Smelý krajčírik - Rozprávka bratov Grimmovcov

a tno rina sedel az jeden krajčcik na stole pod oknom, bol mu veselo a šil komusi kabit. Prave vtedy kričala po ulici sed-

;> | liačka a vyvolivala: .Predim dobry lekvir! Predim dobi

vari” Krajčirikovi slovo lekvsr prijemne zazvonilo v ušiaeh, Natiahol tenky’ krk.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

z okna a zavolal: ,Vybehni, mili ženička, po troch sehodikocht U ma sa zbavi svojho lekviru.”

Sedliačka vyila po troch sehodikoch do krajčirskj dielne a musela tam zo svoje tažkej noše povykladat všetky nadoby s lekvšrom. Krajčirk si ih všetky poprezeral, dvihal eh proti svetu, aj ich ovoniaval a napokon poved. vyzeri dobre, odviž mi ho, mili ženička; pit deka, no nestane sa nič, aj ked to. bude trošku viac.”

Sedliačka bola sklamani čakala lepši obehod. Navažia mu, kolko si želal, a pobrala sa preč, no ešte aj na sehodikoch fila

»Pane Bože, neodvešt svoju tvir od tohto lekviru,” zvolal krajirik, ,nech som z neho zdravja mocnji” Vytiahol z kredenca peceh ehleba a odkroji si poriadny krajec. To bude pochitka,” povedal, ked si krajec natrl lekvicom. ,No. zahryznem do nej až potom, ked dokončim kabit” Položil krajec vedla seba, pokračoval v prici a od radosti robil čoraz vičšie stehy. Vo sladkeho lekviru stipala zaria nahor popri stene, na ktorej sedel roj mtšeh, a bola taki lškavi, že

muchy sa razom znisli na nate

$ krajec.

»Kto vie volal?” vskrikol krajčirik a odhišal nepozvanjeh hosti, Muchy však nerozumeli [odskej reč. Darmo ieh odoh ed boli spi bolo ih ešte viae. Krajčirik sa najedoval a konečne naššel sprivnu reč – pochytil handru a zvo: Jak: »Ved ja vim ukižem!” A nemilosedne šlahol. Ked handru potom nadvihol, narstal pod šou sedem nehybne ležiacich mrevyeh mišeh. ,Si smel$ ehlapik,” obdivoval sm seba. ,O tvojom hrdinstve sa musi dozvedieč ce kal a uši si irokyi opasok, na krory vyšil veleymi pismenami: RAZ UDRIEM A SIEDMIM JE AMEN!

Smel krajčirik

»No prečo len mesto?” povedal si potom. , Musi sa to dozvedieč celj sve.”

A srdce mu poskakovalo od radosti sko jahtaci ehvostik

Opisal si ten široki opasok a rozhodol sa, že sa vyberic do sveta – krajčiska dela sa mu uč dala na taki velki udatnost primali.

Skor než vykročl, poobzeral sa po dome, čo by si vzal na cest, ale nenašel nič, ba kus milkkeho syra. loži si do tanistry aspoi ten. Ked vše z brdny, zbadal ti- , uviaznuedno v kriku — vrslobedil ho a vopehal k syru. Potom vykročil,a pretože nal lahk krok, neta si našiho ani nava. Cesta ho priviedla pod vysokj’ kopec a ked vysmipilaž na jeho vrehol, uvidel že ram sedi a kolom dokola sa spokojne pozeri Ozeutuj obor.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

Kračirik sa k nemu smelo približa milo sa mu prihovori: ,Dobry ded, kamarit, y ru sediš a ia si obzeriš šiy svet? Ja som sa do sveta vyhral na skusy; Čo keby si sa prida ku mne?”

Pohdavo sa pozrel obor na krajčira a povedal jedovat pavi Tymizemj krpe”

em aby si sa nepomjli!” povedal kračiik, rozopol si kabit a ukizal obrovi svoj opasok. Tu si rečt, ak som ja ehlap!” Obor preslabikoval: Raz udriem. a sedmim je amen” Myslel si, že kračiik jednjim iderom zabil sedem ludi,a prestal sa naiho pozerat ako na krpca, Predsa však ho chcel najpev vyskišat. Vzal do dlane kami a ak ho siol že z neho kvapkala voda.

Urob to a 1″ povedal obor, ak miš tolko sil

ba to?” spal sa kračiik <To je pre mita hračka."

Siahol do tanitry, yriahol mak syr a ked’ho stisol, tekla z neho srvitka. Tak čo?” povedal.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Bol to hor von?”

Necheelo sa to obrovi uveri, no nevedel, čo mi na to povedat, Iba zdvihol dali kmeti a vyhodil ho ta vok, že ho edva dovideli ludskš oči. No, čo ravi teraz, by evnček? V tomto sa mi už nevyrovniš,”

»Nehidžeš le,” povedal krajčn, skuri, že tvoj kame spadol znova na zem. Kameli,čo hodim ja,sa už na zem nevriti.” Znova siahol do tanistey, vptaho vričika a vyphodil ho do vzduehu. Zaradoval sa vščik že je na slobode, zletl a viac sa nevra

s Take čo, kamarit? Piči sa ti, ako hšdžem ja?”

»Hadžeš dobre,” povedal obor, ale ršd by som videl či uneseš aj poriadne bremeno.” Zaviedol kračirika k zoarčma buku a povedal: Ak si dosi moenj, pomož mi odnesi z lesa teto strom”

»S radostou,” povedal kračirik. ,1y vezmeš na plece kmeč, ja korunu – koruna sa nesle az.”

tri

Smelj krajčirik

loži si obor na plece kmeh a krajčirik si ina sadol do koruny: Obor sa nemohol obril a sš nisol cel strom aj s krajčirikom, krorčmu bolo vzadu celkom veselo, hojdal sa na koniri, iskal si pesničku Traja kraji li vo svet šiy’a vdrl sa že nosit buy je der zdbavka. Ked obor prešel už hodnj’ kus cesty a podlamovali sa mu pod fažkim bremenom koleni, zvolal: Počuj, ja už ten kmei masim zhodite” Krajčiik žikovne zoskošil, oblapil strom oboma rukami, akoby ho niesol, x zavolal ma obr Take hlapisko, a unavi ča jeden bok?”

Šli porom spolu dale a ked krščali popr zelji čerešničkami obsypanej čerešni, obor ju. zobol, trčil do nik kračirovi a vyzval ho, aby si zamaške. Krajirik však bol prislahy na to,aby udržal zohnurj trom – len čo obor čerešču postil, vystela sa a wyleel s šou do vzduchu aj muškrenik. Nepoletoval vo vzduchu diho Aržat a spadol zas na zem.

Obor sa začudov zohnurj pritiki”

»Sily mim dost” odpovedal krajirik. ,Hidam si nemysli, že je lab ten, čoiba raz udrel a siedmim bolo amen? To som len preskočil ponad sirom, aby som ti ukizal, sko viem skška Preskoč ponad som aj ty, ak vlidzsšt”

Darmo sa oto obor vine rz pokišal, ponad strom preskočit nevlšdal, vždy sa len zaehytil do kodrov. Znova sa ukizalo, že kračiik je lepši chlap.

Obor povedal: ,Ked si raki ehapik, pod so mnou do jaskyne obrov a prenocuj 1 ni Krajčiik nevilal a okhotne šiel s obrom. Ked prišli do jaskyne, našli sediet pri okni dalšjeh obrov, každ$ mal v ruke pečenti ovcu a obhrizal ju. Krajčirik sa poobzeral po jaskyni a musel una, že by sa do nej zmestlo aj sto jeho kračirskyeh dielni.

Obor mu ukizal posel, v krorej sa mi vyspat. No poste bola pre krajčirika priveli, nebo si do ej, ba sa sehli v kite jakne, O polnoci si obor mysle že krajiri už spi hibole$m spinkom vstal sehyril obrovsk železno drka jedinjm iderom zozdrizgal poste na mirne kcisky. ol si ist; že aj z kračirika stal iba masenj lak Zavčas rana odšli obri do lesa a na svojho hosta zabudli A čo zrazu nevidia? Znova sa ke nim smelo bliži vesel kračirik, Rozeriaski sa od steaehu, že eh povabija,a bezhlavo sa rozurekali na vbetky strany.

Krajčirik puroval svetom dale a cesta ho privicdla do kršlovskeho parku. Bol star nuž si v tom parku lahol na travnik a zaspal. K$m spal, pritavovali a pri tom udia,obzerali i ho zo všedejeh seri a čital, čo mal napisanč na oposku: Raz udriem a sedmim je ament ,Acht” vraveli s. <Kde sa cu vzal rento udatnj bojovnik, ked je mieri"

prestal sa

Čo to mi znamena? Ty nemiš ani

ko sil aby si udržal

Smelj’ krajčirik

Bežali to oenitmi kešlovi. Kršl povedal: ,Keby vypukla vojna, ide sa nim takfto. <hrabrj dina, nuž rozhodne mu nedovolme odisč" Poslal za krajčirikom jedneho zo svojieh dvoranov. Dvoran mal vyčkat, kjm sa hrdina prebudi, a porom mu mal poniiknud mesto genersla v krilovskom vojsko Som pripravenj sližič v čul si dvoran:

nu kršlovi,” zvolal krajtik, kd sa prebudil a vypo: Ned prave preco som k vim pršil.”

Kršlovyeh generilov však kračirikov prichod nepotešil a nedbali by, keby bol radšej za siedmimi horami. .Čo nis teraz čaka?” vraveli si medzi sebou. .Ked si bo pohnevime, nebude sa s nami babrač, Zleje

ib raz odrie a sedmim nim bude amer

Všetci spoločne šli požiadat kil bohatiera, čo iba raz udre a siedm

aby ioh prepustil. .Netrifame si obsi vedla

Kešlovi bolo [io strsič všedcjeh vernyeh eneršlov pre jednčho noveho. Ktorj čert mu ho bol dlžen? Povedal si, že sa novčho generšla musi zbavit. No neodvižil sa krajrika len tak vykopnii, ebo sa bil, že ten smelec si po na krifovsk trn. Premjšla kril, ako to najlepši vyri

ras nima skem si sadne

napokon na to prišel

ZZavolal si kračirika a povedal mu:

»Daram ti loku, hodni velkeho bojovnika. V jednom z mojich lesov sa usadili vaja obriše lipi a vraždia,a kde možu, tam ubliduji udom. Nik sa k nim nemoče ani približ, ak mu je živor milj. Ked obrov zabieš, dam ti za ženu svoju dečru a pri dam k nej pol kralovstva. Ked budeš potrebovat pomoc, bude ti naporidži sto mojieh jazdcov

Prijimam ti ilohu, nemohol som dosta lepšiu,” povedal kračirik.

Obrázok: Otto Kubel (1868 – 1951)

,Krisna krš Hovski dečra a pol kršlovstva ni si na dosah každj deh. Nebudem porrebovat ani

eh sto jazdčov, Kto raz udriea sedmim je amen, nenalaki sa dvoch obrov.”

Vkročil – no sto krilovskjjeh jazdcov predsa len vyrazilo za nim.

Kod prišli na kraj lese, krajčiik im povedal

Tu ma počkajte, s obrami si poradim sim

Vošiel do lesa a obzeral sa vpravo, vlavo, kdeže sti dil, Spali pod stromom a tak veli ehešpal, a sa eiasi konire, Krajčirik neleni, nabral si do veecik kamene a vyškriabal sa na strom. Nie privysoko — usalašil sa

fi obri, Zakritko ieh zba-

na koniri rovno nad rymi spičmi a začal hadzat kamene na hrud jedno z obrov.

Obor dilo nič, no napokon sa prebudil, štuehol do svojho druha a povedal: Prečo si ma udreli”

To sa ti asi len snivalo,” povedal druh$ obor.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Neudrel som ta”

Znova sa obri pohrižili do spinku. Krajirik hodi teraz kamei na druhčho obra.

Čo to malo znamena ” zvolal drug. ,Čo si to do mija hodil

SNehodil som nič,” odpovedal prvy’ podriždene. Chvil, sa škrepili, no zas ich premohla inava, neehali škriepku škriepkou a znova zavreli oči. Krajčirik teraz vybral najvičši kamedi a hodil ho z cele sil na hrud prvčho obra.

To je už vrehol všetkčhot” skrškol prvi vskočil ako zmyslov zbaven$ a udrel svojho druha tak mocne, ato zadunelo, akoby udrel hrom. Druhj’ mu neostal nič džen. Pustili sa do take ravačky, že pri nej vyirhavaliseromy a mlitili sa nimi navzijom.

z dovtedy, km obaja nepadli na zem miti.

Kračiik zaskoči zo sromu a zvolal: Dobre, že nevyarhli a trom, na krorom som sedel Ina by som mus skika zo stro na trom sko veverica. Vyrsil meča každho obra nim bodol pir riz do rude, Porom sa viti na kraj esa a povedal azdeom: ,Hotovo. Poslal som oboeh obrov do pekla. Ale bol 1o vrdi robota. Ked boli v izkyeh, ranili sa tak, že vytrhivali stroj: No nepomnohli si – kod ja raz ude, sledim je amen.”

»Mne neskrivli ani lisok,” povedal krajčirik,

Jazdci a šli presvedčit, našli ležat obrov v mkikaeh krvi a vokol nich plno povtrhavanjeh stromov.

Krajčirik sa potom dožadoval sibenej odmeny- Kril však ofuroval svoj tub a vymyslel novi ilohu, čo mala smelcovi zlimač vizy.

Skor než ti dim dečru a pol kralovstva, zasl si to ete jednjim hedinstvom,” povedal. , Cin jednorožea, čo be po lese a napichal už vela škod.

Raz udriem a sedmim je amen — jednorožea sa bojim ešte menej než dvoch obrov,” povedal kračiik.

Val si povraz a sekeru a znova prikazal jazdcom, čo mu mali byt naporidei,aby ho čakali na kraji lesa. Len čo vkročil do lesa, nemusel dlho sliedi — jednorožec sa naliho sim vpr, akoby ho ehcel hned’a zaraz napichndi na svoj roh.

»Hamuj, hamuj!” zvolal krajčirik. .Hamuj,lebo obanuješt”

Počkal, km sa šelma celkom pribli, porom skočil za strom. Jednorožec sa bezprudko vrazil svo coh do kmena,

hlavo riti dej le reraz už iba prot stromu. že mu nezostala sila, aby ho zas vytahol.

ini

-Varoval som a,” povedal kračirk, vykročil spoza stromu, uviazal jednorožcovi povraz okolo šije, a porom mu sekerou vyslobodil roh. Na povraze odviedol skrotenč zviera ku kršlovi.

Kra mu však ani temroraz nedal sibeni odmenu – mal prešo priehystani re loku. Skor než bude svadba, mal krajčirik ehyič diviaka, šo šarapati v kr lesoch.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Tentoraz mu mali byt naporidzi polovnici

Radi ho ehytin,” zvolal krajčiik. ,Diviak sa bude iba divat”

“Zag nechal svojieh pomoenikov na kraji lesa a polovnici boli spokolni, že nemusia ist dale, leo diviak ich uč neraz poprehičal.

Len čo diviak zbadal krajčicika, rozbehol sa proti nemu so spenenou papulov. s vyeerenjimi zubami, Smel? krajčiik vbehol dverami do lesnej kaplnky a zadngm ok nom z nej vyskoči von.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Diviak vbehol dverami za nim, no krajčirik už stihol kaplnku obehnič a zabuchol za diiskom dvere. Zarivj divisk sa nemal kam hni. Na to, aby ion vyskočil cez okno, bol prifažk$ a okno privysoko.

ovaj

Ad eraz privolal krajirik polovnikov, by si porreli zajatea apo jednim okom cez kličovtidierku. On sim sa pobral ku kralovi, Kra, či chcel, či neel tentoraz už musel dodržač svoj slub a dal mu dečru aj pol kešlovstva. Urobil to s čažkjim sedcom —a o čo dažši by ho mal, kehy vedel, že jeho budiici zač nie je nija bohatier,ae iba obyčajnji kraji Vysrojili však — aj ked s malou radostov — v palici velki svadbu, a tak sa krajirik srl krilom.

Po nejakom čase začula raz v noci mladi krilovni, sko jej manžel vskrikuje zo sna: ,Chlapše, sk nedošiješ dnes tie gate a neurobi dierky na kabite, preiahnem ta metrom poza uši” Hned prišla na to, s akt mečom je zvsknuty bojovat je bohatše. 12 za brieždenia sa bežala vyžalovat orcovi a prosla ho, aby ju oslobodil od manžela krajčra. Kri’ej poradi

-V noci, ked tvoj manžel zaspi, vstali a otvor spilitut Moji sluhovia budi srat za dverami. Vbehnih zviažu ho,a potom ho naložia na lod, kto ho odvezi na druhj konice sveta.”

Orcov napad mladiš krštovnii upokoji. Všedko si však vspočuli jeden zbrojnoš, torji si oblibil mladčho krala a poponihlal sa mu zvestovat, čo sa naiko chysti

Ji som zažil aj hor veci,” povedal krajčicik a večersa pokojne odobral s man- Zelkou do spšlne. Ked si mladi kešlovni myslla, že jej manžel už spi, vstala, otvorila vere a znova si lahla.

Obrázok: George Hinke (1883 – 1953)

Vredy krajčirik začal vskrikovat zo sna: ,hlapče ak nedošiješ

nes tje gae-a neurobiš dirky na kabite, petiahnem a metrom poza uši! Raz udriem

sedmim je amen! Zabil som dsoeh obrov, skotil jednorožea, zajal diviaka, nuž vari

xa len nezlaknem tjeb, čo soja za dverami!” Ked to začuli sluhovia za dverami, ndramne sa prelakli a hali sa preč,akoby mali

v pižeh divi zver.

Netriol si už od tj ehvle a udatneho kračiika nik. Napokon if s nim bolo milč

a jeho žene, Všetko je len zvyk.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Martinko Klingáč

Vlk a sedem kozliatok

Pani Perinbaba

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu