Tri pierka - Rozprávka bratov Grimmovcov

ol raz jeden kril, ktory mal troch synov. Dyaja z nich boli bystri a muidri, ale en trei vačšinou len mičal a rozumom nevynikal, % už ho volali Hlupičik. Ked kral začal stricat sly a tuši, že sa. jeho živor ehjli ku koncu, lamal si lavu, krorčmu synovi ma odovzdat krilov: stvo. Napokon vyzval vštkjeh troch: ,Vyberte sa do sveta a sy, čo mi prinese. najkrajši koberec zdedi po mojej smrti kilovsk ren.” Aby medzi nimi nenastal nija rozbroj, vyviedol ich pred zimok, vyfikol do vzduchu ti pierka a povedal »Chodte každj za jednjim pierkom. Jedno piko leelo na vjehod, drahč na zipad, no trti sa vznišalo len evi, a potom spadlo na zem, | vybral si jeden syn cestu doprava, druhj cestu dola ana posmech ostal Hlupičik, na ktorčbo zvil to tete, na zem spadnure pierko. Hlupčik si smurne sadol k pierku. No zrazv si všimol, že pierko leži pri padasšeh dverieh. Otvorl eh. Pod padacimi dverami naši! sehody, po ktorjeh zostipil nadol, Tam ho čakali dle dvere. Zaklopal na ne a z druhej strany dveri začul klasi

Kro nim klope na dvere? Onaa či on?

Jedna a či druhi žaba,

či si mocni a či slabi,

či si panna a či baba, Skoč sa pozrjet von”

Dvere sa otvorili. Hlupičik uvidel za nimi stari, tučni ropvchu, ktora sedela uprostred vysoko vyskakuijicich mladjeh ropieh, a bez dihjeh iivodov sa ho

Opštala, ake m želanic Hlupščik odpovedal: ,Chcem prinest svoja otcovi najkrajši koberec na svete.” učni ropucha povedala:

> Ohceš najkrajši koberec? “Tak ho dostaneš.

či si mocniia či slabi,

či si pamna a či baba,

po truhlicu bež!

Jedna z mladšieh ropieh, na krori tučni ropucha ukizala na konci vyčitanky, kned kamsi odskškala a o ehvilu zas odnal priskikala a prinščal trahlic. Starš ropucha ju otvorila a podala z nej Hlupičikovi koberec, kto bol najkrajši pod svetom, no až ho prinesie domov, určite bude aj najkrajši na svete. Hlupičik sa podakoval a pobral sa s kobercom zase nahor.

Obaja starši bratia najmladšieho podcešovali a neverili, že by mohol prinest čo len trochu peknj koberec. A tobož nje koberec, ktorgm by še predstihol v siaži.

Kažadj z nich kipi kdesi kus hrubej vrecoviny, ktori by si neprestrel na zem ani bača na salaši, Veli sa domov skor než Hlupičik a pokisil sa oklamat otca: ,Čo. sme sa len nahladali, kim sme objavili ieto kršsne koberce!”

Kršl nad tni eh kobercami šba krčil nosom. A vtom sa objavilaj Hlupičik a prinal svoj koberec —a bol to naozaj najkrajši koberec na svete. Aj ki nad nim užasol s povedal; »Ak mim dodržat, čo som skibil, krslovski tran po mne zdedi Hiupdčik.”

Dvaja starši synovia sa s m však nezmlerili, Presiedčali oca, že Hlupičik by cele kriovstvo obritil hore nohami. Rozhodne nepatr na ten, a peto bude midrej še, ak im di tec šte jednu ilohu.

Krila dal prosvedčit a povedal: ,Kešlovsk tedn zdedi po tine syo, šo mi peinesie najkrajši pote

Vyriedol všedejeh troeh spnov pred zmo a znova vyfskol do vzduehu tri pierka, ktorč im mali ukazovat cestu, Dvaja starši sa znova pobrali jeden na zapad, druhf na vjehod,a na Hlupičika zvfšio pierko, šo padlo na zem vedla padacieh dveri.

“Znova Hlupičik zostipil nadol a povedal staej ropuche, že tentoraz potrebu najkrajši prsteči. Znova si ropueha dala prinies velki trublicu a vybraa z nej prste, na ktorom sa lgotali drah kamene ako hviezdy na nebi. Takim krisnym prstešom sa nemohol pochvslič šte nijaki zlanik na svete.

Ani tecaz neprestali starši bratia najmladšieho podcelovat – kdežeby ten mohol prinies krisny šperk! Znova sa ani jeden starši brat velmi nenamihal a každš z nich kipi prv lacni prstedi v nejakom jarmočniekom šiatri ned za humnami krštovstva

3l2

Naši

A zrami sa opišč sko posledng objavil Hlupičik s nddhernjm prstom a kril zova povedal: ,On zdedi po mne tron.

No znova dvaja starši batia neehcei o tom ani poču£a uprosili oca,aby konečne rozhodnutje urobil a potom, ked im di eše tretiu ilohu. Kri na to pristal a povedal »Krilovski tron zdedi po mne syn, čo mi privedie najkrajštu nevesto.”

Trdi raz vyfikol kril do vzduchu tri pierka, ktorč mali jeho spnom ukazovat cestuza tete piecko znova spadlo na zem. Hlupičik znova zostipil do ropašieho keiovstva a povedal tučnej ropuche, že hladi krisnu nevest,

Ani rentoraz krilovni ropucha nezavihala s pomocou – vydlabala ži tekvicu a priviazala k nej šes nyši. Hlupiči sa spytal: ,Načo mi to bude?” A ropucha povedala: Sadni si do tekvice a vedla seba posad hociktori z mojich mladjeh ropich.”

Hlupičik si sadol do rekvice a potom len tak naverimboha ukizal na jednu mladi žabku. Nemusel ukazovat dva razy. Žabke sračil jedinj velki skok — a mal ju vedla seba. Len čo bola žabka v tekici, premenila sa na krdsne dievča, ekvica sa premenila na koč a myšky na paripy. Naradovanji Hlupičik dievča vhozkaval, bol do koni a kone si už samy našli cestu na svet

Bratia Hlupičika znova predbehli, Ani centocaz sa vehni nenamihali a ako svoje nevesty predstavili otcovi dve dievčati čo streli v najblišej ddine. Preskakovali tam. prave cez potok a ked princovia na ne kgvli, skočili im rovno do niročia Bol o velni peknč dievčari, no ani zdaleka sa nevyrovnali v krise mladej zobke, čo si priviezol Hlupičik, Obere si kri všetky nevesty a – očarenji krisou ej tete – povedal: ,Tron zdedi po mne najmladši sr

je raz niekto od narodenia Hlupsč z neho zrazu byč midey kril,” kričali a vpili si a orcovi a rvrni sktišku. Nech vra di zavesi vo dvorane drevenii obruč. a nec všetky tri dievčani skisa ez tu preskoči Ritali idvaja stari že ich nevesty, zvykniurt ska cez potok, preskočia a cez obruč. O Hlupičikovej princeznej si myseli že ju vyehovali v piperi a že i pri skoku lomni viz.

SSkančilo sa to však celkom inak, Cahko sa skiče cez porok, ked potok rečie pozemi. —no obruč visela pol druha metra nad zemou, Preč dve nevesty nevlšdali skoči ak ysoko – prive ony dobreže si nepolimali vizy. Len Hlupičikova mladi žabka hravo. preskočila cez obruč.

Nuž, nečudo, že sa stal z Hlupičika midey keš. V žabke dobri ženu iskal – skškala vždy, ako piskal.

3i3

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu