O zlatom vtákovi - Rozprávka bratov Grimmovcov

za divnyeh čis kra ktori mal za zimkom prekrisna zihradu a v ne strom, čo rodil zanč jablki. Vzdy, kd jablki dozrievali, ZG | srarostlivo eh zrli, no i rak sa salo, že hned na druhj deli ich bolo o jedno menej. Kri, ked mu to ozndmil, rozhodol, že každii noc musi pod stromom držač niko strdž. Ten kril mal troch synov — nuž, ed sa zormilo, polal ako prvčho steči roho najstaršeho. Najstarši však o polnoci zaspal ršno <hibalo dalše jabiko, V nasledujicu noc poslal krst strižič prosrednčho, ale ten nepochodil o nič lepše, Ked udrela dvanšsta, zaspal aj on — a rimo zas bolo. o jablko menej. Prišel rad na tecieho syna. Ked kra videl že sa na vartu zberi jeho najmladši, iba nedaverčivo kritil hlavou – no prive najmladšiemu žičilo taste. Aj on sce, ako tak ležal pod stramom, mal okolo polnoci ša robi, aby premohol spšnok. Ale premohol ho, a ked odbila dvanista hodina, vo vzduchu čosi zasvišalo a v mesačnom svetle uvidel princ veška so žiarivim zlar$m perim, ko sa spiš na strom a chysti a ukoristi dlše jabiko. Princ nelenil a streli na vtika šip. Veš sa uhol, no predsa en sa mu šip obšuehol o krilo a pod strom sa znieslo jedno zlate pero. Prine ho zdvihol, na druhy' deči ho zaniesol oteovi a porozpraval mu, čo zažil. Kri zvoll sojich radcov a každy z nich mu povedi, že jedno takš pero mi vičšiu cenu než cele krštovstvo. ,Ak je takč vzšene jedno pero," zauvažoval kedl, ,čo potom cel višk? Musim ho ziskat celehot" Najstaši spa si mysle že je spomedzi bratov najbystrejši, nuž kto in by mal najst zlato viška, ak ne on? Prvy' sa vyehystal do sveta. Ked preši hodnj' kus cosy, dosta sa k studni v hlbokom lese a uvide pri nej sedie lišlaka. Strhol z pleca pušku a zamieril. Vredy iš zvolal: ,Nestielj, dim ti za odmenu dobri radu. Dnes večer prideš do dediny, kde stoja oproti sebe dva hostince. Jeden, vysvictenji zaarieš už z dialky,a bude v hom veselo. No do toho nevkroč, Vojdi do drubčho, aj ked sa ti bude vidi horši" ,Hlipe zviera, a shcelo by davat midre rady?" zasmial sa prine a tiso] kohiik. Lišiaka však netrafi – tn il a uh do esa

Nadi

O zlatom vtikovi

Princ pokračoval v ceste a večer naozaj prišiel do dediny, kde oproti sebe seli lez hostince, Z jednško sa ozjval spev a vyskor, druhy bol tiehg a ponurj. Bol by som veru hlupii, keby som vkročil do hostinca, čo sa hodi pre Zobeškov,” povedal si a vkročil do hostinca, pred krorim ho lišiak varoval, Dnu, uprostred veselej zabavy, zabudol nielen na zlačbo vtika, ale aj na svojho otca a všetky dobre rady.

Ke sa najstarši rine dlho nevracal domov, vybral sa do sveta prostredny. Aj on ako jeho stari brat našel v hibokom lese studiu a pri ne lišaka, a jemu dal iš dobri radu, no ani prostredni brat ho neposlickol. Ked doputova| k dvom bostincom, jeho starši rar stil prve pri okne a zavola našo. Spoza bratovo ehrbra sa ozfvala hudba a spev; nuž ani prostredny’ brat neodolal a vošjel do veseleho hostinca, kde sa tuž potom iba zabival a zabudol, za čim sa vybral do sveta.

Ke zase preši dihši čas a brati sa nevracali, začal sa zberač do sveta najmladši > vtaj možno pršve jemu bude žičit štsti. ,Iy len pekne ostaši doma,” zdržoval ho. tec. Ak nenašli lansko viška tvoji bratia,iy ho tobož nenijdeš a ee tam kdesi padmeš do naščastia” Najmladši však trval na tom, že pojde, nuž ho otec napokon pus.

Pri studni v hlbokom lese aj na najmladsieho princa čakal lijak a už vopred ho. prosil o život a poniškal zači dobeč rady. Najmladši rine mal dobre srdce. Nestrhol pušku z pleca a lištaka upokojil: XNeboj sa šičik, ja ti neubližim.”

Za ja sa ti za to odmenimy” povedal šik. Sadni si na maj chvost! Ani sa nenazdiš, a budeme pri dvoeh hostineoeh”

Len čo sa prine uvelebil na lšiakovom chvose, lik vprazil a ubil x princom cer hite aj skal, len tak princovi vlasy vali. Razedva boli v dedine s dvoma bostincami. Aj tu si dal najmladši prine poradit od lišiaka, vošiel do skromnejšieho hostinca a dobre sa v šom vyspal,

Rino, ked vyšiel z hostinc, lijak ho už čakal vonku a povedal: /Teraz ta odnesjem k zimku, pred ktorymm sa rozložil pluk vojakov. Nezlakni a ich — budi spat. Prejdi pomedzi nich do zamku a v zaroka cez všetey komnary aš km nevkročiš dote, v krorej uvidiš dreveni kliedka o zlatym vtikom. Hned vedla bude ležal zla klictka ma ne ti lan jablka, mo mech ti ani na um nezide vyberat vika z drevenej klictky a prekladač ho do zlatej doplati by si na to.”

Po teh slovich lijak zas vzstel chvos, prine sa znova na iom uvelebil, a li šiak s nim znova uhial cez hiti aj ska, en tak princovi vlasy viali. Ked doracili zak, prine sa sprdval podla išiakovjeh rid, No ked vkročil do komnary, v ktorej bol zla vešk v drevenci klietke, a ked zazrel hned’ vedla j zlati klctku a na nej tri zlata able, predsa en si pomyslel, že je ipost nechdvat krasneho vtika v obyčajnej

Nudi

O zlacom vtikovi

drevenej Orvoril ju a preložil vtika do zlate, V tej vili však ve

spustil strašni krik, vojaci pod zimkom sa prebudili, vrli do zdrmku a odviedli princa do všzenia.

Na druhj’ dež ho postavili pred std, a ked sa ku všetkemu priznal, odsidili ho na smrt. Kri toho zimku mu však predsa len dal eše priležitosi – daruje mu život, ak mu privedie zlatčho koma, čo by bol rjehlejši než vietor. Potom dostane za odmenu

zlačho vtika.

Princ vskočil a cestu a nevedel, ktorjm smerom sa mi hniit, Naštaste a teraz zazre pri ceste sedici išlaka,

Vida,” povedal lijak, vTakro si pochodi, prerože si ma neposlichol Ale nebud. z teho zronenj, poradim ti, kde niideš latčho koli, Odnesem ta k tajni, z ktorej bo ukradneš. Pred jej dverami budi trdo spa čeadnici- ani si nevšimani, kd budeš odviat koja. No ani tncoraz sa nesmicš ulakomi, Uvid v stani aj dve sedli. Jedno dreveni, druhč lane. Osedaj kofa ršm drevenjm ak ho osedliš zanim, znova na to doplarš”

Lak znova vystrel ehvost, princ sa znova ma išom uvelebil, a znova lecli cez uš aj skaly, len ak princovi vlasy viali.

A znova sa porvrdili šiakove lova.

Naši

O zlatom vrškovi

Prine prešel pomedzi spiacieh čeladnikov, voššel do stajne v stani stil lar$ KO a viseli dve sedli drevenč a zlat. Znova sa princ ulakomil a povedal si: ,Mim poniši

tak krdsne zviera drevenjm sedlom, ked je na dosah ruky zlat?” Len čo sa vlak zlarjm sedlom dotkol koša, koši sa divo rozerdša, čeladnii sa

zobudili, ehyrli princa —a prine a ani nemazdal a znova sedel vo vize Na druhj’ dei ho kr ktorčmu patri lar koš, odsidil na smrd – ale aj tentoraz.

ostal prine ešte jednu priležitost. Može si zachr

zlarčho koša, ak privedic kšlovi kršena pannu zo zlareho zamku Prine znova vykročil na cestu, znova nevedel, ku

Stastie však znova zazrel pri ceste sedie lišiaka.

život, a eše aj ziskad za odmenu

al by som fa už nechač napospas tvojmu smoliarskemu osudu,” povedal lišiak, sale mim s tebou see a še raz ti poradim. Odnesie zšmku, Budeme am už večer no musiš vyčkadaž do polnoci, ked všade zavlidne pokoj a ked sa kr panna vyberie do kipela. Ked bude z neho vskopani vychidzat, priskoč k nej a po

No ked siju bodeš

kane

bozkaj ju – bude za ten bozk ochotni it s tebov aj na kraj sve odvidzat, dovol jej rozliči sa s rodičmi,lebo na to zase doplatiš.”

Lišiak zmova vsstel ehvost, prine sa na om znova uvelebil, a znova leteli cez hiše a skal, len tak princovi vlsy vili:

Kod dorazili k zlaremu zamku, opat sa potvrdil liakove slova. Princ vyčkal do polnoči, ked už všetko vokol spalo, a nnozaj- krisna panna sa pršve vtedy vybrala do kiipela A ked sa vykcipani vracala, princ vskočil z ikrytu a pobozkal ju. Krisna panna s nim bola ochotni isčaj na kraj sveta, len ho prosila, aby jej dovolil ozkičit sa s rodičmi. Princ spočiatku jej prosbim vzdoroval, no ked vidl, ako sa mu vrhi k nohim a horko rumidaga, a ked mu prisliila, že rodičov pri ličeni nezobudi, napokon sihlasi.

No darmo si kešsna panna myslela, že rodičov pri ličeni nezobudi, keša pri ej bozku zobudil a s nim aj celj zdmok. Chytli princa —a princ bol znova vo vazeni.

Na druhj: deči mu kral – tec ej princeznej – povedal ,Si odsideny na smrt, no lm ti oše jednu priežiost. Dostaneš milost, ked do dsmieh dni odpraceš horu, čo sa či pod mojim oknom a zaclita mi vihlad. A navyše – ak sa ti to podari — dostaneš za odmenu ešte aj moju dečru.”

Prine sa pustil do price, no darmo kopal, darmo odpraraval – ked sa po sidmich diieh pozrel, kolko price urobil, videl, že veru milo. Zosmutnel prine a opustila ho. si posledni šipka nideje,

Na siedny dedi večer sa však zrazu znova objavil išjak a povedal: ,Neposlichaš ma a nezaslči si, aby som ri pomihal, no nemčžem sa divat, aka trpiš. Chod spač, odpracem ti boru za teba.”

Ked sa princ na druhy deli prebudil a ked sa pozrel z okna, necheel verič lastnim im — hora tam nebola.

Radosene sa rozbehol ku kralovi a hisi mu, že olohu splnil, Kral musel dodržat Slovo a dai mu nielen milost, ale aj svoju dečru.

A tak sa prin, samozrejme aj s princeznou, vybral na spiatočni cesta, Oboeh ich pri ceste čakal lišiak, obaja sa uvelebili na jeho ehvoste a leteli cez hiše aj skal, len tak im obom vlasy vali. Ked prišli do krilovstva, v krorom mal princ odovzdat krisnu pannu,lišiak zastal a povedal: -To najlepšie už miš, a ak ehceš, aby ti to ostal, tak si pamitaj— ku krisnej panne zo zaho zamku patri aj zla koš”

zAkko ho ziskam?” spytal sa princ

»Hned ti to poviem,”‘ povedal ličiak, ,Najprv mus odovzdat krasno pannu kri- Jovi, ktorg a poslal do zlančho zimku. Poreši sa nevfslovne a di i za iu zlarčho koji. Na toho koša vssadni, popodavaj všedkym ruku na rozličku a na sam koniec si neha princezna. Kedjju budeš držat za ruka, zdvihni ju, posadk sebe do sedla a uhšiaj

O zlatom vtškovi

žu preč rak rjehlo,ako lem laj ki bude vida. Neboj se nedohoni ča – te kai je rjehleji ne? vitoc”

Princ urobil čo mu lišiak kaeal,a oil s risnou anno na zlatom kani preč. ba lišjak udržal so zla kotom kro, a ked už boli v bezpečnej dialke, povedal:

»Ešte si neskončilešte fa čaki lar vtik.

-Ako bo ziskam?” opal sa prine.

Kod bud v likosti zamik, ke si zanechal labo veška,nechaj kršsna panna zosadni z koša, postrižim ij. Poom pricvšlj na zlatom koni na krfovski dvor. Ked ho keš uvidi, zaraduje sa a hed ri da za koRa zlaršho vtika. No ty z koča nezosadni a len čo budeš držat kliedku s stikom v rukeh, pobodni ho a vs preč.”

Ked prine taste spila ir alohu a mysll sie kod viz lesa juž mu osiva ia hrdo sa vrti domov, ša ima rava povedal ,Najprv zaplač za moje lb”

Ča si za ne žindaš?” spita sa prine

Zastrliš ma a odsekneš mi hlav a laby

ZA to by mala byd moja večnosti” prelakol sa prine. To neurobim.”

iš povedal: ,Ked to necbceš urobit, musim ča opusti, se kar než odidem, lim reše jednu dobri radu. Nikdy nekupuj miso zo šibenice a nesoda si na okraj studne S ni slovami sa stri v hšineh. Prine si pomyslel: ,Čodni ad mi dol tem ša Kto by kupoval mio za šihenicež A sdat ina okra sadne? To by mi iež

Pokračovali,reraz už bez išiaka, v ceste a piši do dediny, v krore zapadli do hos tica princovi stari bati, V dedine bol pede plaž rinok [udu a ked sa prine spital,čo. je prčinou roho rozrucbu, dozvedel sa, že sa prave ohystaji obesit dvoch odsidencov. Podišel blši — a v odsidencoch spoznal svojieh bratov. Nielenže premrhali všetky peniaze, šte aj narobili dy a popichali dalše trestuhodnč čiy. kko ieh možem zachranit?” opytal sa prine. »Omilosime ih ak za nich zaplariš,” povedali mu dedinčania. -No vari sa ti ehce vyhadzovač peniaze za takjeh darebškkov?” ti ro moji brata,” povedal princ a bez rozmšlanja zaplat, kolko bolo treba. Ked boli jeho bratia volni, pokračovali v ceste tyria. Tak prišli sj k stadni v hlbokom lese, ke všetci traja princovia po prv raz strdi išlaka. Dei bol horici a starši bratia navrhli: -Odpočičime si tu ehvšlu v toni stromov. Zajeme si a napijeme sa zo

studne. Najmladši prine silasl, ič 2 za tim navehom nevidel a nevdojak si medri re čov sadol na okraj studne.

vabil

V tej ehvili k nemu brata priskočili a hodili o do studne. Potom vzali princezni, koja aj vrška a čoskoro doputovali domov.

-Nenesjeme len zlaeho vtika,” chvastali sa pred otcom, zale sme iskali aj zla tčho koča a krisnu pannu zo zlančho zimku;”

Porešil sa otec i všeci v kršlovstve. No predsa im k iplnej radosti čosi chybalo. Najmladši pri sa neve, zar koš presta žrat, zlat vek nespieval a krisna panna 20 zlaučho zimku usedavo plakala.

Najmladši prine sa však neutopil V sodni Studia hola bez vody a prine dopadol do milkkeho machu. Neubliilsijiba sa nevede] dostač von. Ani tentoraz bo nesklamal verni lšiak. Objavil sa pri okraji studne, vrhrešil princa, že nepočtiva jeho rady, no potom ho poteši: ,Neboj sa, mb ehvost a odra vytahne.”

Spustil išiak do studne svoj dih ehvost, princ sa ho ehytil —a o ehvit bol zo. studne zas voriku.

Ee si evyhral tvoji brati vojakov, ke šary s pru$m žobrikom, krorčho stretneš.”

Najmladši prin lišiaka posliehol, vsmenil si šaty s prvin žobrikom, ktorčho. uvidel sedit pri ceste, v žobriekyeh handrich prešel cez obkličenie a dostal sa a na kršlovskj’ dvor Ani tam ho nikto nespoznal, no, čuduj sa svete, lat vtšk začal

povedal mu lijak Pre pripad, že s v studni nezahynul,vvslli

a maja obkliiča zabič len čo da spoznaji. Musiš si vymenit

zrazu spievač zla ko začal žrač a krisna panna zo lateho zimku prestala nariekat. Veli to prekvapilo aj krila Čo majii znamenat te zmeny’ Vtedy kina panna zo laško zimku povedala: Ani ja neviemi. Viem iba, že šte pred ehvitou som bola smutni a teraz som astmi Citim sa tak, akoby už bol nablizku moj pravy ženieh.” Potom porozpedvala kršfovi všetko, o sa stalo, hi obaja stari ratia ju zaprisahali, že ak len pipne, bude dešrou smrti.

zvolal

Zarav dal kril zvolat na nidvorie vek dav a vyzval princezni aby sa presvedčila, či sa nemli, Krisna panna sa nemjlila — spoznala v dave svojho pravčo ženieha, aj ked bol preoblečenj za žobeška,a vrhla sa mu do naručia.

Každ sa poršil okrem dvoch zradnjeh brarov – rjeh neminul spravodliv rest.

Najmladši prine sa oženil s krisnov pannou zo zlatčho zamku a kril, pretože už bol sarj, mu odovzdal ten aj ele krifovstvo,

A čo sa stalo s chudškom lijakom?

O zlatom veškovi

O neja čas, ed sa prine vybral na prechiidsku, znova stetol lišiaka a ten sa mu znova prihovoril.

saMiš ceraz všetko, čo si si len mohol želač.A ja? Mne ostalo iba tripenie, lebo. noci viem pomoci každemu, sim sebe pomoci neviem. Iba ty mi pomoci nechceš.”

»Clicem!” zvolal prine. Ako ti mim pomoci”

»Ved som ti to už povedal, Zastrel ma a odsekni mi hlavu j laj.”

“Tentoraz, a ked s velkjim sebazaprenim, prine išlakovi vshovel

A stal sa zizrak – en čo to urobil lijak sa premenil na človeka. Kršsna panna zo zlateho zamku v iom spoznala svojho brata, korčho ked,si do podoby lšiaka zalia zl striga. Až neraz boli konečne štastni všetci ti, čo si o zasl.

A potom žili žili – až kjm sa svojho konca nedožili. 9

1m

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu