O múdrej dcére - Rozprávka bratov Grimmovcov

Jeden chudobny sedliak mal peknti a mtidru dečru. Ked im povodeli aj skromnii tirodu zobrala, vybral sa sedliak za krilom, aby im dajako z biedy pomohol.

Kral sa nad sedliakom zlutoval a daroval mu kus liky. € Sedliak liku pooral a zasial jačmehi. Na okraj polička chcel zasadid zemiaky, no ked jamky hlbil, nadabil na zlati mažiarik.

– Dievka moja, idem na hrad. Mažiarik som našiel na like, čo mi daroval kril. Nemožem si ho teda ponechaf, patri kralovi… -vravi sedliačik detre.

— Nikam nechod, otecko. Každy mažiarik ma tičik. Kra ho može pstat, odkial’ ho zoberieš? — prehovdralo dievča otca, ale ten si nedal povedat. Ohldsil sa u krila a doniesol mu zlaty mažiarik. Kral sa vzdcnej veci velmi potešil, Obzeri si mažiarik, zvita z každej strany, no o chvilu nahnevane zvoli:

– Zlodej, kam si podel tičik?

Sedliak sa zaprisahšva, že viac zo zeme nevykopal, ale kril ho dal bez milosti uvrhndič do žaldra. Prešiel dei, druh$, sedliak sedi v žaldri a jednostaj sa žaluje, de£ru vola. Straže plač domrzel, utekajii za kralom, vraj vizedi len jedno omielh, že si mal dečru posliichnut.

Kral si dal sedliaka predviest a pyta sa, prečo tolko horekuje a dečru spomina.

— Dobre mi radila, — vzdychol si viizefi. — Branila mi, aby som ti mažiarik odniesol, lebo budeš pstadaj tičik, a prišlo na detrine Slov… Niet vdaky na tomto svete…

— To musf byt miidre dievča, — pokgval hlavou krši. — Veru ti dobre nakazovala. Chod domov a zajtra dievku prived na hrad, – prikdzal sedliakovi. — Ak ma rozumom prevyši, vezmem si ju za ženu.

Na druh$ defi prišiel otec s detrou na hrad. Sedliačik pokome pred kralom stoji, klobiik v rukdeh stiska. Dievčina sa krlovi hiboko poklonila a smelo mu pozrela do oči. Kralovi hned’ padla do oka.

— Si nielen midra, ale i pekni, – pochvalil dievča. – Ale zahidam ti hddanku. Prid zajtra ani pešky, ani na voze, ani na koni, ani po ceste. A nech si ani vyzlečena, ani oblečena. Ak to dokdžeš, staneš sa mojou ženou.

Na druhy defi si mrdre sedliakovo dievča prehodilo cez nočni košel star deravč vrece. Vrece malo vefkč oka, takže dievka nebolaani vyzlečend, ani oblečend. Potom si bokom sadlo na capa

1 tak, že sa jednou nohou odrdžalo od zeme, a vybralo sa na hrad. 158 % Celi dedina sa poschadzala na diviky!

AE AA AH PAHHHHHHNHHNA

ama

Kril’ musel uznat, že si dievčina s dlohou poradila. A že sa mu pičila, lahko dodržal slovo a oženil sa s šou. Mladej, midrej krilovnej potom zveril spravu krajiny, len jedno jej klidol na srdce, aby sa mu do stidov nemiešala.

— Ak raz kril ortie! vyriekne, nik ho nesmie zrušit, nister, ani kralovna, lebo mu bude beda, — povedal.

O nejaky čas sa pod hradom rozložili sedliaci s povozmi. Vozy naloženč drevom tahali kravky a kone. Jedna kobyla sa ožrebila, no len čo sa žriebiitko postavilo na slabč nožky, utieklo a lahlo si medzi dva voly. Voliar žriebii nechcel ani za svet vritit, vadil sa, haidal sa, do bitky sa ehytal, nož zo sdry vytahoval, že to veru jeho voly porodili konika.

– Žriebil je pri voloch! – vykladal. – Keby bolo od kobyiy, bolo by pri kofioch. Voly sti moje, teda aj konik je moj! – vykrikoval odroji voliar.

Kral’sa prave vracal z polovačky. Bol namrzeny, lebo nič nestrelil. Ked počul, o čom sa sedliaci vadia, rozhodol, že žriebii patri voliarovi, ked ho pri voloch našli. Nahnevany koniar sa

H vybral za kralovnou. Porozpraval jej, aka krivda sa mu stala, a po- Z. žiadal ju, aby ich ešte raz rozstidila.

4. —Kto to kedvsl$ehal, aby vol žriebai porodil, –

€ niar.— Rozsid nas, kralovni, lebo ma po krglovom stide každy za Z bliizna drži,

EO – Chodta požičaj si rybdrsku siet, – povedala krilovni. – Po- | tom urobiš, čo ti nakižem.. H

Na druh defi sa kral s krilovnou prechidzali okolo hradu. Koniar stal na ceste, hadzal na zem sied a tvaril sa, že lovi ryby. Kral’ sa pustil do smiechu.

— Dobryi človek, čože to robiš? – vypytoval sa v dobrej voli,

– Ved vidite, Veličenstvo, chytdm ryby, rečie koniar, ako ho bola krdlovni naučila,

— Na ceste? – smeje sa kril, – to ich asi vela nenaloviš.

— Ked može maf vol žriebii, prečo by nemohli na ceste ryby plavat? — čuduje sa koniar naoko,

Kraif hned vedel, kolko bilo. Prisne pozrel na kralovnii, lebo mu svitlo, kto koniarovi rozumu nalial. Žriebči pristidil koniarovi, ale na krdlovnii sa rozhneval, že sa mu pletie do stidov.

– Vystrihal som fa. Ty si však porušila maj zdkaz. Zober si z hradu, čo tije najviičšmi mile, a rno nech fa tu nevidim, – oboril sa na kralovnii

— Urobim, ako si želiš, – povedala ta. — Ale už sa na mia nehnevaj. Chcem sa s tebou, muž mčj, naostatok navečerat.

Krlovni naliala kralovi pri večeri mocnčho vina, a ked’tuho zaspal, zavinula ho do vefkčho koberca a prikdzala sluhom, aby koberec odniesli do sedliakovej chalupy.

Rino sa kri zbudil na tvrdej drevenej posteli, Obzeral sa ‘ okolo seba a nijako mu nešlo do hlavy, kde to je, Volal na komornika, ale darmo. Volal na sluhu, no nik sa mu neohlišal Odrazu sa dvere otvorili a vošla kralovna.

– Muž mij, prikazal si mi, aby som si zobrala z hradu, čo mi 1 je najmilšie. Nehnevaj sa, ale odteraz tu budeš so mnou žit, pre € tože najmilši si mi ty, — povedala a pritdlila sa ku kralovi, Krila € zlost už davno prešla. Objal si kralovnii a hovori jej:

— Aj ty si mi najmilšia, žena moja. Si nielen krisna, ale

1 midra, Odteraz budeš vladnut i sidit, – kršl’ podal kralovnej

163; ‘$ ruku a obaja sa štastni vratili na hrad,

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu