Čas čítania: 7 min
B OLA RAZ jedna nkramne pyšnii princezna, Ked
prišiel pytač, dala mu hidanku, a ak ju neuhddol, vysmiala sa mu a odbila ho. Vyslovila sa, že kto jej hidanku uhidne, tohosi vezme za muža, nech by to bol ktokofvek.
Jednčho dia sa zišli traja krajčiri a povedali si, že aj oni skisia štastie u princeznej. Dvaja starši si pomysleli, že sa im v živote už všeličo podaril tak prečo by sa im nemohlo aj toto. Treti krajčir bol len tak tizemčisty, Tahkomyselng vetroplach, ktory remeslu ani velmi nerozumel. Nazdaval sa však, že raz by mohlo štastie aj jeho stretnit. No dvaja starši ho odhovirali:
—Len ty ostali pekne doma, s tvojim kuracim rozumom daleko. nezajdeš.
» 202
Krajčirik sa však nedal pomsli, postavil si raz hlavu a veri, že si nejako poradi. Odehidzal z domu, akoby mu patril celj svet.
“Tak sa napokom všetci traja hlisili u princeznej, aby im dala svoju hiidankku. Navidomoči prišli ti pravi a s takgm prenikavym dovtipom, čo by prešiel aj uchom ihly.
— Mim na hlave vlasy dvojakej farby. Uhddnite, ake farby si to, — zahidala im princezna.
— Nič ahšic, — odpovedal prvy. — Dozaista je to čierna a biela ako na strakavom stikne.
— Neuhdidol si. Teraz nech hida druhj.
— Ak to nie je čierna a biela, tak je to hnedi a červenkavii sko na otcovom svitočnom kabite, — odpovedal druhy.
— Neuhdidol si, Nech hida treti. Vidi sa mi, že ten to nasto vie, – povedala princeznd posmešne.
Bezočivy krajčir predstipil pred kritovu dečru a povedal:
— Princeznii mf na hlave striebornč a zlate vlasy, to si tie dve farby.
Ako to princezni počula, zbledla a od Taku skoro zamdlela. Krajčirik jej hiidanku uhddol a ona si bola ist4, že na to nepride ani jeden človek na svete. Ked sa spamitala, povedal
— Ee si nevyhral, ešte musiš splnit jednu dlohu. V stajni leži medved. a ty straviš pri fom trito noc, Ked rano vstanem a ty budeš ešte nažive, vezmem si fa za muža.
Pritom však rozm$šlala: Takto sa krajčirika najlahšie strasiem, lebo medved ešte nikoho živeho zo svojich kib nevypustil.
Krajčirik sa nedal odstrašit a povedal si: — Kto sa boji, neobstoji!
Prišiel večer a krajčirika zaviedli k medvedovi. Medved sa už chystal podat krafichovi labu na privitanie, no krajčirik sa mu prihovdtral:
– Len sa neplaš, ved sa my už diko pokonime.
Celkom pokojne, akoby pred nim nestil medved, vybral krajčirik z vrecka orechy, zubami ich liskal a jadra jedol. Ked to medved videl, dostal aj on ehut na orechy. Krajčirik vopehal ruku do vrecka a podal muza hrst orechov. Neboli to však orechy, ale kamienky. Medved si ich hodil do papule, no čo ako hryzol, rozlisknut ich sa mu nepodarilo.
No toto! pomyslel si. Ak som ja slab, ked ani orech neviem rozhryznit! Dal sa prosit krajčirika:
— Milučk, rozliskni mi orechy.
iji –
vefkti papufu mšš, a ani len mal$ oriešok nevieš rozhryzni.
Vzal medvedovi kamienky, ehytro si vopchal do ist oreh achrup!orech bol na dvoje.
— Musim to ešte raz skisi(, — zastrijal sa medved, — Ked tak na teba pozerim, myslim, že by som to už aj ja vedel.
Krajčirik mu dal teda znova kamienky a medved sa zahryzol a hryzol, kolko vlidal. No ani vravief netreba, že rozlisknut kamienky sa mu nepodarilo.
Ked bolo po iskani, krajčirik vybral spod kabita husle a zahral na nich, Ako medved poču! muziku, nezdržal sa a pustil sa do tanca. Chvilu tancoval a muzika sa mu tak zapičil, že zastal a pital sa:
— Počiivaj, naučil by som sa aj ja hrad na husliach?
— To je hračka, Pozri, favou rukou kladiem prsty na struny a pravou tahim sličikom po nich, a už je veselo, tralala, hopsasa!
— Aj ja by som chcel vediet tak hraf, — povedal medved, — aby som si mohol zatancovat, kedy sa mi zachce. Čo si ty o tom mysliš? Nenaučil by si ma to?
— Velimi rdd fa to naučim, — na to krajčirik. pridlhč, treba ti nechty trocha obstrihat.
Doniesol zverik, medved si položil doli laby; krajčirik mu ieh dobre pricvikol a povedal:
— Teraz počkaj, kim pridem s nožnicami. — Nič nedbal, že medved. hundral, lahol si v kite na otep slamy a zaspal.
Ked princezni počula večer medveda tak ndramne hundrat a mrmlat, myslela si, že to od sytosti a že je už po krajčirikovi. Rino vstala veseli a bezstarostni, no ked pozrela do stajne, videla, že krajčirik tam stoji zdravy a živy ako rybka vo vode. Branit sa už nemohla, lebo dala slovo.
Krdl dal zapriahnut do koča, mladi sa v ijom usadili a chystali sa do kostola. Ešte si len sadali, ked dvaja krajčirikovi falošni spoločnici, ktori mu zdvideli štasti, vošli do stajne a medveda vypustili. Rozzdirenj medved sa rozbehol za kočom.
Ukiž laby! Maš ich
Vrtk$’ krajčirik sa postavil v koči na hlavu a s nohami pri obloku zakričal:
” 204 z

Informácie pre vedeckú analýzu
Štatistika rozprávky | Hodnota |
|---|---|
| Číslo | KHM 114 |
| Aarne-Thompson-Uther index | ATU Typ 850 |
| Preklady | EN, ZH, ES, RU, CZ, PT, JA, DE, VI, TR, IT, PL, NL, RO, HU, DA, FI, BE, BG, ET, SR |
| Index čitateľnosti podľa Björnssona | 33,6 |
| Počet znakov | 4.574 |
| Počet písmen | 3.555 |
| Počet viet | 66 |
| Počet slov | 790 |
| Priemerný počet slov na vetu | 11,97 |
| Slová s viac ako 6 písmenami | 171 |
| Percento dlhých slov | 21,6% |
| Pomer typ-token (TTR) | 0,558 |
| Kĺzavý priemer pomeru typ-token (MATTR) | 0,861 |
| Miera textovej lexikálnej diverzity (MTLD) | 165,0 |
| Hapax legomena | 345 |
| Priemerná dĺžka slova | 4,51 |
| Medián dĺžky vety | 11,0 |
| 90. percentil dĺžky vety | 21,5 |
| Podiel priamej reči | 3,0% |
| Zložitosť vety | 1,41 |
| Konektory | 0 |
| Referenčná kohézia | 0,010 |
| Kandidáti postáv/mien | Ked (3), Len (2) |
| Sieť spoluvýskytu postáv | žiadne |
| Kandidáti motívov/štítkov | Bratia Grimmovci |



