Stolček, prestri sa! Somárik, potras sa! Palica, von z vreca! - Rozprávka bratov Grimmovcov

ka šl kedysi krajči, čo mal troch synov a iba jednu kozu. Len vdaka mlieku tej kozy mali čo jed, nuž nečudo, že dbali, aby ani koza. nezomeela kladom, a každj de ju vodil na pašu. ili ju synovia a pravidelne sa pri tom seriedali.

“Najstarši sp ju zaviedol na citorin

cis ram vysoki teva, nuž nec si v nej koza poskakuje a dosta sa nažerie. Večer, kd sa mali riti domov, sa je spal Uši, koza, sfta?” A koza odpovedala: »Ano,už som sjta hodnii ebvicu, ani bylku. Mel Mel” »Tak ideme domov” povedal mlšdenec, za mociz zaviedol kozu domov a priiazal ju v ohljve. »Nuž ako?” spital sa star krajči. ,Dobte si napisol kozu?”

nevlidrem viac zi

Dobre,” odpovedal najstaršisyn. ,Sfta je už ona kodni ehvilku, neclidre Via zožrat ani bylku

rec sa ehcel sim o om presvediič, zašel do ehlieva, pohladkal svoje obli bene zviera a opital sa

ta si, kozička?”

A koza odpovedala:

Či som sjraž Vero ani nie

Nebola som sjta ani ehviku,

Ved ma pisol na cirorine

ba kde-t som tam našla bylku. ME! ‘” zvolal otec, vbehol do izby a obori sa na najstaršieho

y luki jede že koza je sfta a ona žrad si pita!” V hneve zvesil 20 steny krajčirsky meter, zbil nim srna a vzhnal ho z domu.

Na druhj dei pisol prostrednj syn. Ten zaviedol kozu do hustej tešvy pri zibradnom plote – u sa už koza musela nažrač dosta. Večer sa ej spita

Stolček, prestri sa! Somirik, potras sa! Palica, von z vr

UE si, koza, s$ A kora odpovedala: »Ano,už som sita hodnii chvilku, nevlidzem viac zožrad ani bylku. Mel Mel”

»Tak ideme domov,” povedal mlsdenec zavledol koza domova priviazalju vehleve.

»Nuž ako?” spytal sa stari kajči., Dobre si napisol kozuž”

Dobre,” odpovedal prostredni sr. ,Sfta je už ona hoda ehvšlku, nevlidee viac zožrat ani bylku.

Ani tentoraz se stary krajčic nespolahol na synovu odpoved, zašci do ehlieva

a sim sa opjtal kozy: ,Sjta si, kozička?”

»Mam hlad ako nikdy v živote.

Nebola som sfta ani ehviku.

Ved ma pasol len tu pri plote.

ba kde-tu som tam našla bylku, ME! Mele

»Darebik darebicky!” rozkričal sa orec. ,Aj y si to dobre zvera nechal hladovadi” Sehytil kračirsky mete a aj prostrednčho spna nim zbil a vyhnal z domu.

Prišel rad na najmladšieho spna. Aj najmladi ehel obsta čo najlepše, naštel krovic so štavnarjm listim a pustil doči koza, neeh sa poriadne nažetie. Večer, ked sa mali vriri domov, sa jej stale

Ul si, koza, staž”

A koza aj jemu odpovedala:

»Ano, už som sfta hodni chvilku,

nevlidzem viae zožrač ani bylku. ME! Mel”

Tak ideme domov,” povedal aj on, zaviedol koru domov a priviazal ju v ebleve

»Nuž ako?” spital sa star krači. ,Dobre si napisol kozuž Dobre,” odpovedal najmladši sy. ,Sita je už ona hodt ehvifku, nevlidze viac zožrat ani bylku.” Krajčirani jemu neuveril, zašel do ehlieva a sim sa opjtal kozy: Sta si, kovčka?” A kora odpovedala: »aAk som sjta, nesh sa obesimi Nebola som sita ani ehviku. Do krovia ma zaviedol tvoj sn, ba kde-tu som tam našla bylku. Me! Met »Splodil som samjeh klamirov,” kričal tec. Aj ty si taki naničhodnik lenivy

Stolček, prestri sat! Somdrik, potras sa! Palica, von z vrecat

aka tvoji brata. No nebudete si iac robi zo mila blizna!” Znova sa rozziril, sehytl krajčirsey meter a ak nim zbil najmladšjeho syna, že ani romu nezostavalo nič in len vyskakovat, akoby pod nim horelo, a pratač sa z domu.

Zostal star kračir v dome sim, iba so svojou kozou.

V nasledujice rino zašiel do ehleva a vlidne sa koze prihovori: ,Pod, moje mile »vieratko, dnes a a sim zavediem na paša.

Zaviedol ju na zeleni kiku, kde rei krsky, ktorč bolo radost obhrfzat.

Ti sa dnes konečne nažer, kolko sa tvojmu srdcu žiada,” povedal ej a neshal ju tam až do večera. Večer sa jej opital:

UE si,kozička, jtaž”

sano, uži som sfta hodni ehvilku,

nevlidzem vine zožrač ani bylku. MEL Met

Tak ideme domovi” povedal kraji, zaviedol komu domov a peiviazal ju v ehleve No kad už bol v dhyži,nedalo mu to polo, vritil sa do obliva a šte raz sa kozy spita:

» Spokojni si, kozička, že si sa konečne raz nažrala?”.

Ale zlomyselni koza aj teraz zvolala:

»Neviem, ko by sa ram najedol

Nebola som sita ani ehvilku.

Tuši si ma na pišč zaviedol.

ba kde-tu som tam našla bylku.

Obrázok: Georg Mühlberg (1863-1925)

Mel Mit”

Ked to krajši počul,akoby ho obarili- a teraz si uvedomil že jeho traja synovia boli nevinni a skrivodlivo ieh vyhnal z domu.

No len počkaj, ry nevdačne zvierat” skrikol. ,Vhnač fa, ro by bol pre teba mierny test, Poznačim tal Odteraz sa budeš hanbid a neukžeš sa iac na oči ani mne, ani inčmu pocejvčmu kračirovi.”

Vol sa do domu, prinisol si odra brivu, namydlil koze klavu a oholil ej tak, že ju mala kladkc ako dla. Zbi ju krjčiskym metrom, to by ponilo aj ten meter, nuž na koru vzal kraji biča šlahal ju,až km nezutekala kade fahše obrovskjmi skoki

Teraz ostal krajši v dome celkom sina bolo mu velni smutno. Radi by bol, keby sa mu vritili synovia, no nikro nevedel, kam sa podeli

My to však vieme.

Obrázok: Georg Mühlberg (1863-1925)

Najrari sa sal učom u stola, Učil sa usilovne, mohli ho len ehvili, a ked mu vypršala učilovski doba a poberal sa do svea, majster mu daroval stolček, Stolček vyzeral selkom nenšpadne, bol z obyčajnčho dreva,no mal jedru vynikajicu lastnost, Kd’ste bo

Stolček, prestri sa! Somirik, potras sa! Palica, von z vreca!

postavili na nohya povedali stolček, presti sa!” ten oebotnji stolček sa zrazu si prikl sem obrosomm, zrazu bolna om rane; pri ani oda vidla tolko mi s rozviai Cim varni i pčenjimi lahodkami, kolko sa ih nad zmestilo. Objavil sa a vso pobdr ssčenvenjim vinom, takim perlim, ž sa srce smiao. Mladi tovariš si posle strmo prežijem všade na svete. A pobral sa s zšzračnjm stolčekom na vandrovku. Cesto sa etil nad rim čije neje hosticc dobr alebo lja či v Bom dossane niečo pod zub. Kod. sa mu hostinec nezapiči, ak dod nevoše Ia neke v poli v lese lebo na like, skratka kde sa mu zacheelo zložil z chebta vo stolček, postavil o pred seba a povedal: Stolček, presti sa!” A hned bolo na solčeku všeko, za čin len človeku zapišalo stdce. Napokon. s povedal, že by sa uš mohol pobrač aj domov; Otea uš hnev uzda prši, a kd pride so stolčekom, presti sa! ste ho uva otvorenou niručov.

Ajsa pobral,aleked ho cesov prikvačia no rozhodol sa,že prenocue v hosinci. Voel do najličeho -bol pl hosti. Hosta bo hned zača vtača zva,aby sik nim prisadol a poniikol sa z še jedla lebo v pokročilej hodine mu už v kuchyni len faško čsi priprava

zNe,” odmietol o mladi stlir. Nebudem vim odtthat od ist. Radšej pohostim javi

Hosta sa smili, myslti si, že žartije, No len dovtedy, kom nepostavil do stredu siene svoj drevenj stolček a nepovedal: Stolček, prestri sa!” V tej eli bol stolček pla lahodok, o akeh sa kuchyni toho hostinca ani nesnivalo a ktorjeh vene neodolatelne šreklii šerky nosy.

»Dajme sa do tobo, mili prala,” povedal stola hosta, ked videli, že to mysli viže, sa nedali dva razy nika, priadli si, vyrahli nožiky a posili sa do jedla. Zadi pri tom, že len čo bola njak misa peizdna, hned sa na jej iste objavila pl. Maje! hos tinea všesko sledoval z kia-a nevedel čo si mi o tom mysie. Hlavou mu však predsa len prebleslo že tak kuehir by sa zišel jv jeho kuchyni. Mlady sole sa so svojimi hostami zabival a do neskorej oci, no ked hosta postupne odeh dali paf,odobral sa do postele aj on. Svoj zzračnj stolček postavil na noc k stene. en hostaski nespal en zizračnj sol ček mu neprestaval vitat v blave —a zrazu si spomenul, že a on ma v komore tak stolček, sic už stare velni podobni stolirovmu. Poršeha v noi vsta solčeky vzmenil.

fino stokir zaplat za noclah, zal si stolček, nezbadal, že je vymenenjva pobral sa srojou cestou. Okolo obeda už bol doma a otec ho uvital s velkou radostou.

Za čo si sa vo svete vyučil, mili spnček?” opstal sa sna. »Za stolira, otecj” odpovedal najsarši spn..

Dobre remeslo,” povedal otec. A čo je to za ve, o si neseš na ehrbre?” »Najlepšja, aki može byi, te. e co stolček.”

bud

Stolček, prestri sa! Somdrik, porras sat Palica, von z vreca!

Poobreral si kraji stolček zo všeteh strn a povedal: <Na majsrovskj kisok veni nevyzeri, je to stara ošarpanj stolček." ,Ale je to stolček, presri sal" povedal nastarši sva. ,Ked ho postavim a poviem mu, aby sa preste zaraz bude pini najvyberanejšich jedil nebude eh ani vino, čo poteši srdce, Choda poz vštkjeh pribuznjeh a priatelov nech sa pril najesč a osvieži – ten stolček nasjti kadeho."

Len čo boli pozvani pohromade, postavil mlad stolir stolček do sreda izby a povedal: Stolček, presti sa!” No stolček ho tetoraz neposliehol a ostal prizdny, ko krorjkofvk inj chudobny sol Až teraz s všimol neborik najtari sy, že mu stolček krosi vpmenil, a zahanbil sa, že ho všetci budi mač za hra, Pozvani hostia ho vysmiali a porom sa, hladni ie si mlčky sadol k svojej prei a najstarši sy sa radij znova pobral do služby k stolirovi.

Prostredneho syna privieda cesta do mlyna a vyučil sa za mlynira, Ked mal už za sebou učiovskč roky, povedal mlynir: Bol som s tebou spokojny, dostaneš odo “mia somirika. Nic je to obyčajnj somr. Nehude ti tahač voz ani nosi reci”

A načo mi teda budež” opital sa mlynirsky tovariš.

Bude sa iz neho sypaf zlat,” odpovedal mlynir. tai, ked ho postaviš na ob usa povieš somirik, potras sa? – hnedti z toho dobrčho zvieraa naprši tolko larjeh dukitov, koko len bude hej.”

Zlato sa mi na vandrovke ide,” povedal mlynisky tovariš, podakoval sa maj strovi mlynirovi a pobral sa do sveta. Cestou, vidy ked sa mu minuli peniaze, iba vola: ,Somirik, potas sa!” A už prali lar dukity. Pozbiral ich a mal po starost

Kam piše ram si doži o ajepše Čim draše o boom lepše — vesi to mobol dovoli Aj o poroval po svete tk dlho,až si napokon povedal že by sa mohol pobrat domov: Ved ocea už hnev azda preša kl s nie, preje o, ed uvidi mčibo somirika

Xjsa pobral ale kd ho cestou domov prikvačila noc, on a rozhodol, že prenocev hostnci Vošel do najblžšieho —do toho isteho, v ktorom jeho bratovi hosinsl vymenil stolček -a na monize si iedol somiika. Hostinskj mu ho chcel odiest do maštale, ale mladj tovariš povedal: ,Nerobte si starosti, svojho ušatčho sivka si v maštali piviažem sim. Musim vedii, kde eoji

Hostinsk si pomysll, že na mlidencovi, čo sa sim musi starat o svojo somira, vefa nezarobi. No hned začalinak vyvalovat či, en čo mlidenec vstahol dva zlatč duky,aby ma za ne priniesol poriadnu večeru.

Po večeri sa host opal čo je dli. Hostinskj, kto by si ai koleno dal vtač pre jeden groš, si vpial eše pe doto. Mlad tovariš zalovil vo vreeku, ale njak duke v tom už nenaše

smidni, rozili domov.

Obrázok: Georg Mühlberg (1863-1925)

Star kr

-Počkajte chvilku, pin hostinskg, hned vim dukkty prinesšem,” povedal, odbehol a vzal si so sebou aj obrus zo stola. Hostinskj si to nevedel vysveti nedala a ukradomky šiel za hostom, ktorj mieril do maštale, Host ice dvere za sebou zarigloval, no hostinskj sa pozeral škirou v dverich a videl, sko mlidenec

prestrel obrus pod somira a povedal nasypalo plaž obevs zlajeh dukicov.

Ej, tise hrmeneh,” povedal si hostinskj: Ten si vodi so sebou živii mincovitu. Tak ušari mešec by sa zišol aj mne.”

Host zaplat za večer aj za noclih a pobral sa spat. No hostinsky nespal- ehodil Mma po rozume zlat somdr. Mal v maštali podobnčho, nuž sa v noci vkradol do maš-

nirik, potras sal? A vzdpiri mu

tale a somire vymenil V nasledujici de zavčas cina mlynirsky tovariš vstal, odviazal v maštali svojho soma — teda myslel si, že je to ten jeho -a pobral sa svojov cestov. kolo beda už bol pri otcovskom dome. Otec sa zaradoval, ked ho znova videl, opital sa

a priital aj tohto syna s otvorenou niručov. ,Za čo si sa vyučil, yn mbj

Stolček, prestri sa! Somirik, porras sa! Palica, von z vreca!

ho. Za mlynira, milj otecko,” odpovedal prostredn$ syn. 4A čo je to za zvita, čo prilo s tehou?” ,Somirik.”

-0 somirov ani tu nemime niza. Milša by mi bola dobra koza.

Nuž he,” povedal prostrednj syn, .lenže toto nie je obyčajnj somi, ale zlaj. Ked poviem ,somirik,potras sal” vždy mi z neho naprši pla obrus dukdtov. Len chod’. a pozvi všetšeh pribuznjeh, a všetci od nis odidu sko bohiči.”

Al ja rid zbohatmem,” povedal krjči.<Nebudem sa už potom mosied oblat ih on." A rozbehol sa popozjvad rodinu, Len čo boli všetci pohromade, mlyndrsky tovariš im kizal urobič tisto rozpresteel na podlahe obeus a priviodol do izby somirika.

Lenže zo somirika tentoraz nevypadol ani dukšt. Ved bol vymeneny! Tento somi. nič nevedel o umeni vytriasač dukity. Každ somir sa čosi tak nenauči

Ovisla sinka neborškovi mlademu mlynirovi — videl, že ho ktosi oklamal a zo-

stavalo nu len poprosič pribuznjeh o prepičenie že odidu domov rovnako chudobni, sko prišli, Čo už traz? Stari krajir sa musel dalej ohašatihlou a prostredn$ syn sa vrti do služby k mlynirovi

Najmladši z brarov sa stal učiom u rokira. A pretože rokdrstvo je remeslo aj menje, jeho učilovsk doba trvala najdlhše. Aj bratia mu za ten čas stihl napisat,ako. zle sa im povodilo a ako ich hostinski,u ktorčho nocoval, okradol o zdzračni day. Kod sa konečne vyučil a na vandrovku chystl aj najmladši, obdaroval ho majster tkir za dobre sprivanje vrecom a povedal mu: ,Vo vreci je palica.”

To vrece si rid prehodim cez plece, može mi dobre posližit,” povedal mlad$ tokdrsky tovariš, ,no načo mi bude t4 palica? Ia čo bude rece o iu faše.”

»Poviem ti načo,” povedal mu majster Ak ti niekde ludia ukrivdia, povicš len palica von z vreča!

Obrázok: Georg Mühlberg (1863-1925)

a palica na ejeh Tudi vskoči a tak veselo im zarancuje na ehrbtoch, še dei sa budi z toho spamitivad, No nezabudni potom povedat palica, do vrecat’,inak ten tanec nikdy neprestane.”

‘Tokirsky tovariš sa majstrovi podakoval, prehodil si vrece cez plece a pobral sa do sveta A cestou, vZdy ked ma niekde choli ublži,stačilo mu en zvolat pali z vrecat” a palica vyskočila,a kolko bolo zskernikov, tofkjm bez varovanja vyprššila kabat, nestihol si ho vyzlect ani ten, čo pršil na rad ako posledni.

“Tak raz večer doputoval a do hostinca, kde hostinsk’okradol jeho bratov. Zložil si tam svoje vrece na stol a začal rozprivaf, čo pozoruhodne zažil na cestich.

Vere, či nevere,” dušoval sa, »videl som vo svete aj stolček, presti sa sj zlatčho somira a eše vela injeh dobrjeh veci no všetko je o nič proti pokladu, ku ktorčmu som pršil nedivno a mim ho v tomto sreči

Hostinskei začal natičač ši a vravel si: ,Doparoma, čo to len v tom vreci mči mat? Iste ho md plne drahjeh kameov, Aj te by som mal kipit za pit prstov, lebo. do trerice všetko dobre.”

Ked nadišiel nočni čas uložil sa mlidenec na lavicu a ako vankiš si dal pod hlavu svoje rece Len če nadobudol dojem, že host už zaspal blbolej spinkom, prikradol sa bostinsk k lvici a začal mu vrece zlahička vytahovat spodi hlavy — keby sa strhol zo sna, povie mu že mu che dat pod iu niečo mikšie, Mlad rokir však nespal a čakal ba na tito ehvl. Len čo hostinsk’ mykol irochu pradše, zvolal: .alica, von z vrecat” ‘Hned bola palica voku, ed aj naša bostinskčho chrbit a zatancovala mu na om, ako najlepše vedela. Hostins kričal na ray no čim hlasnešie kričal, tjm žive mu tancovala palica po ehrbreaž sa napokon hezmocne zati na dližku. A ved mlad tokir poved.

Toro bola len predohca, no ak mi hned nediš stolček, presti sata somarika, potras sal, bude aj pridavok.

zel, už mi nepridivaj!” vskrikol uboleny hostinskg. Všetko ti to dim, le pošli toho svojho prekliateho tanečnika znova do vreca,”

Tentoraz sa šte nad tebou zfurujem,” povedal mladg toki, ale beda ti k ešte raz nekomu niečo ukradnešt”

A potom zvolal: Palica do vreca!” A nehal už hostinskeho na pokoji

V nasledujici ded sa mlad tokar aj so stolčekom, presri sa! a somdrikom, potras sad pobral svojou cesov a okolo obeda sed už pred orcovskjim domom. Kraji sa zara doval, že znova vidi aj najmladšieho,a bned sa ko spita, za čo sa vo sveze vyučil

» Milj ec,” odpovedal najmladši sya,.vyučil som sa za tora.”

»Dobrč remeslo, umelecke,” povedal otec. .A čo sito neseš na pli?”

oVašenu več,

Čože?” zvolal otec, ,Palicuž A to sa ti he vl z každeho stromo.”

»Ale ni taktito, milj: ote Tejto srači povedat palica, son z vrecat’ — a hned je z vreca vonku. Urobi poriadok s každjm, kto nemi so mnou dobre dmysl. A bude mu rancovat po ehrbte až kim sa mu nepodlomia kolena a nepoprosi o milost. Hla, vdaka teo palici sa k nim vracia aj stolček, presti sa, aj somirik, potras sat, čo zlodej hostinsky’ uchmarol mojim bratom.

Obrázok: Georg Mühlberg (1863-1925)

Zavolaje ich a pozvie aj všetkšeh pribuzmeh, neh si pršdu zajesa vpi nesh si donesti aj kapay, čo im naplnime zlatom,”

Nechcelo sa to staremu krajčirovi veit, no predsa len znova pozval celi rodinu.

Prestrel mlad$ toke obrus na prostriedku izby, priviedol dnu zlatčho somira z potom vyzval prostrednčho brata:

teeko, Palicu vo vreči,”

Ved paliu si mijžeš odrezat

Mil raček, ey mu tra roki”

“Sorici, pota st? vol bv mlpmdr au a aj spali na obro zla du koby sa na 10 miso spustil z neba ejak. A neprstal ch somirik syad ž dovedy, dem si vec priburni nenabel too lata, kolko uni (Kehy sezam bol brali, v by se si boli nabrali)

Potm najoladši brat postavil na zem stolček povedal

oBraček stoli eraž rav yi”

Forda Kač tol Stolček prei ml

A ln oto poveda, sole s preste a blo na om tolko mis lahka koko sa naši zmesi, Bi, bolše ro hosina, ai dob kraji vo svjom dome še neza, celi odina veselo hodovaa a do hlbokej oci Kraje odložil ilu, nit kršsky mere kadilo do skin il so svojimi oni smi že v bozearosnej hojnost

A kam s podela kora, čo mala na svedomi, še kraji vstnal soje ro synov? Hanbila sa, že mii taki holii hlavu, a bežala sa skryč do liščej diery.

Kod priehidrala domov ška Ryška, zažari na šu z any pie velja oč, Zla aa meka, Sereolju medved, a kd vide k sa lia trasi od stracbu, pal a

Čo sa ti alo, sestra ika, še si tali vylgeni?”

Obrázok: Georg Mühlberg (1863-1925)

ZAch,” odpovedala mu liška Ryška, aš zvica edi v moje ee, skoro ma prepililo očem

Treba ho odri vy povedal ded ale k čena nare don No našo zažari dve ohnivč oči, om sa lako a zal nohy na pleca, prevoče nemal rd komik nebezpečnjmi zierarami

Stela ho vč, posre, enje vo svojej koži a spala sa ho

Prečo si ak zamračen, maco? Vari fa opusa tvoja dobrš niadaž

S a eo S ohnijmi očami a neda sa vybnat

»Nesmici s hned vzdavat mili naeko” povedal sel. Som len male svo čo si vy velki verati,ani nevšimnete – no možno prive a vim era pomččem

Vec včela do lej dir sala si koze na kladko vsholeni hla a pica ju

Žihadlom tak mocne, že koza vskočil, zamečala ME! ME!” a ako Sialeni sa rozbea do sea

Nikto nevi dodnes,ani ja nie,

kara ju hnalo ojej zamečaie.. 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Pani Perinbaba

Slama, uhlík a fazuľa

Sedem havranov

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu