Čas čítania: 7 min
Sora
V jednej dedinke, učupenej medzi horami, žil stary, chory otec. Raz si dal zavolat svojich troch synov.
— synovia moji, — začal, – citim, že sa mim toho vela, ale chcem, aby ste s darmi viim štastie prinesti.
Najstaršiemu synovi dal otec kohiita, prostrednemu kosu a najmladšiemu mačku. Onedlho staručky otec naveky zavrel oči. Najstarši syn sa vybral do sveta ščastie hladat.
moj koniec. Nenidro naloži iidam
Kračal s kohiitom od dediny ku dedine, od mesta k mestu, ale šastič nie a nie postretnit. Ved kohiita mali na každom dvore! Napokon prišiel do zeme, kde kohita ludia nikdy nevideli, ani O takom zvierati nechyrovali.
5. Hned sa okolo šuhaja zh Z pažou stiskal
H – Hla, akčho cudzokrajnčho rytiera som vam priviedol, – vy- Z. ehvaluje sa najstarši syn. – Je z velmi vzdeneho rodu, na hlave mii | korunku a nosi ostrohy. V noci, ked sa disvit iba do dediny
a obdivovali to čudo, čo pod
zakrida, tento rytier ho už zbada a svojim kikirikanim každeho zobudi. Ked zaspieva do tretice, vedzle, skoro wyjde slnko. Ak sa však cez deli ohlisi, bude sa počasje meni
Tludom sa rytier veli zapičil. V noci nespali, uši natičali, tak naozaj bude a cudzinec slnko vystriehne. Ked! sa o pravde presvedčili, prosili prostredneho syna, len nech im rytiera prenecha, že oni mu veru dobre zaplatia. Šuhaj naoko otalal, vraj ako sa on bez rytiera zaobide, no napokon privolil.
— Chcem zadi tolko zlata, čo somir naraz odnesie, – povedal a dedinčania mu celi natešeni zlata naložili, ba ešte sa mu nevedeli za kohiita vynadakovat.
Najstarši brat sa vritil s bohatstvom domov. Kipil si gazdovstvo a dobre sa mal.
Po nejakom čase sa do sveta vybral prostredny brat. Na plece si vyložil kosu a veselo si hvizdajic, vykračoval si cestami-necestami. Koho však po ceste stretol, každy rovnakti kosu na pleci niesol. ,Ech, s tymto asi velkč ščastie nepostretnem,” mysli si prostredny syn, ale čo mu zostavalo? Lepšie sa svetom tdlat, či sa najiho predsa len njekde štastena neusmeje, ako doma s prazdnym žaliidkom za pecou sedieč. Napokon aj on prišiel do krajiny, kde o kose ani nechyrovali. Ked žito na poliach dozrelo, dotiahli sedliaci na kraj polh deli a delami klasy zostrelovali. Prostrednji brat len oči vyvaloval, ked tri sprišt videl.
— Kudkovia boži, vari ste načisto rozum potratili? — voli na sedliakov. — Či sa takto žitko kosi? Prestaite strielat, ja vas naučim, ako irodu zberat!
Prostrednji brat si zastal k kinu obilia, naširoko sa rozkročil, tuho stisol kosu a podho do roboty. Kosi a ešte si aj pospevuje, Sedliaci neveriacky na to čudo oči vyvaluji. Ked šuhaj dokosil, hned ho za košelu potahuju, prosia, modlikaji, len nech im ten zazrak prepusti, že mu zaplatia, kolko si povie. Prostrednji brat privolil, ale vypstal si zlata, čo koii odnesie,
Napokon sa wybral do sveta aj najmladši brat. Piska si, pohvizduje a kociir za nim uteka, muchy a hšved naha. Veru, dlho sa ti dvaja po svete motali, kim prišli do krajiny, kde mačky nepoznali. Smelj šuhaj hned do krdlovskčho zdmku zamicril a veru nevedel sa vynačudovaf, ked videl, ako myši po stoloch tancujii, po kobercoch lietaji, v črepnikoch si hniezda hrabri. Dvorania behali, myši zahššali, ale darmo. Bezočivč tvory ešte aj na kralovskom trone tronili,
Ked ti spiišt najmladši brat videl, hned kocira vypustila ten skdkal, myši hrdijsi. O dva dni nebolo na kralovskom zdmku ani jedinčho myšieho chvosta.
Kra! s dvoranmi najmladšieho brata prosia, hory-doly mu slubujii, len nech im to zazračnč zviera preda.
— Dobre, – privolil šuhaj. – Necham vim mojho priatela, ale naložte mi mula zlatymi dukatmi.
Krail hned do pokladnice utekal, mechy dukdtmi ponapchaval a sluhovia ich vyložili na mula. Najmladšt brat sa podakoval ja pobral sa domov.
Syty kocir vysmidol. Že mu nik mlieka ani vody nenalieval, zodvihol hlavu a hlasno zamiiaučal.
Krsi’ a dvorania sa vylakali na smrt. Vybehli zo zimku a každy sa ukryi, kde mohol. Ked sa zotmelo, poslali piža, aby kocilra zo zdmku vyhnalo.
Ustrdichanč piža sa kociira pekne opytalo, či by sa ten ričil zo zfmku preč pobrat.
— Urodzeny rytier, klaialo sa piiža koctirovi po zem. — Keby si z našej krajiny odtiahol, krdl’ by ta diamantmi vyvdžil
AA AA NAH AHAEAHH HAHAHA
– Miiau, miiau, – odvetil smidnji koetir a piža v strachu rozumelo: nie, nie. ‘Tiito odpoved prinieslo kralovi. Ten dal hned
— Buch! Bac! — burdcali deli a zimocke vežičky v mihu popadali. O chvitu začala horiet dvorana, kde koctir polihoval. Ko- Z cr šupsa! oknom von a hlipi delostrelci tolko na zimok strie-
| deli nabijat, že votrelca zo zimku vykiri. 57 % lali, kym cely nelahol popolom.

Informácie pre vedeckú analýzu
Štatistika rozprávky | Hodnota |
|---|---|
| Index čitateľnosti podľa Björnssona | 37,6 |
| Počet znakov | 4.564 |
| Počet písmen | 3.600 |
| Počet viet | 68 |
| Počet slov | 748 |
| Priemerný počet slov na vetu | 11,00 |
| Slová s viac ako 6 písmenami | 199 |
| Percento dlhých slov | 26,6% |
| Pomer typ-token (TTR) | 0,640 |
| Kĺzavý priemer pomeru typ-token (MATTR) | 0,907 |
| Miera textovej lexikálnej diverzity (MTLD) | 296,8 |
| Hapax legomena | 389 |
| Priemerná dĺžka slova | 4,82 |
| Medián dĺžky vety | 10,0 |
| 90. percentil dĺžky vety | 20,0 |
| Podiel priamej reči | 59,5% |
| Zložitosť vety | 1,34 |
| Konektory | 0 |
| Referenčná kohézia | 0,009 |
| Kandidáti postáv/mien | žiadne |
| Sieť spoluvýskytu postáv | žiadne |
| Kandidáti motívov/štítkov | Bratia Grimmovci |



