Snežienka a Ruženka - Bajka brace Grim

ila raz v ehalipke na lesne čistinke chudobni vdova a pod ok: nami jej riti dva kriky – jeden so s druhf s rušo: vm ružami, Mala ti vdova aj dve dečry, čo akoby tež vykvitli na tjeh krikoch – ved sa aj podobne volai:Snežienka a Ruženka. Obe boli dobre

a zbožne, usilovni a poslušni, ško by sa našli dve inč, o by sa im vyrovnali Lili sa ln ty, že Snežienka bola trošku tichšia a pokojnejšša. Ruženka rada poskakovala po likach a poliach, zbierala kvety a chytala vričiky -a Snežienka zarja sedela doma pri mamičke, pomsšhala ej v domšenosti alebo jej vo volnjeh ivilach niečo čitala. Obidve dečrky sa mali navzšjom vo vefkej liske a rady <hodil ruka v ruke, Ked Snežienka povedala ,nesmieme sa nikdy rozličit", Ruženka jej odpovedala snikdy, nikdy, ks budeme žič", Mamička dodivala: A nezabudnite sa o všetko vždy podeli" Hoci často behali po lese a zbierai jahody či maliny, nijake zvira im neubliilo, všetky sa k nim krotko približo

vali; zajaik im jedol kapustni isy z ruky, nedaleko nich sa pisol senec a veselo skikal jele, aj vtšky sedeli dy nad nimi v hniezdach a neprestajne spieval. Ni sa nesralo ani vtedy, kd ich zastihla v lese noc – dievčaci, priilenč k sebe,

prenocoval vo svojom ndruči lesny’maeh a ich mamička vedela, že nemusi mat

Raz sa tie tak prebudili v lese a rannjeh zori zazreli sok od seba sedet v bieljeh, tblietavjeh šaršeh oblečeni krisne dieta,čo sa mle a priarefsky na ne pozeralo, vzdpšti však vstalo a zmizlo v hištinšeh. Ked sa potom poobeerali, zisili, že prespali na okraji priepasti, a keby boli urobili potme ešte krčik-dva, určie by spadli do nej. Marmička im potom doma vysvedila, že to dieča určite bol jeh strižny anje, krorj ih v noci ohranil

Snežienka i Ruženka udežjavali mamičkinu ehalipku v takom poriadku, že bola radost do nej nazrit. Ked bolo lero, Ruženka každe rino, eše skor, mamička prebudila, postavila pred jej posel kticu ruži kašelj ded zaktirila a na hik nad ohniskom zavesila mosadznj kotlik, ktory sa

zime zase Snežienka

8.

blja, koby bol zan, ak dobre o vela. Večer, kd snežilo, mamička povedala Snežienke; ,Chod a zasui zavora!” Potom si adl vštky tri ku kozabu, mamička si nasadila okuljace a čirala dečrkam z velkej kihy. Diečati pr počivani slovne prali Kok od nih ležalo na podlahe jahnintko a na piku nad nimi,s hlavou pod kridlom, driemal holibok

Ra večer, ked si tako spol hoeli zabieha kosi na dvere. Mamička povedala: koč, Ruženka, a otvor To iste klada pristeše neja pocestnj” Ruženka šla a odsomula zvo. Mysela si, še na prahu bude sad nejakj boža, ale mla sa. ta tam do dveri sečil svoju hu hlavu medved.

Ruženka nahlas vskrika a uskočla, jahnintko zablačalo, holibok zatrepoal kedlami a Sneženka sa skryla za mamičkinu poste Al medved prehovoril udskjm blasome , Neboje sa, neubližim všm, som napoly zmeznurj a ehcem sa ia rošku zoša /Ubolnj aco,” povedala mamička, ulož sa ku kozubu en si daj pozor aby

Potom zavolla: Snežinka 4 Ruženka, pote sem, medved vim neublii, sb

ikom sa približovalo aj jah niatko a prestal sa bi iholibok. Medved povedal: .Dievčati, čo keby ste mi povrmetali z kožucha sneh?” Dievčari si priniesli medy a splnili medvedovo želanie, Medved! si potom fahol k ohiu a spokojne, veselo si mrmoral

Zakritko deti nadobro preši steaeh a začali sa so svojimi hostom zabiva, Rukami mu strapatili kožueh, obkročmo si sadali a jeho ehrbit,prevalovali ho z boka na bok alebo si prinesli leskovč priy a šlahali ho. A vždy, ked pri tom hlasnejšie zamemlal,sa šli ušdfat od smiechu, Medved proti tomu nemal nič a ia sa robil že sa hnevi a vola

oSnežienka a Ruženka, nezabiteže mat Pamitjte – jedna z viš bude moja žena.”

Ked pokročila hodina a všetci sa už poberali spat, povedala mamička medvedovi: »Kedl’je vonku tak mešz a fujavica, mošeš ostat až do rana pri kozube.”

a:

Len čo sa rozbrieždilo, vspostli dievčara medveda von a medved sa prebrodil cez zivee do lesa.

Odvtedy medved prichidzal každ$ večer v ti itiš hodinu, zohrieval sa ri kozube a dovolil detom, aby si s nim keštii vilu. Dievčar si našo zvykli a už ani zivoro na dveršeh nezasivali pred prichodom svojho hušateho kamarita.

Ked prišla jara priroda sa zazelenala, raz rino medved povedal: Teraz všs opusim a eš leo sa nevritim.”

A kame sa zberi, milj medved?” spila sa ho Snežienka.

Do lesa, stedži ram svoje poklady pred zl$mi trpaslikmi. V zime, ked je poda na kost zmeznuti, musla zahilat ale tecaz, ked slničko roztopilo zem, začni sa v nej Vira, snori a kradnitA čo sa dostane do eh nik a jaskgii,to u len tako uzrie znova. sredo dia.”

Snežjenku jeho odehod veni zarmitil. Ked orvirala dvete a vypišiala ho von, zah sa o linec a neshal na šom kdso: kožušin, V ej eli sa nežne dalo,

O njak ča sa bali deti do ea poslala el tam mamička, by nabirali raždi.V lese naši eža vel zar strm, korčko kmei sa v trive az dihal, raz klesal,a nevedeli si vysvetli prečo. Podiši blišiea uvideli tpaslika so zvriskavenou tro a dlhou brado Konjc brady mal piškripnun v šrbine sromu a poskakoval faz bore, az dle ko ps na motie,no sim si pomdeč evedel Zagill na ievčati obmivočervenjni očami a skril: Čo tam posivate? režo sa nepohnete ku me, ked vidite že potrebujem pomi

Čo a ti stalo, tepasliko” spirala sa Ruženka,

Čo nevdie, kipe husi?” zvoll. ,Chcl som si z kmeča oko sromu narbač trisok do kuchyne,lebo na ohni z velkjeh polen prihraji naše mal jedla. My nic. sme tki pžravci sko vy škarede rubč udskč byosi UE som dosta do šebiny lin a všetko šlo hladko, no či bolo to preklae drevo šyklav, či čo, len mi zeazu lin 2 neho vyskočil a namesto klinu uvizla v drev moja krisna ia brada. Je vim to smešne nedochlčati? Fo akč ste odporne”

Damo dievžai nali všedey svoje sly a pokišali sa vslobodič rpaslikova radu — tram ju nepustil. .Zabehnem privolad nejaki pomoc,” povedala Ruženka

»Kšteže čo, ty zadubeni ovca” rozhneval sa upali. ,Netreba vola injoh udi, vej vis dve je a až prila, Nemite lepši napadi”

BO:

»Upokoj sa,” povedala Snežienka, ,čosi mi išo na um.” Vyiahla z vreska nožničky a priškripnanj konice brady erpaslikovi odsriha. Len čo bol rpaslik volj, vskočil sehmato! barižtek, čo ležal medzi koretimi sromu a bol plaž zlaca,a hundral si sir pre seba: ,Grobianky! Odstrihli mi kus nidhernej bradyt Nech vis poranti Na dievčati sa ani nepozrel, hodil si batožtek na ehrbic a zmizol za najbližšim pilom.

O nejak čas sa Snežienka a Ruženka vybrali na ryby; Ee sa iba bližili k potok; že nad nim poskakuje čosi sko vel čny konik. Pobehli, že sa poeri na čudnčho tvora zblizka,a spoznali v šom trpaslika.

»Čo to tu vyotrijaš?” spitala sa Ruženka. ,Vari sa ehceš namočič?” ,Nje som taki blizon,” skrikol rpaslik. Čo nevidite, že ma fahi ti prekliara rybaž” Trpaslik totiž sedel na brehu a hytal ryby na udicu, no zas mal smolu s beadau – vietor mu. ju namoral na rybirsky vlas prive vo ehuli, kd zabrala velki ryba a trpaslik nee nevlidal rybu vytiahnu nemal ani slu zabrdnič rybe, aby ho ona nečahala nadol.

Pokrišal sa zachyrit nejakčho kveru či stebla trivy, ale nič mu ro nepomohlo, či ehed, či nechecl, musel nasledovač rybu a bola len otizka času, kedy ho stiahne. do hlbky. Dievčari prišli prave na poslednii ehvilu, ehyrili epaslika a poklali sa odmotač jeho bradu z rybirskeho vlasu. Odmotivanje sa však nedarilo, brada bola namocani dokladne. Nezostalo im nič inč len vytiahnuč nožničky a z brady zase kisok odarihnii.

Ke to trpasik videl, zase sa rozkričai ,Kro vis tak vsehoval, vy ropuchy, že si tnifate ma pošpati? Nestačilo, že som prišel o koniec brady; museli ste mi z nej odstihniičaj najepšiu čast? Ako sa teraz možem njekomu ukizat? Mali by ste vziat nohy na plecia a kade lahšie zutekat pred mojim knevom!”

Porom tepaslik vytahol z vrbin batažtek plnyi perl, hodil si ho na ehrbit, nepo: vedal už sni slova s zmizol za najblišim kamežom.

O nejakg čas poslala mamička dievčati do mesta, aby tam nakdpili nie, ihy, šnirky a stužk. Do mesta bolo treba is cez stri, na ktorej – akoby ich porozhadzoval nejaki obor – ležali vek balvany. Dievčara si estou zrazu všimli, že vo vzduchu sa vzniša vele vik, ktorj križi a pomaly sa spiša čoraz nižše a napokon sa strm blav veh za jeden z balvanov, Začuli zdflj krik, nuž sa aj ony rozbehli fm smerom. A uvideli am, že orol dei v pazticoch eh sraršho znimeho trpaslika a prave sa s nim <hysti odleti.

199.

8:

Snežjenka a Ruženka

Chi site devčati trpasika za noby a tak dlho sa odo načahovali s orlom, a km sa veš nevzdal svojej koristi.

Kod sa tepasik spamital z naj vačšej hey, zase zaškriekal: Chi ste ma roztrh dd? Tak ste ponafahovali aj moj Fahkg’ kabstik, že ostali z neho už len zdrapy. Ste vy teda nevyehovani čeliadka!”

Potomm si hodi na chrbit batžtek nj drahokamov a zmizol v dere za najliššim balvanom.

Djevčati bol už na jeho nevdačnost zvyknunč, vskročli svojou cestou a porobi nikupy v mese. Ked sa na simrsku vracali domov, znova museli prejs cez ti steši a prekvapli trpasika, krory si prave naštel pekni pažita porozkladal si na nej drahokamy; lebo si myslel, že podvečee už iko tadial nepčjle. Zapadajice niko sa zrkaddilo v drahokamoch, krorč sa bljskali tak ndherne a tak hrali všetkjmi farbami, že aj dievčari sa mase zastavi a užasnit.

Čo tu stojite a hladite ako teke na nove veta?” rozkričal sa rpaslik tk zdrivo, že mu sivi tvir až zrumenela od hnevu

A bol by nadival aj dalj, keby sa neozval hlasnj memot,s ktorfim sa z esa vvnor hužarj medved. Trpaslik nalakane vpskočil no nestihol už zmizni vo svojej dere, pre tože medved bol skokom pri lom, nuž iba dpenlivo zvolal: Mil pin medved, lurujte sa nado mnou a dšim vim všetky svoje poklady! Pozrite, ske krisne drabokamy som tu porozkladal£ Darujte mi život Čo mite zo mita, malčho, vyziabnutčho tepaslska? Nie som vim ani pod jeden zub. Tero dve bezhožne dievčiski,to je pre v ti pravd pohitka, si tučne ako dve mlade prepelice, ie zožerte na večeru!” Medveda však neobmikčil, Medved iba mivol labou a bolo po trpaslikovi. Dievčati sa dali na štek, no vtom začali a sebou volani: ,Snežienka, Ruženka, nebojte sa ma, počkajte,<hcem ists vami." Obe spoznali znamy las a zastavili sa

Ked ich medved dohonil, zhodil razu medvediu kožu a st pred nimi driečny muž,od hlavy až po pay v zlarjeh šarieh.

Som krilovsk syn,” oslovil eh. ,Bezbožnji trpasl poklady, a preto ma premenil na divčho medveda, čo mal smrti. Teraz dostal čo mu potrlo.”

Snežienka sa porom stala princovou ženou a Ruženku ši vzal za ženu jeho brat. Všeci sa podelili o poklady, čo našli v tpaslikovej skeši. Aj mamička oboch dievčar Zila sšte dlhč roky pokojne a ščastne vedno s nimi. A nezabudli ani na dva ružovč kriky – presadili ih pod svoje okni do zamockej zšhrady.

ni ehcel ukradait všetky did po lese až do svojej

8;

Snežinka a Ruženka

Snežinka aj Ruženka (a s nimi a ich muži) ruže z okna zazrli ždly, ln čo rino svilo.

Radovali sa z cjeh bielseh aj ržovjeh ruži —

ved vlastne aj to eh šastie na tje krikoch kvitlo,

TelegramWhatsapp

ВКонтакте

Ucite jezike. Dvaput kliknite na rec.Ucite jezike u kontekstu uz Childstories.org i Deepl.com.

Informacije za naucnu analizu