Živá voda - Rozprávka bratov Grimmovcov

KIM

V dalekej krajine, čo sa za piištami rozprestiera, žil jeden kril. a ten bol velmi chorj. Mastičkiri z celčho sveta ku krdlovi chodili, ale nik mu pomdc£ nevedel. Až napokon zablidil do mocndrstva mudrc na sivom oslikovi.

— Krdlovi iba živi voda od nemoci odpomože, – povedal.

– Ak sa z nej napije, razom sa uzdravi.

– pojdem do sveta a dovtedy sa nevritim, km nenčijdem, – zvolal najstarši kralovič.

– Otee maj najdrahši, – poklakol krilovič pred kršlom. – Požehnaj mi na cestu, Idem ti liek hladat.

Chorjj krdil však nie a nie syna do sveta pustit. Až ked sa mu

vodu

šte viičšmi pritažilo, požehnal synovi a ten si dal hned osedlat titoša. Cvala juni, ndhli sa, len nech otcovi dajako od tripenia odpomdže. Na križnej ceste sa mu tdtoš vzpiti, div krdloviča zo sedla nevyhodi. To sa mu na piad chlap pod kopyta priplietol

— Kamže kam, šuhaj? — pita sa kraloviča, ale princ ho bičikom pošibal, nech sa mu uhne z cesty.

Trpaslik sa nahneval, čosi si do šedivej dihokdnskej brady zahundral a spupnčho princa hned’ hora medzi dve brala privrela. Kralovič nemohol kofta obratit ani pokračovat v ceste.

Chory krai’ darmo na najstaršieho syna so živou vodou čakal. Komornik hodinu čo hodinu z veže vyzeral, ale kraloviča nikde. Ked sa otcovi zasa pritažilo, predstuipil pred neho prostredny syn.

— Otec moj, požehnaj mi na cestu. Nevrdtim sa, kym živci vodu nenčijdem a tebe zdravie neprinavritim.

Kra sprvu nie a nie privolit, Až ked našho smrtka kosou zamdvala, ustipil. Princ sa vybral tou istou cestou ako najstarši brat. Aj jemu na piad chlap cestu zastal.

— Kamiže kam, kralovič? – opstal sa, ale princ ho bičikom pošibal, nech sa mu z cesty vystipi. Trpaslik si do dlhokdnskej brady čosi zašomral a pyšnčho princa dve brali zovreli.

Na zamku diho čakali na prostrednčho princa. Ked mal už kri! smrt na jazyku, vypyial si požehnanie aj ten najmladši. Vysadol na koja a jachal tak, ako jeho dvaja starši bratia. Na križnyeh cestšeh mu na piad chlap cestu zastal a vypytuje sa, kam sa princ tak nahli. Kralovič zosadol z titoša, mužičkovi sa pekne

PRAP RNena

uklonil a vyrozprdval mu, ako sa otcovi zle vodi a že iba živa voda mu od nemoci spomdže.

— A veš, kde ju miš hladat? – vyzveda ehlapiitko.

—Nie, – sklonil hlavu princ.

—Tu miš tri bochniky chleba a železny prit. Prideš k začarovančmu hradu, nikdy by si sa doži nedostal, keby si timto pritom brdinu nepošibal. Potom sa na teba vyrdtia tri levy. Hodiš im po bochniku a ničoho sa už nemusiš bit. Len sa poponihlaj, kym neodbije dvanšsta. Vtedy sa železni brana zavrie a ty by si naveky na hrade zostal.

Princ sa trpaslikovi podakoval a znovu sa dal na cestu živii vodu hladat, Dojachal k zakliatemu zdmku, železnii branu trikrat železnim pritom pošibal a razom sa otvorila. Levom po bochniku ehleba hodil a vstipil do palica. V jednej komnate na stole

APNA HAHAHA

ležal meč a chlieb. Princ si meč hned opisal a chlieb do kapsy položil. Už sa preč zberal, ked zazrel malč dvierka. Vošiel do komnatya tam našiel utešent dievčinu na hodvabnom ložku spat. Princ z nej nevedel oka spustit, lebo takti krasu dosial nevidel. Pobozkal ju a dievča sa na ložku posadilo, za vyslobodenie mu dakovalo. Hned si dali slovo, že prine sa do roka vrati a potom sa zosobššia, Princ by sa bol s dievčinou ešte zabaval, ale mal na mitti, že otec na živi vodu čaka. Utekal, nabral vody a bolo už veru načase. Ako s vodou cez brdnu vychidzal, ta sa s rachotom zabuchla a princovi kus z piity odtrhla.

Na spiatočnej ceste mu trpaslik znova zastal cestu.

— Si statočnj a miidry šuhaj, – poehvalil lesny pdn princa. — Dobre si si vybral. S tym mečom poraziš každe vojsko a z toho chlleba nikdy neubudne.

Princ sa však nechcel vritit bez bratov domov. Tolko prosil lesnčho mužička, km mu o bratoch pravdu nerozpovedal, aki boli pyšni a spupni, a preto ich medzi bralami privrzol.

—Maj sa pred nimi na pozore, -varoval trpaslik princa. Tv, bratia majii zle, tvrdč srdcia, ale ked tak nastojiš, prepusti jeh, len aby si neskor nebanoval, — chlapitko trikrat zatlieskalo a bratia živi, zdravi zastali pred tim najmladšim. Obaja mu dakovali, že ich z kamennej pasce vyslobodil, a zaprisahali sa, že mu budi vždy na pomoci. Potom už všetci traja putovali domov. Po ceste prišli do spustošenej, vyliladovanej krajiny. Kral bojo-

val s moenjm nepriatelom, a keby nebolo zizračnčho meča najmladšieho kraloviča, bol by vojnu prehral. Po boji prine nasytil poddangeh a vojakov zazračnym chlebom, čo zobral zo ziimku. Krt sa kralovičovi a jeho bratom nevedel vynadakovat, ale ti vysadli na tštoše a rušali dalej, Cestou domov tak najmladši brat pomohol dvom kralovstvim.

Napokon bratia doputovali k moru. Nasadli na korib a plavia sa domov. Dvaja starši však zavidia tomu najmladšiemu aj živii vodu, aj meč, aj zizračny chlieb.

— Počuj, brat, ak sa domov s prizdnymi rukami vratime, vysmejii nas, — hovori najstarši.

— Veru tak. Na posmech nas obratia, že by sme si bez najmladšieho rady nedali a ešte by sme medzi skalami tvrdli, — vravi prostredny brat. – Nože mu vyčarujme živti vodu, lebo ho otec za svojho niistupcu istotne vymenuj

RJE JHHRNEA

Ako sa bratia poradili, tak aj urobili.

V noci, ked brat tuho spal, vvmenili mu živii vodu za morskii. Brat nič nezbadal. Na druh ded sa doplavili domov. Bolože to radosti na krdlovskom dvore, Najmladši brat hned za otcom utekal a nevedomky napojil chorčho odpornou, slanou vodou. Kral div dušu nevypustil. Na krik vstrpili do komnaty dvaja starši synovia a napojili otca pravou zizračnou vodou. Potom brata obvinili, že ehcel otca otravit a zmocnit sa krilovstva. Darmo sa ten branil, mirne otcovi dokazoval, že to on našiel živti vodu, slovo dvoch bratov bolo moenejšie ako jedneho.

Stary kral si zavolal horara a takto mu vravi: — Najmladši syn ma zradil. Chcel ma zmdrnit a zmocnif sa tronu. Odved’ ničomnika do hory a zastrel ho, nech ho viac nevidim!

Čo mal hordr robi(? Vylškal princa do hory, že idi na diviaka. Blidia lesom, zver plašia, ale hordr flintu z pleca nestrha,

Pam anaman

chodi zamysleny ako bez duše. Napokon sa nezdržal a celi pravdu princovi vvjavil.

— Lesnj mužiček ma pred bratmi vystrihal, – vzdychol si kra- Jovič. – Bratia ma prekabitili a teraz za to musim zaplatič životom… Nuž, zastrel ma teda, dobry človek, vystrel z flinty menej boli ako bralska zrada.

—Nesmiit, princ. Ja si krvou nevinnčho ruky nepošpinim, povedal hord, – Strat sa z tejto krajiny, hidam ta v cudzine štastie stretne… – horir sa rozlučil s krilovičom, vratil sa domov. a smutny princ sa potikal lesom, len preč a čo najdalej od otca a vierolomnych bratov.

V zdmku na princa chytro zabudli. Starši bratia sa zabavali, na billoch tancovali a jednostaj sa vystatovali, kolko vojska pobii, kim živi vodu našli. Traja krdli, ktorjm najmladši brat pomohol zvifazit nad nepriatelom a nasytič beddrov, však pamital na krdlovičovu šlachetnost. Jednčho diia dohrmeli na dvor tri vožy: jeden plny striebra, druhy zlata a treti drahyeh kamediov. A pri každom voze desat ozbrojencov cvalalo. Velite/, cely v že- Jeznom brneni, pred starčho krila predstiipi a akčsi pismo mu podava.

Stary kral sa čudoval tofkemu bohatstvu. Prečital si listinu a dal si predviest dvoch staršich synov.

—A teraz s pravdou von! – zahrmel. — Či som dal naozaj nevinnčho zahubit?

Bratia sa sprvu vyknicali, jeden na druhčho vinu valali, ale napokon všetko popravde rozpovedali. Neštastny kril’ utekal

š i i i H i H H i ij : | i

za hordrom. Ten sa sprvu nalakal, že ho panovnik za podvod potresta, ale starj kršil ho vyobijmal, vybozkaval, zlatkami obdaroval, že mu syna pri živote uchoval. Potom poslov na všetky strany rozposlal, aby princa hladali a všade oznamovali, že sa di domov čo najskor vratit.

Vyslobodeni princezna dala postavit k palicu zlati cestu a vyčkdvala na kriloviča, lebo už mal rok čochvila pominit, Vtedy si zmyslel najstarši brat, že ju popsta o ruku. Dal zapriahnut parddny koč a jachal za princeznou. Ked dorazil k zlatej ceste, zvrtol zdprah a pustil sa po samom krajičku.

Darmo však na brdnu bichal, striž ho nevpustila. Princezna. vedela, že pravy ženich z cesty neuhne.

Onedlho sa vybral za princeznou aj druhy brat. Dal zapriahnuč ešte pyšnejši zaprah.

Kone letia, spopod kopyt im hlina odfrkuje, ale pred zlatou cestou sa zhačia. Kralovič zvrtol zdprah a dal sa po samom kra-

jičku jachat. Princezna z veže na hintov hladela. Hned vedela, že ani toto nie je ten pravy, a falošnčho vysloboditela dala s hanbou vyhnaf z krajiny.

Už sa rok s rokom mal stretniif, a pravy ženich neprichadzal. Princezni stdla na veži, nesehddzala z nej ani vo dne, ani v noci, len vznešenčho šuhaja, čo ju oslobodil, vyzerala. A ten sa zatial lesom tilal, korienkami, hubami a malinčim sa živil.

Ako tak lesom smutnj chodi, odrazu, kde sa vzal, tam sa vzal, stoji pred šuhajom trpaslik s bielou bradou.

– Kralovič, nevesta fa čaka, – privravel sa mlidencovi vliidne. — Tu miš bystrčho titoša a pondhlaj sa, aby ti ju zasa bratia spred nosa neuchytili

Princ vysadol na tatoša a ako vichor sa rdtil za nevestou. Nič nedbal na zlatii cestu, evalal rovno stredom. Naradovani striž briinu otvdrala a na nddvori ho už princezni so svadobčanmi čakala. Bola to svadba nad svadby. Pozvali na ču aj starčho krila. ‘Ten syna o odpustenie poprosil. “Teh dvoch darebikov darmo a viac sa nikomu na oči neukazali.

Kapa oa nea

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Vlk a sedem kozliatok

Pani Perinbaba

Slama, uhlík a fazuľa

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu