Šesť pomocníkov -

Ba ŠESI POMOCNIKOV

ila raz jedna kršlovni stri a mala dečru – najkraj. Šie dievča pod slnkom.

lovni striga nemyslel len ako by komu ubl rala aj pytačov svojej 4 ju niekto uchidzal, skibila mu ju, iba ak bol ochotnj’ spl nič tažke tlohy, a to aj za takti ce-

nu, že ieh nesplnenic ho bude stič život.

Mnohi sa na to dali, očareni dečrinou krisou, no matkine iilohy nesplnili a matka potom dala každemu. bez milosti zotač hlavu.

Dopočul sa o krise striginej deč ry aj princ zo susednčho krilov stva a povedal svojmu otcovi: ,Pusti

Mma tam, otec, možno sa mi ju podari ziskat

»Neopoviž sa to skišatj” povedal mu otec kril. ,Ak sa tam vybereš, pojdeš v istrety smrti

“No smrt pride aj za tm, kto jej nejde v iistrety – ked kril princa nepustl, princ ochorel a bol chor$ sedem rokov. Nijaky’ lekir mu ne-

vedel vritit zdra

Ked krst videl, ako sa jeho syn tršpi, HE s bolestou v srdei, že ti neto rady

len čo to prine počul, vyskočil zdravj z postele a veselo sa vybral

Ako tak šiel zazrel kopu sena. Prišel bližšie a zistil, že to nic je kopa se na, ale brucho človeka, čo. polihuje na like. Z dialky vyzeralo ako široki kopa a zblizka ako ešte širši kopec.

Ked ten človek zbadal princa, zdvihol sa a povedal: ,Moje meno je Širok. Nepotrebuješ ma ako. pomocnika?”

Princ sa opjt pomocnik s tal hom?”

JNačo by mi bol m širokšm bru-

<To zistiš hlavne potom, ked sa dobre. najem," povedal Široky. »Viem si brucho ešte tritisic riz

“povedal prine. ,Po-

tom sa mi zideš. Pridaj sa ku mne, Širokyi”

Pridal sa Širokg k princovi a pokračovali v ceste dvaj.

Ako tak šli, zazreli človeka, čo si prikladal ueho k zemi. Princ sa ho opytal: ,Čo to robi

Človek odpovedal: .Moje meno. je Jemnosluchy, nuž počivam?”

»Počujem, čo je nove v celom svete. Mojmu sluehu neunikne nič, počujem aj travu risi”

»Tak mi povedz, čo je novč u krilovnej. strigy, matky. krisnej princeznej?”

Jemnosluckj’ sa započival a potom povedal: ,Prive na nidsori jej palica švihol meč a čosi buchlo na zem. Dalšiemu z pyračov svojej dečey dala odtač hlavu’

Princ zvolal: Aj ty sa mi Pridaj sa k nim, Jemnosluchj!”

Pridal sa Jemnosluchj’ k nim a pokračovali v ceste traja.

Ako tak šli, zazreli pred sebov pir chodidicl, no hlava ležiaceho človeka, ktorčmu patrili tie chodidli bola tak daleko, že ju ledva dovidel. Šli dalj, prešli popri rele a o hodnii ehvilu sa dostali až k hlave.

ideš.

»Čo je toto za dlhčho človeka?” zvolal prine.

»Dobre. vraviš, moje meno je

Dihji” povedal Dihg. ,A to ešte ne

če sa viem tritisic riz pre

Ked’ sa postav byi

trebuješ nihodou moje službyž

Zid sa mi,” zvolal princ. Aj ty sa k nim pridaj, Dihji” Pridal sa Dihy k nim a pokračovali v ceste štyria. Ako tak šli, zazreli pri ceste se človeka, ktory mal zaviazanč

zaviazanč preto, že sti

slabč a neznišaji svetlo?” spytal sa ho princ.

»Naopak,” odpovedal. človek so zaviazanjmi očami. Mam ich zaviazanč preto, lebo sii silnč a na koho sa pozriem, toho moj. pohlad rozseki na kisky. Mo: je meno je Silnook. Nepotrebu

ješ. nihodou aj takčhoto. pomoc: nikaž”

»Pravdaže. potrebujem,” zvolal prine. Aj ty sa k nim pridaj, Silnooki”

Pridal sa Silnookyi k nim a pokračovali v ceste pati.

Ako tak šl, zazreli človeka, čo sa – akoby si poplietol čisla na teplomeri – v slnečnej horičave triasol od zimy.

»Ako 10, že mrzneš, ked je honizač” spita sa ho prine. ,Nie si ty akujsi popletenj?”

»Uhidol si, moje meno je Popletenji” odpovedal popletenec. ,V hortičave mrznem, len tak mi drkocti

zuby, a ked. mrzne, je mi teplo a vyzliekam sa do pol pisa.”

To je ozaj nezvyčajne,” povedal princ. zj ty sa mi zideš. Pridaj sa k nim, Poplerenji”

Pridal sa Popletenj k nim a pokračovali v ceste šes

Ako tak šli, zazreli človeka, čo natahoval krk a dival sa ponad obzor. do dialky.

»Kam sa to divaš tak, akoby si mal mimoriadne bystry’ zrak?” opytal sa ho princ.

A) bo taky’ mim a moje meno je Bystrozrakji” odpovedal Bystrozrakej. »Nič neujde mojmu zraku ani za obzorom – mim celj svet ustavične pekne pod dozorom

»Porom ani ty nesmi medzi mojimi pomoenikmi, prine. Aj ty sa k nam pridaj, Bystrozrakyi

Pridal sa Bystrozrakji k nim a pokračovali v ceste sedmi. Jeden prine a šiesti jeho pomocnici.

Šli, šli, až prišli do krilovskeho mesta, v ktorom stil palic a v šom

so svojou krisnou dečrou. byvala krdlovni striga.

»Akki čilohu mim splnit,aby som. dostal za ženu tvoju krisnu dečruž?” spytal sa jej princ, ked pred šu predstipil, nie ako krilovskj’ syn,

ale len ako obyčajny neznimy pytač

Krilovni striga sa potešila, že neznimy pytač je dalši pekng mlidenec, čo padol do jej pazirov, a povedala: ,Musiš splnič nie jednu, ale tri ilohy, a ak šeh nesplni nielenže nedostaneš moju dečru, ale prideš aj o hlavu.”

»dki je prvi ilohač”

»Spadol mi prsteh na dno Červenčho mora – prines mi ho odri”

Šiel sa prine poradit so svojimi pomocnilkmi: ,Čo mim robi? Toto veru nie je lahki loh”

»Niet lahšej,” zvolal Bystrozra koj. Vidim na dne Červenčho mora ploski kameli – a prsteh vidim ležat na tom kameni.”

»Dočiahnem ho ako nič, len škoda, že sa v mori zamičam,” povedal Dihyi

»Nezamičaš saj” povedal o. Ja to more najprv vypijem”

Hned’ si aj lahol na breh Červeneho mora a celč ho vypil. Dihj’ sa potom načiahol, vzal prste z ploskčho kamela na morskom dne a podal ho princovi.

Veselo. odovzdal prine. prste krslovnej strige a pytal si druhi ilohu.

Krilovni. striga sa začudovala

4 (4

a povedala prvej šlohe či ho budeš mat aj pri druh like za mojim pališcom sa pasie tri sto volov. Tie voly musš zjest aj s ehlpimi, rohmi a kopytami, azapit eh musiš tristo sudmi vina z mojej.

iimy’ pytač, pri 1 štastie,no ktovie,

pivnice. Ak ostane čo len chip nezjedenj alebo čo len kvapka vina nevypit4, rozlič sa so životom!”

Princ odpovedal: ,Hravo. to urobim, len mi dovol pozvač si na hostinu pir hosti, čo ma budi povzbudzovat””

Krilovni striga sa zasmiala: »Ani sto hosti fa nepovzbudi -a dovoliujem ti pozvat si len jednčho«” el prine poradičs po- Čo mim robif? Kto z vis bude mojim hostom?”

“Znova sa še

mocnikmi:

»Vidim, že je rad zase na mne,” povedal Široky’ a zjedol tristo vo: loy – neostal z nich ani chlp. ,Boli to dost slabč račajky,” zahundral a zapil voly tristo sudmi vina – ne ostala ani kvapka.

Veselo to šil princ oznimič kr

osne serie a tal si triu ilohu.

Krlovni striga sa ešte viac začudovala a povedala: ,Dosial nija

k$ pytač nesplnil dve tilohy, iba ty.

No pri tretej sa so štastim už roz (Čim ehcela pripomeniit, že

lič

pytač sa rozliči aj so svojou hlavov.) »Dnes večer ti privediem do spilne svoju dečru a ty ju musiš do rana nezaspat pritom. O polnoci pridem na kontrolu, a ak ju nenšj.

dem v tvojom objati, bude ti beda.”

“Znova šiel prine za pomocnikmi, no už z dialky na nich volal: Tretja Gloha je lahki – poradim si s šou aj sim.

Pomoenici ho však varovali: Opa:

trnosti nikdy nie je nazvyš”

Dohodli sa, že mu pomožu aj oni stražit princeznii.

Len čo krilovni striga priviedla večer svoju krisnu dečru do princovej spalne a vložila mu ju do ni ručia, lahol si DIh$ ako stolirsky meter okolo všetejeh štyroch stien a Širokyi sa uvelebil na prah dveri – z princovej spilne nemohla cez nich unikncit ani živi duša.

Princezni sedela vedla princa mlčky, mesiac svietil oknom na jej

krisnu tvdr – a ani prine nič nevra: vel, iba ju objimal a nevedel sa vyna divat na jej krisu.

Kdežeby našho mohla prist iinava, kdežeby len mohol v takej ehvili zaspait

Ale ked udrela jedenista hodina, krilovnej strige sa predsa len podatilo. vyslovit čarovnč zaklinadlo, po ktorom všetci strižcovia na štvrt hodiny zaspali. Princezna to využila a zmizla

e3

O štvri hodiny prestalo zaklinadlo posobit, vštci sa znova zo-

budili a princ zafalo, vykrikok: O, beda! Zmizla bez stopy! Som

Nečudo, že sa trochu zlakli aj pomocnici aj oni zabedakali, no. sa prvy spamital »Ticho, nech možem po-

Jemnoslu

Na ehvilu sa započival a potom povedal: , Nezmizla bez sto Se cesty. odtiako a aj ona Znova miš robotu, Dihji

»Nie robotu, iba zibavu,” pove dal Dihyi ,No sim by som sa pri

il – vyskoč mi na ehrbi a sprevidzaj ma, Silnook!”

Vyskočil Silnooky’ Dihčmu

na chrbit a za okamih boli pod

strmy$m bralom.

na strmom brale tristo ho arieka.

Alko sa však bez iirazu dostat nahor? Z brala trčalo risic ostrjeh

Silnookži si odviazal z oči šatku, pozrel sa na bralo – a bralo sa roz: padlo na tisic mirnyeh kiiskov. Dihy zachytil padajiicu princeznii – a po kratučkej ehvili ju už podival princovi do niručia.

Ked odbila dvanista, krilovni striga sa spokojne poberala na kon: trolu do princovej spilne. Bola si std, že jej dečra sedi tristo hodin daleko na strmom brale a že neznimy

pyrač sa stane dalšou obetov.

Velke bolo jej prekvapenic, ked našla dečru v pytačovom objati Zlak la sa a zvolala; Ej, na tohto pytača moje čary nestačial”

A sliibila, že hned’ na druhg’ deši vystroji svadbu a di tomuto pytačovi svoju dečru za ženu, No predsa

len dečre ešte pošepla: ,Hanba ti bude, ked sa lud nišho krilovstva dozvie, že ty sama si mu nedala nijakti ilohu”

Zasiala takto svojej dečre do srdca jedovarč zrnko a to zenko zapustilo

C)

korienok. Princezni dala na druhy deč rino postavit tristo metrov vysoki hranicu dreva a svojmu pytačovi povedala: Vydiim sa za teba až potom, ked pod tebou alebo pod niektorjm z tvojich pomoenikov vzblkne tšto hranica a ked’ ten, čo bude na nej horiet, nezhori:” Vedela princezni, že pytač mi Siestieh dobrjeh pomocnikov, no myslela si, že ani jeden z ničh sa neodviži horict v ohni Znova sa šil pr

poradits po-

moenikmi. Pozreli sa piati z nich na šiesteho a zvolali:,Popleteny, koe prišil rad aj na tebat”

Postavili Popletenčho na hranicu a zapilili ju. Popleten$ zmizol v plamešoch a tri dni sa nevkizal. Až ked hranica dohorela, vyliezol zrazu z popola, triasol sa ako osika a kri- V živote som ešte nezažil taky mriz. Už som si myslel, ži – dobre, že to už zhaslo”

Teraz sa už naozaj nebolo na čo vyhovirač a marka striga musela dat

zmrznem

svoju. krisnu. dečru neznimemu. »Nijakyi strachi”. povedal Široki a zo dva razy naplul z koča. Hned’ sa

prtačov Ked’ už nasadali na koč a mali z jeho brucha vylialo a za kočom sa viezt do kostola, povedala si rozlialo cele Červenč more. St krilovni striga: ,Predsa len nezne pešiaci sa v šom utopil. siem taki hanbuj” Poslala striga za kočom pluk jaz- Ostala doma a poslala za ko- — deov. Ale Jemnosluchj’ začul dupor čom pluk pešiakov, aby pobili všet- — konskjeh kopit. Silnooky sa vyklokjeh svadobčanov, iba jej dečru | nilz kočaa jedinym pohladom zmie. aby ušetrili. tol cel jazdeckji pluk do priepasti. Jemnosluchy’ začul kroky: bli Teraz už bez prekižok prišli žiacich sa pešiakov a sradobčanov do kostola a tam mladčmu. piru varoval. požehnal kišaz.

NJENE ETN TI II ENE

Všetci pomocnici novomanželom zablahoželli a potom sa rozličili:

to sme pre vis urobili, žite štastne od jesene do jari aj od zimy do lera

a my sa poberieme

za svojim štastim do sveta”

A odišli. Polhodinku cesty od mesta bola

dedina a za dedinou sa pislo stido svi. Na splatočnej ceste z kostola dal princ zastavič koč pri tom stide a povedal svojej žene: ,Mili žienka, a teraz ti prezradim, kto som. Som sviniarik, čo ešte toč, pred pir diami, pisol toto stido. Tamto je moj otec, stari sviniar – velmi sa poteši, ked’ zisti, že som sa zas vritil a že privižam aj peknii sviniaročku, čo bude teraz sviniarčit spolu so mnov.”

Poxom sa princ s princeznou ubytoval v dedinskom hostinci a dohodol

sa s krčmdrom, že cez noc ukradne jeho žene jej krisne svadobne šavy.

Rino sa princezni zobudila a začala kričal, že je nahi.

»Ked si moja drahi, možeš byt aj nah,” povedal princ.

Zfunovala sa nad princeznou.

handey a pir deravyjeh pančieh. Princezni si to obliekla, aj tak ostala polonahš, a povedala: ,Nič

lepše som si za svoju pyehu neza-

“No ani som ešte nič lepšie a. Asi som naozaj sviniarka” Porom sa prine kamsi straril a princezni ho osem dni čakala. Po osmih dioch sa objavili akisi fudia a pali sa na jej manžela

Princezni im povedala: ,Straril sa kamsi ten sviniar sviniar! Asi predi va na jarmoku šnirky a stužky a nazeri dievkam pod fertušky'”

“No ti ludi ej povedali: Pod s na mit? A zaviedli ju do susednčho kri- Tovstva, do palica princovho otca.

Vo dvorane palica ju privital princ v takšeh nidherneh šaich, Že ona ho v nich nespoznala, on ju však polonahii a v starjeh handršch šno.

Objal ju, pobozkal a povedal:

»Ti moji pomoenici svetoznimi sti už preč. Mam už iba teba. Lisku si ustrdžime však aj sami. A čo nim viacej treba?”

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram