Somárik - Rozprávka bratov Grimmovcov

Žil raz kráľ s kráľovnou. Boli veľmi bohatí a mali všetko, čo si zažiadali. Iba deti nemali. Kráľovná nariekala vo dne v noci a vravel: “Som ako roľa, na ktorej nič nerastie.” Po rokoch sa jej želanie predsa len splnilo, ale keď dieťa prišlo na svet, nevyzeralo ako ľudské stvorenie, lebo to bol somárik.

Keď ho matka prvý raz uvidela, žalostne sa rozplakala. Kráľ sa nahneval a chcel ho do vody hodiť, ale matka si ho ubránila. Nie, nie, aj keď je to somárik, je to náš syn, naše drahé dieťa. Vychováme ho tak, aby sme mali z neho radosť.

Somárika teda vychovávali. Rástol ako z vody. Aj uši mu narástli pekné, dlhé, ako sa na somárika svedčí. Bolo to ináč veselé stvorenie.

Celý deň poskakovalo, hralo sa a veľmi rado počúvalo hudbu. Keď somárik podrástol, šiel za známym muzikantom a povedal mu:„ Nauč ma svojmu umeniu, aby som vedel tak dobre hrať na lutnu ako ty.” Ach, milý pánko, odpovedal muzikant. To bude ťažká robota, lebo prsty máte veľmi veľké a nie sú stvorené pre muziku. Bojím sa, že to struny nevydržia.

Ale somárik sa nedal odhovoriť. Učil sa hrať na lutnu. Bol vytrvalý a usilovný a nakoniec sa naučil hrať tak dobre ako jeho učiteľ. Raz sa šiel somárik poprechádzať. a zamyslene zastal pri horskej studničke.

Nahol sa na dňu a v číročistej vode uvidel svoju somársku podobu. V tej chvíli mu prišlo tak ľúto, že sa už nevrátil do zámku a odišiel do sveta. Dlho sa túľal, kým jedného dňa neprišiel do krajiny, kde vládol starý kráľ, ktorý mal jedinú, ale utešenú dcéru. Somárik si povedal, tú chvíľku pobudnem.

Zaklopal na bránu a volal, máte hosťa pred dvermi, otvorte, aby mohol vojsť. No keď nikto nechodil, sadol si na schod, vzal lutnu a prednými nohami brnkal na ňu, ako najkrajšie vedel. Vrátnik len otváral oči, náhlil sa ku kráľovi a vravel mu: “Vonku pred branou sedí somárik a hrá na lutnu tak krásne ako nejaký majster.” “Pusť teda dnu toho chýrneho muzikanta,” prikázal kráľ. No len čo somárik vošiel, všetkých ten ušatý muzikant rozosmial. zaviedli somárika do čeľadníka, kde mal spávať i jedávať.

Nepáčilo sa mu tam a povedal, som obyčajný maštalný somárik, ja som učený somárik. Ak je tak, pôjdeš k zbrojnošom. Ani to sa mu nepozdávalo. Nie, ja chcem sedieť pri kráľovi.

Keď to kráľovi oznámili, z chuti sa zasmial, dal si ho zavolať a povedal mu, je po tvojom, somárik. Poď si teda ku mne sadnúť. O chvíľu sa ho kráľ pýtal, sa ti páči moja dcéra? Somárik sa obrátil k princeznej, poobzeral si ju. pokýval hlavou a povedal, veľmi sa mi páči.

Je taká krásna, že krajšiu pannu som ešte nevidel. Kráľ sa usmial. Tak si sadni k nej. Somárik sa potešil veľmi rád a sadol si k princeznej. jedol a pil a správal sa pri stole čistotne a spôsobne.

Keď si to milé zvieratko pobudlo istý čas na kráľovskom dvore, zamyslelo sa:„Čo mám z toho všetkého, keď sa raz musím aj tak vrátiť domov?” A somárik smutne ovesel hlavu, šiel za kráľom a prosil, aby ho prepustil. Ale kráľ si somárika obľúbil. a pýtal sa ho, “Pečo chceš odísť, milý somárik? Vyzeráš ako by si vypil krčach octu. Ostaň u nás.” Nosárik len krútil hlavou.

“Dám ti, čo si zažiadaš,” sľuboval mu kráľ. “Chceš zlato?” „Nie,” odpovedal somárik. “Chceš šperky a drahokamy?” “Nie, stále krútil hlavou. Chceš polovicu môjho kráľovstva?

Ach nie, vzdychol si somárik. Nakoniec kráľ povedal, keby som len vedel, čím by som ti urobil radosť? Chceš moju dcéru za ženu? To áno.

To áno, povedal somárik. Veľmi by som ju chcel za ženu. A razom z neho spadol všetok smútok. Veď kráľ mu ponúkol princeznú a po nej túžil najväčšmi na svete.

Aj princezná si múdreho a milého somárika obľúbila. Rada počúvala jeho hru na lutnu a pretože aj otca mala rada, k sobášu privolila. Na zámku vystrojili veľkú svadobnú hostinu. Po večeri odišli mladí manželia do svojej izby.

No kráľ chcel vedieť, ako sa bude somárik správať k jeho dcére. Preto prikázal sluhovi, aby sa tam niekde schoval. Keď somárik s princeznou ostali sami, ženík zastrčil na dverách Haspru, poobzeral sa po izbe, ako by sa chcel presvedčiť, či sú naozaj sami, a zhodil zo seba somársku kožu. V tej chvíli stál pred princeznou dričny mladý princ.

Teraz vidíš, kto som a vidíš aj to, že som ťahoden. Princezná sa náramne potešila. pobozkala ho mala ho ešte radšej ako predtým. Ale keď prišlo ráno, princ vyskočil, znova si natiahol zvieraciu kožu a nik by nebol uhádol, kto sa pod ňou skrýva. Ráno prišiel mladých manželov pozrieť starý kráľ.

Ej, ej, aký je náš somárik veselý, povedal a potom sa obrátil k dcére. Ale ty si iste smutná, povedal jej, že nemáš za muža človeka. Pravda? Ach nie, milý otec.

Ja ho mám tak rada, ako by to bol ten najkrajší princ a chcem mu byť dobrou ženou až do smrti. Kráľ odišiel a zmysle mu neschádzali dcériné slová. No potom prišiel za ním sluha, čo sa schovával v izbe a všetko mu porozprával. Kráľ sa náramne prekvapil, ale sluhovi veľmi neveril, lebo si myslel, že sa mu to ak iste len prisnil.

Prikázal mu, aby sa schoval v izbe aj druhú noc, no aby pritom ani oka nezažmúril. Prešiel deň a zase nastala noc a všetko bolo tak ako predtým. Keď sluha starému kráľovi znova porozprával, ako sa somárik premenil na krásneho mládenca, kráľ mu ani teraz nechcel uveriť.Pán kráľ, ak mi neveríte, strážte tretiu noc vy. Aspoň uvidíte na vlastné oči, že všetko, čo som vám rozprával, je pravda.

Dobre mi radíš, súhlasil kráľ. A večer, keď mladí manželia zaspali, vkradol sa kráľ do izby. Keď pristúpil k posteli, pri mesačnom svetle, videl tam spať pekného mládenca a na zemi ležala somárska koža. Kráľ kožu vzal a dal ju na dvore spáliť.

Keď sa princ na svitaní prebudil a chcel si natiahnuť zvieraciu kožu, nikde ju nemohol nájsť. Vybehol predo dvere a tam stál kráľ a oslovil ho. Syn môj, kdeže sa tak náhliš? Čo chceš urobiť?

Ostaň tu. My sme si ťa všetci obľúbili aj ako somárika. A ešte radšej ťa máme, keď je teraz z teba švárny junák. Princ padol starému kráľovi do náručia a skoro sa rozplakal od radosti.

Ak je tak, ďakujem vám za všetko z celého srdca. Láska vašej utešenej dcéry a vaše dobré a ušľachtilé srdce mi pomohli premôcť zlý osud. Moja matka dlhé roky márne túžila po dieťati. Keď si ho napokon od nemilosrdného osudu vyprosila, narodil som sa ja, princ v somárskej koži.

Matka sa išla pominúť od žiaľu, no sudička, ktorá jej stála pri mojom narodení za hlavou, ju upokojovala. Netráp sa, matka. Tvoj syn zo zvieracej koži bude múdry, ak ho vychováš tak, aby bol nielen múdry, ale mal aj statočné a dobré srdce. A ak si ho takého na celý život obľúbi mladé a čisté dievča, premôže svoj osud a stane sa šťastným človekom.

Nikdy by som nebol veril, dokončil svoje rozprávanie princ, že si ma krásna princezná tak obľúbi, aby sa za mňa aj vydala. Starý kráľ vošiel potom aj s princom izby ku svojej dcére a povedal: “Želám vám, deti moje, aby sa tento dobrý začiatok aj dobre skončil. Dávam vám do nového života pol kráľovstva a po mojej smrti celé. Žite spolu v láske a vládnite múdro a spravodlivo.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu