Traja šťastlivci - Rozprávka bratov Grimmovcov

raja štas

ednčho dia si starec zavolal k smrtelnej post Najstaršiemu zanechal kobdta, strednemu kosu A skor než navždy odišiel na večny odpočinok, p dedičstvom odišli do krajiny, kde kohuta, kosu Potom ndjdu svoje štastie.

IK starec zomrel, najstarši syn vzal kohuta a vybral sa do sveta, Kym budem preč, aspod tu doma bude o jeden hladny krk menej; pomyslel si. Štel cez hory a doly, z jednej krajiny do druhej, ale kohita všade poznali, V zdfalstve nastipil na lod a veru sa mu podarilo dostaf do krajiny, kde nikto kohutaešte pikdy nevidel. Niesol ho pod pazuchou, ludia ho zastavovali a neprestajne sa pytali:

»Čo je to? Čo je to?”

»Kohtit,” odpovedal chlapec.

»Načo je to dobre?” chceli vediet.

Postavil sa ehlapec do stredu trhoviska a začal kohuta vychvalovat:

»Pozrite sa na to tižasne zviera. Na vhlave m4 rubinovi korunu, na nohdeh ostrohy ako rytieri,-A je aj mudre. Každu noc trikrat zakikirika a po trefom raze vždy vyjde slnko, A ak zakikirika cez den, celkom určite bude zmena počasia”

V ti noc ani mali, ani velki obyvatelia mesta nešli spat. Všetci netrpezlivo čakali na kohutove schopnosti. A veru, na tretie zakikirikanie vyšlo slnko. Bolože to radosti! Stari aj mladi mlidenca obkolesili a pytali sa, za kolko im kohuta preda.

»Za tolko zlata? kolko-unesie jeden

somi,” advetil chlapec.

Meštania mu s radostou dali cenu, ktori si za to vzdcne zviera vypital.

Ked’ prišiel domov, mladši bratia sa nestačili čudovat, akč šfastic mal ich brat,

Na druhy den sa vydal na cestu pro-

.e.. V

m oklipec /s: kosou, No kamkolvek “gad, kosu vsede poznali; Vi zufalstve afon nastiipil na lod; V pristave sa pobral svojou Cesta a čoskoro prišiel k zlatemu kinu ge pšenice. Nuž ale čo nevidi? Pluk vojakov

: sa snaži pšenicu zostrelif delami. Prave šiel okolo jeden-muž, tak sa ho: chlapec spytak:

Zari u vds vojna’ dobry muž?”

zKdeže!” odvetil. ,Nevidiš, že mime obdobje žatvy?”

No, pomyslel si ehlapec, .toto je veru velmi neisty sposob žatvy. Ved narobia

H ». vlac škody ako osohu.

Nelenil, postavil sa s kosou na kraj lina a začal kosi po riadkoch, Ked kosil treti riadok, zastavovali sa pri fiom nielen vojaci,ale aj pdni v honosnych kočoch, a-všelci nanho .s udivom hladeli. Ked odložil kosu, aby ‘si utrel čelo, podišiel k nemu generil a spytal sa, či mu ten čudesny nastrgj nepreda. A ak dno, tak za kolko. >

»Za dobrčho korja a tolko zlata, čo unesie,” odvetil ehlapec.

Nenechali ho čakat ani minitu a priviedli kona aj so zlatom.

Ked mlidenec prišiel! domov, bratia sa velmi potešili jeho štastiu: Na druhy

z den sa rozhodol’najmladšt, že už nebude z chleba bratov ujedaf, pojde aj on do sveta štastie skisit. Bratia ho prosili, aby nešiel. Ved maj peniaze, možu Žit štastne až do » smrti, s

sLenže najmladši chlapec si nedal poradit, Vybral sa do sveta aj so svo jou mačkou. Diho sa zdalo, že nebude mat štastie. Kamkolvek šiel, nikde na mačku ani nepozreli, ved takych bolo všade tolko, ž by si z nich radšej mohol vziaf.-než dalšiu prinjest, A tak aj tenta chlapec nastipil na lod. Ked’zakotvili, išičl do mesta a difal, že

tam ndjde svoje šfastie.

Bolo to velmi zvlištne mesto. Na širokych ulicjach stili pekne domy, no napriek tomu sa každy tvdril tak ky: čo by prave zahryzol do citrona.

slo, ani

Preto sa chlapec spytal: alo tymto ludom, že sa tvdria

»Čo sa xtak kyslo? «Čo sa stalo, čo sa stalo… Vari to V našom meste je tolko myši, že

nevješ zožerdi uplne všetko, Dnes-zajtra aj samot nčho krila,” odvetil mu jeden z okolo-

iducich, x

Ej, chlapec pevnejšie schmatol mačku, lebo ked zacitila pach myši, takmer mu vyskočila z ruk. Rozbehol sa s nou da pakica a tam šiel rovno za krilom

»Počul som, pan kril, čo trapi tvoj lud. Poznam na to dobry liek.-£en zatvorme mojo mačku do miestnosti, kde je najviac myši, a počkajme do rana”

Krat’ stihlasil, Čo ak to čudne stvorenie,

čo chlapec vliči pod pazuchou, naozaj krajine pomože? Ked na drutiy ded ot vorili dvere do myšami zamorenej miest

tede uvideli ležat mačku. Brucho sa matrhlo od tolkčho hodovania. A všade 4 ležala zalaha mrtvyeh myši. Bolože tu ra- Va stastia! Kri! s krafovnou sa od nadšenia

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu