O líške a mačke -

Stretla raz v hore mačka pani lišku, a kedže si myslela, že Jiška je midra, skusena a vo svete mnoho zavaži, priatelsky sa jej prihovorila: ,Dobry defi, mili liška, akože sa mite, ako? A sko sa pretikate v tejto drahote?” Liška-hrdopyška premerala mačku od hlavy do piity a diho nevedela, či jej mi odpovedat. Konečne prehovorila: ,0, ty biedna fuzara, ty strakana hldpa, ty pahltnica a myšivrah, čože ti to len prišlo na um? ‘Ty sa opovažuješ opytat. sa ma, ako sa mim? Čomu si sa ty vyučila? Do kolkyeh remesiel sa rozumieš?«

»en do jednšho jedinčho,” odpovedala skromne mačka.

»A akčže je to?” spytala sa liška.

»Ked si psi za mnou, vyskočim na strom, aby som sa zaehranila.”

»To je všetko?” spstala sa liška. ,Ja poznim vyše sto figlov a okrem toho mim ešte vrece plne klamstiev. Bilo mi fa, pod. so mnou, naučim ta, ako utiect psom.”

“Tu sa nedaleko zjavil polovnik so štyrmi psami. Mačka vrtko

vyskočila na strom a sadla si na vreholec, kde ju kondre a listie celkom zakrylo. ,Chytro si rozviažte lo svoje vrece, ehytro,” volala mačka, ale psi lišku ehylili a nepustili, ,Hija, pani liška,” kričala jej mačka, ,daromnjeh je vašich sto figlov. Keby ste sa boli vyškriabali hore ako ja, neboli by ste prišli o svoju kožu.”

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram