko zmizlo. Dvojočka vzdpiti zobudila Jednoočku a smiala sa jej:

— Jednoočka, ty ehceš pist, a zaspiš pri tom! Za ten čas ti koza mohla ujst aj na kraj sveta. Pod, pojdeme už domov.

“864

Vritili sa domov. Dvojočka sa misočky zase ani nedotkla a Jednoočka nevedela matke povedat, prečo sestra nechce jest. No priznala sa:

— Mamka, ja som tam vonku zaspala.

‘Na druhyi deči povedala matka Trojočke:

— Dnes poješ na pašu ty. Davaj pozor, či tam Dvojočka niečo je a či jej niekto nenosi jest a pi

‘Trojočka šla teda za Dvojočkou a povedala j

— pojdem s tebou, aspodi uvidim, či kozu dobre strižiš a či ju vodiš na dobri pašu.

Ale Dvojočka vedela, čo Trojočka zamyšla. Zahnala kozu do vysokej travy a povedala:

— Sadnime si, Trojočka, a ja ti niečo zaspievam.

‘Trojočka si sadla, no bola ustatd aj z cesty, aj z horičavy. Jednoočka začala spievat ako včeri

— Trojočka, hore s

Ale namiesto:

— Trojočka, pospi si! zaspievala nepozorne: — Dvojočka, pospi si!

A spievala tak aj dalej:

– Trojočka, hore Dyojočka, pospi si!

‘Trojočke sa dve oči zavreli a zaspali, no tretie, ktorč Dvojočka neoslovila, nezaspalo. Trojočka ho sice zavrela, ale len preto, aby Dvojočku oklamala. O ehvifočku no otvorila a všetko videla.

Ked si Dvojočka myslela, že Trojočka tuho spi, povedala:

— Kozička, ozvi sa, stolček moj, prestri sa! Najedla sa a napila, kolko jej chutilo, a potom poslala stolček preč: — Kozička, ozvi sa, stolček moj, ukry sa!

‘Trojočka však jednjim okom všetko videla.

Dvojočka podišla potom k nej, zobudila ju a povedala:

— Ej, ej, Trojočka, ved si ty zaspala! Pekne si to pisla! Pod, pojdeme domov.

Ked prišli domov, Dvojočka zase nič nejedla a Trojočka povedala matke:

m 88 m

— Už viem, prečo ti pyšni stvora neje. Preto, lebo ked na paši povic

koze:

Kozička, ozvi sa,

stolček moj, prestri sa! odrazu stoji pred iiou stolček, naloženji t$mi najchutnejšimi jedlami, ovefa lepšimi, akč mime my. A ked sa nas$ti, povie len:

stolček moj, ukry sal a všetko zase zmizne. Velmi dobre som ten zdzrak videla. Dve oči mi sice rečilovankou uspala, ale tretie na čele naštastie bdelo.

Zavistlivi matka zvolala:

— Tak ty chceš maf všetko lepšie ako my? Postarfme sa už, aby ti na to prešla chuti

Doniesla miisiarsky nož, vrazila ho koze do srdea a zabila ju.

Ked to Dvojočka videla, cel bezseba vybehla z domu. Na pol si sadla na medzu a plakala trpk$mi slzami. Nahle stdla pred čou zase midra žena a ptala sa:

— Prečo plačeš, Dvojočka?

— Ako nemim plakat! — odpovedalo dievča, — Kozu, ktordi mi každy deli, len čo som jej povedala vašu rečiiovanku, tak pekne prestierala stol, matka nožom preklala, Teraz mi prichodi znova hladovat a biedu tri.

Muidra žena povedala:

— Dvojočka, diim ti dobrti radu. Popros sestry, aby ti dali vnitornosti zo zabitej kozy. Pred domovymi dverami ieh potom zahrab do zeme a uvidiš, že ti to prinesle štastie.

Žena zmizla. Dvojočka šla domov a povedala sestrdm:

— MIlE sestry, dajte mi niečo z mojej kozičky, Nechcem neviemčo, iba vnitornosti.

Smmiali sa a povedali:

— Ak nič inč nechceš, nech je po tvojom,

Dvojočka vzala vnitornostia večer ich v tichosti zahrabala pred dverami, iko jej poradila midra ženi

Rino, ked sa všetci pozobiidzali a vyšli predo dvere, stal tam prekrisny strom so striebornyimi lstami a zlatym ovocim. Krajšieho a vzdcnejšieho. stromu nebolo na celom širom svete. Nevedeli, kde sa strom vzal. Iba Dvojočka vedela, že vyrdstol z kozich vnitornosti, lebo stal prive na tom mieste, kam ich zahrabala.

nogo m

Matka povedala Jednoočke: — vyidi na strom, dieta moje, a naoberaj nim ovoci Jednoočka sa vyškriabala na strom, no len čo sa načiahla za zlatym

jablkom, konfr sa jej vyšmykol z rik. A tak to bolo zakaždim. Nepodarilo

sa jej odtrhniit ani jedno jedinč jablko, čo ako sa namdhala.

Matka teda povedala:

— Trojočka, teraz chod ty. S tromi očami vidiš dozaista lepšic ako Jednoočka.

Jednoočka zliezla na zem a na strom sa vyškriabala Trojočka, Noani ona nebola zručnejšia. Čokolvek robila, zlate jablki jej zakaždim umkli

Matka bola už netrpezliva. Vyškriabala sa aj ona na strom, ale ani jej sa nedarilo, vždy siahla do povet

Napokon sa ozvala Dvojočka:

— Skiisim to aj ja, možno sa mi poštasti.

Sestry sice vykrikovali:

— Ty s tvojimi dvoma očanii! Čo si o sebe mysliš!

No Dvojočka vyliezla na strom a zlate jablka sa jej nevyšmykovali, ale samy sa jej sklšali až k rukm. Trhala ich jedno za druhym, a ked zišla na zem, mala ich za pina zdsteru.

Matka jej ich hned vzala, a namesto toho, aby sa jej podakovali z to, že im naoberala takčho vzieneho ovocia, všetky tri jej iba zdvideli a ešte horšie sa k nej spravali.

Ked raz zase stali všetky pod stromom, videli, že k nim priehiidza mlady rytier.

— Chytro, Dvojočka, — kričali sestry, — sehovaj sa, aby sme sa nemuseli za teba hanbif, — a chtida dievča priehlopili prizdnym sudom, čo stil vedla stromu. Aj zlate jablka, ktorč natrhala, šuchli pod sud.

Roter prišel až k nim, ostal stdt, dokonca zoskečil z kofa a obdivoval utešenj strom so striebornym listim a zlatjm ovocim. Napokon oslovil dve sestry:

— Komu patri tento pekny’strom? Kto mi odlomi zneho haltizku, može si zažiadat, čo len bude chciet.

Jednoočka un Trojočka mu povedali, že strom patri im a že mu balizku rady odlomia. Obidve sa velmi usilovali, ale nedarilo sa im, lebo halizkyaj ovocie sa im zakaždym vyšmykli

Ryiier kriti hlavou:

DOLI “

— Čudne, hoci strom patri vim, nemste tofko moci, aby se z neho niečo odlomil

No sestry neprestane opiikovali, že strom je ich. Kym rozprivali, Dyojočka, nahnevana, že sestry nevravia pravdu, vytisla spod. suda niekofko zlatyeh jablčok. A tie sa zagillali rovno k rytierovym nohtm.

mnogi “

Ked rytier videl jabika, prekvapene sa pstal, kde sa vzali. Jednoočka a Trojočka odpovedali, že maju ešte jednu sestru, no td sa nerada ukazuje, lebo mf len dve oči ako ostatni obyčajni ludia. Rytier ju však cheel vidiet a zavolal na fiu:

— Dvojočka, pod von!

Dvojočka vyšla smelo spod suda a rytiera prekvapila jej nevidans krisa. Povedal jej:

— Dvojočka, ty mi dozaista odlomiš halizku z tohto stromu.

— Ale fino, — na to Dvojočka, — odlomim, lebo patri mne.

Vyliezla na strom, pofahky odlomila halizku s drobn$mi strieborn$mi tistkami a zlatymi plodmi a podala ju rytierovi.

Roter sa pital:

— Ako sa ti mim za to odmenit, Dvojočka?

— Ach, — odpovedalo dievča, — trdpi ma hlad a smid, triem biedu a nfidzu od včasnčho rdna do neskorgho večera. Keby ste ma stadeto vyslobodili, bola by som štastna.

Riytier usadil Dvojočku k sebe na koja a doviedol ju na otcovsky zfimok. Prikdzal, aby jej doniesli pekne šaty i jedla a pitia, kolko sa jej zažiade Velmi si ju obliibil a dal sa s šou zosobišit. Bola svadba a na nej vela veselosti a radosti.

Ked si švirny rylier Dvojočku odviedol, sestry ej tofke ščastie nframne zavideli.

Dobre, že nim ostal aspoli tento zdzračn$ strom, rozmšlali. Aj ked jabika z neho nemožeme trhat, každ$ pri šom postoji a vyehvaluje ho. Ktovie, či nim predsa len nedonesie štastie!

Ale na druhj dei sa strom stratila s nim aj ieh nadeje. No ked Dvojočka vyzrela zo svojej izby, na jej vefkti radost stil strom pod jej oblokom.

Dvojočka naživala cel roky spokojne a štastne. Raz prišli na zimok dve chudobne ženy a prosili almužnu. Dvojočka sa im lepšie prizrela a poznala, že si to jej sestry Jednoočka a Trojočka. Žili v takej biede, že chodili zdom do domu po žobrani. Dvojočka ieh vliidne privitala, zaopatrila ich adalaim všetko, čo potrebovali. Obidve z celčho srdea lutovali, že sestre v mladosti tolko zlčho narobi

mo 92 m

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram