Múdri ľudkovia - Rozprávka bratov Grimmovcov

, Mudri”‘ Tudkovia

EDNEHO DNA vzal sedliak z kita hrabovii

palicu a povedal žene: – Trina, poobzeriim sa trocha po svete a vritim sa o tri dni. Ak sa v tom čase ohlisi u nis kupec s dobytkom a bude chciet naše tri kravy, možeš mu. jeh predaf za dvesto toliarov, ale nie lacnejšie, počuješ ma? – Len chod a nič sa neboj, — odpovedala mu žena, — urobim všetko tak, aby si bol spokojny. — No neviem, neviem, — na to muž, — Ešte ako male diefa si padla na hlavu, doteraz to na tebe poznat. Ale to ti vravim, nie aby si vyviedla nejaki

ao55 m

hlposti Lebo inač i zmaljem ehrbat na belaso, a to bez farby, iba touto palicov, čo držim v ruke! — Po t$eh slovseh odišil.

Na druhy deli rdno prišel kupec s dobyikom a žena sa s nim diho nebavila, Ked si obzrel kravy a dozvedel sa cenu, povedal:

— To vim dim bez jednania, lebo si oteu-materi tolko hodny.

Odviazal kravy z refaze a hnal ich von z maštale. No ked ich vyvadzal na. dvor, žena ho ehyiila za rukdv:

— Ale najprv mi vyplatte dvesto toliarov, inič vis nepustim.

— Pravdu mdte, — odpovedal kupec, — ibaže som si zabudol ripni na pis mešec s peniazmi. Ale nerobte si starosti, aby ste mali istotu, že zaplatim, dve kravy vezmem so sebou a tretiu vim nehi sko zaloh.

Žena hned pristala, kupca s dvoma kravami pustila a hdtala si: Ale sa Hans poteši, ked uvidi, ako midro som to urobila

Sedla sa na treti dei vrsti, sko povedal, a hned sa dozvedal, či žena kravy predala.

— Pravdaže, milj Hans, — pochvilila sa. — A to za dvesto toliarov, kosi kiizal. Tofko ani neboli hodny, ale kupec ich vzal bez jednania.

— Kde sti peniaze? — pital sa sedliak

— Peniaze, — odpovedala žena, — tie nemim. Vieš, kupec si zabudol mešec, ale čoskoro ich donesie. Nechal mi tu pekny ziloh.

— Ale zAloh? — pytal sa mu

— Tednu z tjeh troch kriv. Ta nedostane skor, kym tie dve nezaplaci. A vieš, ko midro som to urobila? Doma som nechala ti najmenšiu,lebo najmenej zožerie

Mož sa nazlostil a už dvihal licu, že ju zmaluje, ao jej stibil. Nahle však ruku spustil a povedal:

— Tysi td najsprostejšia hus, ak kedy po svete chodila, noajtakcje mita Tito. Vieš, čo urobim? Stanem si na hradski a tri dni tam počkim, či sa. nijde šte niekto hlipejši,ako si ty. Ak sa mi to poštasti, nedotknem sa (a. Ale ak nie, bez milosti dostaneš, čo si zasližiš.

Odišiel na široki cestu, sadol si na kamefi a čakal, čo bude. O chvilu zbadal, že sa k nemu bliži rebrinik a na om žena. Namiesto toho však, aby sodela na otepi slamy alebo kričala popri voloch, stila naprostred voza.

Sedlisk si pomyslel: To je nebodaj taki, akč hladim. Vyskočil a pobehoval okolo voza, skoby nemal všetkeh doma.

— Čo cheete; kmotrik, — oslovila ho žena, — akosi vis nepoznivam, odkialže ste?

» 57 m –

— Spadol som z neba, — odpovedal jej sedliak, — a neviem, ako sa dostanem nazad, Nemohli by ste ma ta zaviezt?

— Nie, — na to žena, — lebo nepoznim cestu. Ale ak ste prišli z neba, mohli by ste mi hidam povedat, ako sa vodi mojmu mužovi, ktory je tam už tri roky. Dozaista ste ho tam videl

— Pravdaže som ho videl, Ale viete, všetkym [udom sa nemože dobre vodit. Pasie tam ovce, a tie milč hoviadka sa ho veru dost naprehditaji. Skdiču hore-dolu po kopeoch alebo sa zamocii v hištine, a on chudak aby ljetal za nimi a zhdial ich do kidla, Cel je už od toho dotrhany, čochvila z neho šaty sadni. Krajčirov tam nieto, lebo Peter, ako už iste viete z rozprdvky, pri brane nijakčho krajčira dnu nepusti.

— Kto by si to bol pomyslel! — zvolala žena. — Viete čo? Idem po jeho. sviatočny kabit čo ešte visi doma v skrini. Za ten by sa tam nemusel hanbit. Urobite mi službu a vezmete mu ho?

— To nemožem, — odpovedal sedliak. vezmii každemu ešte pred brinou.

— Počivajte, — vravi mu žena, — včera som predala krdsnu pšenicu dostala som za ču peknti kopku pečazi, nuž mu ich pošlem. Ked vopehite mešec do kapsy, nik to nezbada.

— Ak to musi byf, — na to sedliak, — urobim vim po voli.

— Vy ostaite tu, — pokračovala žena, — a jazabehnem domov po mešec. O dhwilu sa vrdtim, Nesadnem si na otep slamy, ale budem vo voze sti, tak je to hoviadkam ahšie. — Pohnala voly a sedliak si povedal:

— Tej sa tiež rozum čisti! Ak tje penjaze naozaj donesie, moja žena sa poteši, lebo sa jej ani nedotknem.

Netrvalo dlho, žena sa vritila, peniaze doniesla a sama mu ich vopehala do kapsy. Ked odehidzala, sto rdz mu za službu dakovala.

Žena sa potom pobrala domov a tam ju čakal syn, ktory prišiel z pola. Porozprivala mu, ak novinu sa dozvedela, a doložila:

– Velimi sa tešim, že som mohla chudsikovi otcovi niečo poslat. Kto by si pomystel, že mu aj v nebi može dačo chjbat?!

Syn sa nevedel prenačudovat:

— Mamka, — vravel, — každy defi nestretne človek niekoho, kto prišiel z neba. Už aj idem, možno toho človeka ešte dostihnem. Musi mi porozprdvat, ako to tam vyzerdi a sko je tam s robotou.

Osedlal si koiia a ndhlil sa preč, Pod vfbou pri ceste uvidel sedliaka, ktorg sa prave chystal zritaf peniaze v mešci

Šaty sa do neba nesmii brat. Te

“58 m “

— Nevideli ste tu niekde človeka, — zvolal najiho mlidenec, — ktor$ prišiel z neba?

— Ale videl, — odpovedal sedliak. — Vracia sa už nazad a pobral sa hore. tymto vrehom, lebo stade to mi blišje. Ak sa popondhlate, možno ho ešte dohonite.

— Ach, — vzdyehol si mlidenec, — mim už tej lopoty za eely deži dost. A ešte viičšmi som ustal, ked som sa sem pondhlal. Vy toho človeka poznite, prosim vs, sadnite si na mojho koša a prehovorte ho, aby sa sem ma ehvitu vritil.

Aha, pomyslel si sedliak, zase jeden, ktorčmu chyba v lampe knčt!

— Prečo nic, ved je to pletka, — povedal mlidencovi, vyskočil na kota a cvalom uhdišal preč.

Mlddenec tam sedel až do noci, ale sedlisk nechodil. Napokon si povedal:

— Ten človek z neba sa dozajsta velmi pondhlal, nechcel sa vratit a sedliak mu iste dal aj koša, aby ho odovzdal oteovi.

Šjel domov a matke rozpovedal, čo urobil. Ako otcovi poslal kofia,aby sa tofko za tymi ovcami nenabehal.

— Dobre si urobil, — pochvdlila ho matka. — Mišešte mlade nohy, možeš ehodit peši.

Sedliak prišiel domov, koša postavil do maštale k zdlohovej krave a potom povedal žene:

— Trina, miš štastie, lebo som stretol dvoch, ktori si ešte vičšf blizni ako ty. Tentoraz obideš nasucho, nechim si to na prihodnejšiu chvitu.

Zapilil si do fajky, sadol si do starootcovskej stolice a rozhutoval: Nebol to ziji obehod, ked som za dve chudč kravy dostal rdčeho kota a k tomu mešec pefiazi. Ak hlipost tak vyniša, treba siju ct.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu