Pretancované črievičky -

retanc črievi

de bolo, tam bolo, žil raz jeden dečr, Plef mali ako čerstvy snel otec každy večer vlastnoručne : kde všetky princeznč spavali, n deravč topanočky.

K: boli a čo robili po nociach? Tito ” otizku. v krilovstve nikto nevedel žod povedat

Kril už skusil všetko, aby odhalil tajomstvo, ale nebol o nič mudrejši. Napokon dal vyhlasif, že ten, komu sa to podari, može si spomedzi princezjen vybrat jednu za ženu a po smrti starčho kala zdedi aj tron.

Prave v tom čase šiel po ceste vojak vo

vyslužbe a premyšlal, čo si počne so svojim životom. Dobehol starenku, ktord na chrbte vliekla velky tažky’ batoh, Dali sa do reči, a kedže šli rovnakymrsmerom, vojak zobral batoh, aby si trochu oddychla. Cestoti preberali zaležitosti sveta. Na rdzcesti starenka zastala

»la pojdem tymto smerom. Ty pčideš kadial, syn moj? Čo si počneš?” spytala sa vojaka.

»idem do krilovskčho mesta. Hadam sa tam pre mia nejaka prica najde,” odvetil »Keby som-však vedel, kde sa princezne tulaju po nociach, nikdy viac by som ne mal starosti,” vzdyehol si.

»Io predsa nie je nič tažke! Len dobre počuvaj, čo ti poviem; večer nevypi vino, ktor£ ti prinesie niektora princezni. A potom maj oči otvorenč,” povedala starenka a z batoha vytiahla akysi pli »Vezmi si tento plišt. Ked si ho prehodi cez seba, staneš sa neviditelny a sa vykradnut za princeznami.” y

».. la prekvapenčmu vojakovi na pozdrav

a £oskoro sa mu ni lesnej ceste stratila z dohladu

Vojak sa zamyslel: Ved. nemim čo strati? Nanajvyš tak svoju hlavu! Zajtra veru skusim štastie.

Na druhy deli rano navštivil krala. V palici ho srdečne privitgli, ponukli dobrym jedlom a napojmi, obliekli do drahych šiat. Ked nastal večer, kra! mu ukazal jeho postel. Prave al spat, ked sa objavila jedna z priycezien,

»Doniesla som ti krčah sladkčho vina. Vypi ho na naše zdrave,” milo nabidala vojaka.

Ten si vzal od nej krčah a na dušok ho wyprizdnil. ‘Teda, to si myslela krilova dečra. Lenže niš vojak veru nepadol na hlavu a život mu bol velmi mily. Preto si ešte pred večerom uviazal pod bradu špongiu a na nu vylial vino; Potom.si lahol do postele a tvdril, sa, akoby hiboko spal Ešte aj pochrapkdval;

Princezne čakali len na tito ehvilu, Vyskočili z posteli, obliekli sa do krisnych šiat a obuli si hodvdbne črievičky. Spievali, smiali sa a tešili sa na tanec.

Len najmladšia nebola nadšena rovnako ako ony.

»Citim sa akosi čudne, Uvidite, dnes v noci nedobre pochodime,” varovala sestry:

ŠTie si ju však nevšimali. Ešte raz sa postavili nad vojaka, aby sa presvedčili, že

naozaj spi. Ani sa nepohol a chrdpal ako ” medved. 4 Najstaršia. princezna podišla k svojej posteli a poklepala po doske, A čuduj sa svete! Postel sa prepadla a miesto nej

objavilo sehodisko.. Prinčezne sa ešte raz

pozreli na chrapajticeho vojaka-a vykro po schodoch nadol.

Lenže ani vojak nelenil! Vyskočil z postele a prehodil cez seba starenkin plašf V tej miniite sa stal neviditelny a vydal sa po stopdch dievčat. Ked’ zišiel po scho doch, zistil, že sa nachadza v krdsnej aleji striebornych stromov, ‘Tak sa začudoval, že najmladšej princeznej pristipil šaty

laj” vykrikla djev za šaty!

liekto ma chytil

zahriakla dievčinu ktord-

vymjslaj! Šia sestra. ,To.sa ti určite lem si zachytil o nejaky konar.”

Odvtedy vojak daval vičši pozor, kam stupa, ked-kničul za princeznami. Ces tou odlomil kus kontra zo strieborngho stromu ako dokaz a ukryl si ho pod plašt

Čoskorfo zabočili do druhej aleje a vojak sa čudoval ešte viičšmi. ‘Tu bolo všetko do posledneho kondra, do najdrobnejšieho listu z čireho zlata. Aj na tomto mieste odlomil kondrik a strčil ho k striebornemu.

Lenže nakoniec prišli do aleje, v ktorej celkom stratil reč, Bola neuveritelne nid herna. Aj ten najdrobnejši kondrik bol z ligotavyeh diamantov, Vojak pristupil ku

kondru, aby ho odlomil, ule ndhodou nim zavadil o kmen stromu. Ozvalo sa prenikavč zadunenic. Najmladšia princezni sa opit vylakala. Po Kdeže, to len rozozvučali velky zvon,

upoko-

li ste to? Niekto nas prenasleduje!”

lebo sa tešia z našhy prichodu, jovala ju dalšia sestra.

Medzitym prišli na breh krdsneho jazera. Na vade sa hojdalo’ dvanast člnov a v každom ,z nich sedel jeden driečny c. Princezne rychlo nastipili, ale ani vojak nezavahal a skočil do čina

k najmladšej princeznej.

Ej, ale je dnes ten čin fažky,” ozval sa

v strede jazera princ. ,,Z celej sily veslujem, a predsa sa len pomaly hybeme”

Napokon sa dostali na druhy breh. Tam stal nadherny palic a z neho vychadza-

la veseli hudba. Princezne a princovia vošli dnu. Zabava bola v plnom prude Princezne nevihali a dali sa do tanca. Aj vojak s nimi tancoval až do brieždenia,

samozrejme, pre všetkyeh bol neviditelny

ami. kym ony vyšli do izby, on už chrapal. Dievčati

Nadrinom sa vratil spit s dievč

Na schodoch ich predbehol, a tak

sa vyzliekli, obdratč topdnočky položili k posteliam a zaspali.

To sa zopakovalo aj druhu, aj tretiu noc. Vojak zak:

ždym nepozorovany nastitpil do inčho člna. Poslednii noc ši z palica odniesol aj nidhernu vinovu čašu.

Rano si ho kril zavolal k sebe. Vojak vytiahol spod vankiiša strieborny, zlaty a diamantovy konir, nezabudol’ani na čašu a vybral sa za krilom.

»Podarilo sa ti odhalif tajomstvo mojich dcer?” vyzvedal kril.

»Podarilo, pin kril. Tvoje dcery chodia tancovat do jednčho podzemnčho palica. Spoločnost im robi

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram