Rozprávka o mládencovi, čo sa nevedel báť - Rozprávka bratov Grimmovcov

Pozor: toto je strašidelný príbeh.

3: raz jeden otec, čo mal dvoch synov, Starši bol midry aj šikovaf a vedel si dat rady so všerkjim, na čo siahol. Mladši bol hlipy,

ničomu nerozumel, ani sa nevedel nič naučit. Kto ho vide, každy vravele S rjmto spmom sa ote ošte natripi.”

Ked bolo treba niečo urobi, vždy musel byč poruke ten starš. Toho však nemohol ore nikam poslat neskoro večer či nebodaj v noci, k cesta viedla popri

intorine slebo okolo inčho zlovestnčho miesta.,Nie, otec,” odmieral ustrašene, snepčjdem tadial bojim sa.”

Kod uda večer pri oni počivali strašideln pribehy, všeci hovorili: Aeh,až sa mi z toho robi husia koža!” Iba ten mladši sya sedaval v kite a on počival, husia koža, iba mne ni, Ba

nič nechipal a vrasel si ,Všetkjim sa z čohosi ol sa,to je asi to,čo som sa a zadubenec, nenaučil Raz mu povedal otec: ,Tršpi ma, že hoci si už velki mocnj; k prici si šte

ai neprivoal, Pozi alj roborn je tvoj starši brat! Kedy sa aj rr konečne naučiš

robič neč, čo ča uživi?” Mladši spn zameškan

to odpovedal: ,Mite pravdu, otec. Treba, aby som dohnal

Vem, v čom som slaby. Bidsa – to je to, čo by som sa chcel naučit” Starši brar sa zasmial, kd to počul: Bi, veru je ten moj mladši rar naoraj

že strah je školski predmet jemu: Aj keby ta njekto navil bi sa,

A otee si iba vzdyehol a povedal mla ne je to remeslo, neuživi a to.”

Raz nim prišel na navštevu kosolnik. Orca mo vyžalovi

Lakoho tripižejeho

mladi s nič nerobi, ebo si eše nevybral poriadne remesl, o by ho uživilo. Len si predstave! Vady kd sa o opitam, čo by a che] naučit, odpovie mi – bi sa,” »Ked’ide len o to,” povedal kostolnik, ,mdže sa to naučič u mča. Pošlite mi

bosa ja ho ui vyškolim.”

Potešil sa otec, ked to počul a povedal si: ,Prečo neposat? Niečo už od kos tolnika pochyi.

zle

Rozpravka o mlidencovi, čo sa nevedel bič

Kostolnik prija mlidenca do vojko domu a pi dni mu dal pokoj, O pie dni ho ša zobudil o polni a poslal ho zvonič a vežu.

Ved sa tam ty doza,o jetrne” zasedal sa kostlnik a vybeholhoe sehodnni šte pred mlidencom.Ked vyšel na vežu aj mlidenec,a ked ee! poiahnud za povraz a rozhojda zvon, uvidel razu na shodoch oproti sebe bilu postav:

tož si?” opiral sa, le postava mu neodpovedala. Len mlčala a stila

Ori sa alebo sa pakuj preči” zvo mlidenec. Nemiš tu v noci čo bladat

No kostolnik,čo sa ukrjval v belej plaehe, ani nežmurkol – hce, by si mlidenec opel že pred nim seji miroba.

Mlidenec zvolal znova: -Pytam sa, čo tu hladsš? Odpovedaj, ak miš česme imysl; ina poleriš dolu sehodi!”

Neveilkosolik, e by si mlidence čosi ak rol. Nevydal o seba ani hlisok dalj stal, akoby bol z kamela

Mlidence zavolal a rei rz, a ke ani na teti az nedostal odpoved, priskočil k mitohe a soil ju nadol.Zgilaa sa a do kia pod sehodi.

Potom kostolnikov pomocnik odrvonil plnoc, riti a z veže, ulžil sa do posele a zaspal ladkjm spinkom. Koseolnika zati! mirne čakala a svojho muža- ten s z veže nevracal. Dostala oi strach, obudila mlidenca a spita sa: ,Nevieš,kde sa zdržal kostlnik? Odišel na vežu ete pred tebon

senu neviem,” odpovedal mlidencc. Na veži som stetol mitohu, a ti, kd “ni eodpovedala a neshcela zmizni som zhodil zo sehodov. Chodte sa pozred pod sehody. Mrzeo by ma, keby sa ukizalo, že to bol viš muž.”

Kostolnička sa rozbehla pod vežove shod a našla ram v kite ležat kostolnka so zlomencu nohou. Pomokla mu dosač sa domov, a pom sa s krikom rozbehla k mlidencovmu orcovi eehcem uč viško syna vo svojom dome,” vola. ,Zhodil mbjho muža z vežošah ehodov. Nadla som ho pod nimi s zlomenou noben

Prelakol sa tec, bežal za spnom a vyčštal mu: ,1y galgan jeden, prečo si to urobil?” »Prečo sa kostolnik preobliekol za mitohu?” odpovedal sn. ,Nevedel som, žeje Trik som sa ho pral a neodpovedal, ani nechcel odi.” A preto si ho musel prizabi?” opjtal sa otec. ,Tu miš paidesic zlatiek, aby si nezomrel hladom – a vize ča nechcem vidiei.” Dobre, tec, rino sa poberiem do sveta.”

»Pober sa, kam dheeš, len misli, že nikomu pikde nepovieš, ko si a či si syn,aby simi nenarobil bana.

Rozpravka o mlidencovi, čo sa nevedel

iSfubujem vim to, ore”

Rino si mlidenec sečil pidesia dukdtov do vreeka, vykročil z domu na cestu a pospevoval si do kroku: ,Kedyše sa naučim už bit? Kedyže sa naučim uš bat?”

Kričal za nim aksi hlapik. Začul, čo si mlidenec pospevuje,a prihovocil sa mu;

aPozri, tamo je strom, na ktorom sa sedem povraznikovjih zadov uči eta! Sadni si podeli a vyčkaj noc. Tam sa nauči bič.”

» Ak je to naozaj tak,” odpovedal mlidenec, yrid prijmem tvoju radu. A ak sa tam naučim bit, miš za odmenu u mia pitdesat zlatek, pri si zajra rino po ne.”

Zabočil mlidenec k stromu – bola to šibenica so siedmimi obosencami, Posadil sa pod nimi a čakal na prichod noci. Ked mu začalo by zima, rozložil si varu. O polnoci zadul ra severšk, že rozhojdal všedejeh obesencov, a vtedy si mlidenec povedi kore?”

Wliezol po rebriku k obesencom, jedneho po drubom ich odrezal a zn všedjeh sedem nadol. Priložil na vatru,poriadne ju rozdichal a pousidzal obesencov

-Mrznemm aj ja tu dole, hoci sedim pri vatre – ako asi potom mrznii tamti

okolo nej, neeh sa zohreji

Obosenci sedeli mlčk, aj ked’im oheči oblizoval šaty. Tu mlidenec povedal: ,Divaje ina ten ohef troehu pozor, lebo vis znova povešiam.”

Mrevi však nepočujii a nevšimni si obeš, ani kedim už oblizuje bniy:

Mladence sa nahneval a zvolal: ,Ked ma neposlichate, nebudem šim pomihač To by mi ešte ehšbalo, aby som zbore spolu s vami,”

Povynišal ieh hoce a tam še jednčho po druhom zas povešal

Poxom si znova sadol k vate a zaspal. Na druly deči rano ho zobudil ehlapik, čo mu poradi. Chcel piidesit zarek a opytal sa

Tak uš veš, čo je erachi?”

sVeru nie,” odpovedal mlidencc. ,Kde som sa to mal naučit? Tito tu boli lenivi sa orvat aj vtedy, ke ich oblizoval ohei radšej nechali na sebe zhoriet svoje ajlepšie žar

Ked’ ehlapik videl, že na pitdesir zlatiek miže zabudnit, povedal: Ten ani “na marach nezsti o je steach.” A pobral sa preč.

Mlidenec znova vykročil po ceste a znova si pospevoval do kroku: ,Kedyže sa naučim už bit? Kedyže sa naučim už bati”

Začul ho rovnakou cestou iii furman a opstal sa ho: oKrože si?”

ševiem,” odpovedal mlidenee,lebo nezabudol, čo sfiil otcovi

Rozpravka o mlidencovi, čo sa nevedel bit

ZA oda si?”

ZA kto je tvoj ote?”

To nesmiem povedat”

A čo si to ustavične pospevuješ?”

To sa lem sim seba pitam, kedy sa už naučim hit,” odpovedal mlidenec. Neščem strani nikoho, kto by mi poradil ke by som sa to nav

»Akože nemišeš stremi, ked si sterol mia?” povedal furman, ,Pod so mnou ja da zavediem tam, kle s to na

Šie mlidenee s furmanom a furman ho pri a razhodi, že v hostinci prenocuji

Aj v hostinci si mlšdenec pospevoval: <Kedyže sa naučim už bit? Kedyžč sa naučim už bie"

idol k hostincu. Zvečerievalo sa, nuž

Počul to hostinski,zasmial sa a povedal: ,Ked miš ia takito ižbu, si na sprav-

-Neposiela ho tam!” povedala hostinski hostiskemi. Nebolo už dost neščaseikov čo v te kole prli o živov?”

No mlidenec povedal Aj kby to bol ebezpečni kola, pre mia nemoče by eš,”

A dovredy neda hosinskemu pokoj, kem mu ten neprerradih še nedaleko, rak kodinku cesty, je zaklity zšimok, kde sa každj maže pričit strachu, ak sa odviži trikrit prenocovač na tom zaka. Kra da tomu smeleavi za žena voju dečra – na rat panna pod slikom. V zdmku je vela pokladov, čo ziska en, ko ho odklje, no tera oše eh stra zli duhovi. Mnoki sa už pobrali tem zimo odklinat, no ivi sa nevrii ani jeden z nich.

“kino sa šel mlidenec predstavi krilovi a povedal: ,Chcem tikršt prenocovat zaliavom zika.”

Kri si ho poobzeral, mlidenec sa mu zapščil nuž sihlasi a povedal: ,Smieš tam mati ti vec. Kore to budi?”

Mlidenec odpovedal: Bude o kresadlo,sistrah a tolk.”

Kraf muco dal še pred stimrakom zanis do zimku. Ked sa zvečeilo, vybral sa ta aj mlidenes V jednej komnate si vykresal ohed, vedl ohiša posavl sistruh, sadol si nemu na stličku a zaspival si: »Kedyže sa naučim už bič? Kro ma pride z to skuša?

Okolo polnoci ee ete az prehraba oheši a pršve uedy sa ozvali z jedno ia hlasy: Au, mia Je nam zima!”

Načo tolko krka pre nič?” zvolal mlidenec. ,Ked vim je zima, podre bliže a zohrejte sa pri mojom okni!”

Len čo to povedal, skokom boli pri iom dve veke čiere mačiky, sadi si k nemu x divo maiiho gali ohniv$mi očami. Chvilku potrebovali, aby sa zohriai, a potom povedali: ,Nezahršme si karty

prečo nie?” odpovedal. ,No ukaže mi najpev labyi paziry JEj,ale mšte dihe nechty” zvolal mlšdenec. -Len som sa

Mačky vystrči vim pozrel na prsty, a bned ma prešla kanidrska više.”

Zrmirnil mačky a vrhodilieh oknom do rybnika.

No lem čo si znova sadal k ohiu, zo všerkjeh kitov a skuri sa vyrojili čine mačky a čieene psy, čo vlekli za sebou žeravč reze. Bolo eh čoraz vc, divo vrčali,

skali mu po ohni, rozmetivali ho a ehcel ho zahasi. Chviu sa na to pokojne div po shvili ho to prestalo bavit Zvolal: ,Zmiznite, obludyt” A začal eh vyhiš Niektorč skokom zr ilo zachlomaždič a pohid do vody. Kedto vsbavil riti sa k pahrebe, rozdichal ju, s bolo teplo. Ako ak sedel, začali mu klip viečka a chcelo sa mu spat

en ak itali iskry, ned mu

Poobneral a a zazrl kite velki posel. ,Akoby ju nachystali pre mia!” povedal

a fahol si do nej. No edva zatvoril oči, pustila sa poste sama od seba do behu a rjt-

sNič to,

povedal mlšdenec. Len si porajeuj” Poste sa rozevilala, akoby ju

ahali tri piry koni, kore. dole cez všetky prahy a po vitejeh sekodoch. Zrazu sa pre

vritila a neležal on na nej, ale ona na šom — akoby ho privalila hora. Povyhadroval

spodi postele prikejvky aj vanktiš, ylicol aj on a povedal: ,Komu taki vola, nesh si

dale ev Ri šidlim a je miv. Škoda peknčho mlidenca,” vzdje Počul to mlidenec, zdvihol sa a povedal: ,Nebolo tak zle, aby nemohlo byi

si k oki a spal až do bieleho rina. šel krita ked ho uvidel lžsi na zemi, myslel si, že sa neubršni stra

koršje.” Začudoval sa kri, no aj sa zaradoval a začal sa ho vypytovat, sko prežil noc. Celkom dobre,” odpovedal mkidenec. ,A kel som prežil jednu, prežijem aj

ruša redi

Kod pršil do hostinca, hostinsk nechecl veri vlastojim očiam.

zde

Rozpravka o mlšdencovi, čo sa nevedel bit

-Mysel som si vravel, že da viae neuvidim iveho. Terar už hidam veš čo je sera

Nje odpovedal mlidenec Slabi škola o bola. Čo som sa mobol take avčite”

Podveše s znova vybral do starčho zimo, sadol si k obi a idol si svoju pes-

Kedyže sa naučim uz bit”

Kedsa sehytovalo k polnoci,začul ak ramor napev slabi potom čoraz slej, na hva to trochu stiehlo o napokon sa s Masni krikom zosypal dolu kominom rovno pred mlidenca vypadla polovica hroznčho ehlapa.

-Ejha!” povedal mlidenec. ,A kde je druhi polovica? Jedna nestoji ani za reč

Znova sa orval lomor, ev a zavija a z komina vrpodla aj ruka polovica.

Počkaj” povedal mlidence. Najprv rozdlicham obeh.”

Ked to urobil, obzel sa a videl, že polovice sa spojil a hroznj ehla sedi na jeho. stolike.

Na tomto sme s nedohodi, povedal mlidence. Stoliška je moja”

Hroznj shlap ho eheel odst le mlidenec mal sly via, hodil votelea zo stočka adol si znova na svoje mest.

Vtom jeden po druhom,povypadivali z komina dalš romi elapi, sebou dei hitov a dve eb z intorina a ehstli sa s nimi brač kolky

Aj mldenec dosta ehoč na hu a opjtal s Hej ehlapc, džem si zahrat vami?”

»Možeš,ak miš peniaze

Požazi mim sl odpovedal. lete gulečo ste si prinesli, si dos pla.”

Val im znik be eb sadol si a svoj sist eb na dom ostal ogalara.

Hlade, ako pekne sa budi eraz korala!” vola. ,Šup,šup! No nevcavel som2″

Zahral si nimi o peniazečosiajprehral, no ked odbila polnoc, kolkr a skolkrmi sa straia. Mlidence si lahol a pokojne spal až do rina.

Av dle ino prišel krila bol zvedlavs: JAka bola druha noc?”

»Hral som kolky. odpovedal mlidenec, a prehral som pir alierov””

ZA nauči si sa bie”

“Kro by sa bil pr kolkochi” povedal mlidenec. .Zahral som si dobre, no o stra čb som sa nemauči ič”

Prišla treia oc, mlidenec si znova sadol na svoju stoličku a znova si aspival »Kedyže sa naučim už bi

Ked sa pribliia polnoc, objavili sa šesti ozevtni ela a prinesi rahlo.

Mlidenec sa roza , Hahaha, rite v ne ei mij braanec čo zomre pred prdi. Pokval na tuhlu prstom a vola: Vylez odra, mij braranček, vle

nič

gle

Ozrutni hlapi položili truhl na zem a diši.

Hned bol mlidenec pri rule a zhodil z nej vrehnšk. V trule ležala neznitma mužski mitvola. Mlidenec jej ohmatal evšr -bola stodeni ako lad.

očka” povedal mlidencc. ,Trošku fa zohrejem.” Šel k obi, zobrial si nad nim dla a potom ju položil na tvšr mirvoly. Mčtvola však ostala studeni. ločil ju teda z ruly, vza k ohiu, položil si ju do lona a tr jej studenč iy. Ani to však nepomoblo, nuž i pomysll dvaja sa najlepše zohreji, ked leži spolu v poste Uložil mitvolu do postelea aj on sa šuehol vedla nej. Po hili sa mitvy naozaj zohria a začal a hja

Mlidenec povedal: .No, čo 1y na t, braranček, zohrial som ta?”

Mitvola skrila ,Teraz ta zahrdinim.”

Čože?” zvoll mlidene. -To ma byt tvoja aka? Vršiš sa do truly!”

Zabvihol mitvolu, hodil ju nazad do truhy a prikyi vekom.

Znova prišlo šest ze a ruhlu zas odnesli.

ZA toro mala by škola strachuž” povedal mlidenec. Ach, ta a bit nemaučim ani do smeti.”

Vredy zrazu vstipil chlap, najozrueneji zo všekešeh čo tu boli doteraz,aj vyzeral hrčostrašne, Bol to starec s dlhov, belou bradov.

-0j,1y drobizg!” skrikol. ‘Feraz sa naučiš bi aj umierat”

“en nie rak hi, ht” odpovedal mlidenec. -AK umieram, mal by som si to hidam všimatit

-Všimniš si t, nebudem sa s tebou diho rat” povedala ozruta.

»Nemalukuj sa ak lebo praskneš. Aj ke si mocoyi ja som ešte mocne”

-Uvidime,” povedal starec. ,Ak si moenejš než ja, nechim ta nažive. Tak pod, zmeriame si sil”

Zavjedol starec mlidenca tmavgmni hodbami do ohnivej vyhne, vzalsekeru a jednjim siderom rozšiepil nikovu,

lepše ju už rozštepič nevieš?” spita sa mlidenec a pristdpil k nškove. Starec si zastal vedla neho, aby dobre videl – biela brada sa mu hompalala nad nkovou. Zatal inlidenec sekeru ovela hlbšie a prievikol do nškory starcovu bradu.

-A mim čal” zvola.,Umjerač sa naučiš tecaz tt” Sehytil železni yč a bil ou starca dovtedy, kjm sa ten neroznariekal a neračal prosi a slubovač mlidencovi vehkč bohatsevo, len nech ho pusti

Vstrhol mlšdenec sekeru z nikovy a pustil ho,

Orrun starec ho zaviedol znova do zkmkua uka mu v pivnici tri skrie, pl lar.

Rozprivka o mlidencovi, čo sa nevedel bit

Z tohto zlata prisleha jeden die ehudobe, drahj krilovi a teti tebe,” povedal. V tej hili odbila polnoc, ozrura sa sratla a mlidenec ostal v emiicej me en sim. »Nijdem cestu aj potme,” povedal si mlidenec a šmdral okolo sebo, šmdtral,

kem sa nedostal z pivnice do svojej komnary Tam sa uložil pri ohni a spokojne spal

až do rina

kino znova pršil krl’a opytal saz ;Tak už si sa naučil šo je to straeh?”

Ne,” odpovedal mlšdence. ,Stle neviem, čo o je. Bol tu moj nebohy bratanec v truble, a potom aj akjsi bradarj chlap, čo mi ukazal v pivnici zlaro,ale čo je to bit sa, to som sa od neho nedozvedel.

Kcif mu potom povedali ,Vyslobodil si zamok zo zakliatia, oen sa teraz s mojo dečrou a staneš sa krilom.”

To všetko je pekni vec,” povedal mlidenec, naučil bi.”

Povynišal z pivnice zlato, vystrjii veka svadbu, le mlad$ kri, hoci elmi ib svoju ženu a hoci bol insk spokojnj si predsa len neprestal pospevovat: ,Kedyše sa naučim už bit2″

Netešlo jeho pospevovanic mladi krilovni — ved čo ak by znova dostal ehut vykroči s tim spevom na cestuž Na ako diho by ju opustil? A čo ak by sa už nikdy neveš?

iž na to, že som sa ešte vždy ne-

Jejkomorni však dosta napad: ,Pomžeme mu. Viem ako sa nauči o estrach” Prikazala sluhom, aby jej v potoku, čo tiekol cez kršfovskii zihradu, nachytali. pluč vedro rybičjek. A krilovnej poradia, aby v noci, ked mlady kra zaspi, vsehrsla “nadiho vedro studenej vody aj rybičkami. Rybičky sa en tak metali po mladom krilovi -a ten sa zobudil a vykrikol: ,Ach, čaje to, preboha? Bojim sa

1ž sa viem bid žena moja mili Vam, čo je strachi Ty si ma to naučila!”

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu