Trpasličie dary - Rozprávka bratov Grimmovcov

androvali spolu, s ruksaktmi prevesenjimi cez lece, krajši a zlavnik, Raz večer, ked niko už zašlo za hory;začuli kdesi z dialky me-

MAO dia, ktri sa s každim šeh krokam približovala. Melodia znela nežne, no povzbudzujico, padala z nich pri jej počiivani inava a kričali dalj čoraz čersvejše.

Hore na nebi už svetil mesin a ked pršli. množstvo trpaslikov mužskčho aj ženskiho pohlavia. Všeci sa držal za. ruky. a veselo knižli v raci. Nadšene pritom spieval, a co bola ta melčdia, čo počuli vandrovnici už z diy.

Uprostred kruhu sedel starec, troehu vačši než ostati, mal strakatj’ kabit

najbliši kopec, zazeli na tom

a sivi bradu, čo mu visela až na hrud.

Obaja remeselnii užasnuto zastal a divali sa na tanec Starec im však zrazu naznači, aby priti blišie, a epaslici sa im oehotne rozostipli. Zlatni bol brbar, no nehojicny, naž smelo vsnipil medzi nich. Krajir spočiatku všhal a de žal sa obdaleč, no ked videl, ako milo sa šetci sprava, osmelil sa a vkročil medi trpasikov aj o. Hned nato a trpaslici zas divo roztancovali a rorospievali Starec. zadal vytiahol spoza opaska velky nč, nabrisil ho, a ked sa mu videl dost ose, začal si prezerat ctdrincov; Zla sa, no nestihli nič povedat – tak rgehlo starec poshyti zlamika a raz-dva mu oholil bradu aj las. To iseč postihlo aj krajčira Predsa však z nich trochu spadol strach, ked starec po skončeni svojej price poklepal obo priatelsky po pleci, akoby ich ehcel pochvili za to, že všetko prali. bez odporu. Potom im ukazal prstom kopu uhlja, o ležala bokom im naznačil, že si ho maji nabrač plač ruksaky. Obaja poslichli, hci nevedeli, načo im to uhlje bude. A potom sa už smeli pobrač dalj

Ked už mierili do idoli, zvony na blizkom klištore odbili prive polnoc. V tej eh stiehol epasiči spev všetko zmizlo, len sirel? vrehol kopca sa kipal v mesačnom svetle

posunkami

gle

Trpasličic dary

Naši vandrovaici si našli noelah a uložili sa na slamu, ani si nevyzliekli kabity. Od iinavy celkom zabudli, že mai raksaky plač uhlia. Ruksaly ich však tlačil počas spanku a prebudili sa skr než zvyčajne. Cbcei z ruksakov vysypot uhlje, no akč bolo. eh prekvapeni, ked isl, že si plne rjdzeho zlaa. A zistili i, že im znova naršstli vlasyaj brady,

Stali sa z nie cez noc bohiči, Zarnik mal chamtivii povahu, čo sa prejavila sj vtedy, kisi naberali do ruksakov uhlie – vsplail sa mu to, mal eraz zlata dva razy tolko než krajči No chamtivec,aj kd mi vela, ehce ete vac.A tak zlavnik nahoviral krajčia, aby tu počkali šte do dalieho večera a vriili sa na kopec, kde ich starce obdaruje možno ešte vščšim pokladom.

Krajir bol proti tomu a povedal: Mam dost som spokojng. Teraz sa stanem majstrom, oženim sa a bude zo mija šlastnji človek.” No napokon siihlasil, že na zlacnika počka v idoli do zajrajšj polnoci.

Presypali zlato z ruksakov do uzlikov a večer si zlatnik prehodil cez plece dva prizdne ruksaky V nddeji že sa riti s pjmi, stopal na kopec.

Našel všerko navlas take, ako minulej noci, Trpaslici ancovali a spievali, starec ho zmova zbavil brady a vlasov, a nezabudol ho vyzvat, aby si nabral uhlia. Zlavnik nevihal a nabral si, kolko sa zmestilo do obach roksakov, a potom sa šastne pobral za krajčirom do idoli. Na noc sa prikryl oboma ruksakrmi. Aj ked ma to zlato bude tlači, vydržim to,” memlal si a zaspal v sladkej predtuche, aky’ velky bohič bude z neho ršno. Len čo ešno otvoril oči, stro vyskočil a slahol po ruksakoch. No aky bol sklamanj, ked v nich našel iba čiene ublie, Mohol ho prehfšat, kofko shcel, nezozlaso.

šte mi však zostal uzik zlaa z prvej noci” utešoval sa a rozviazal svoj uzlik A vydlesil sa -aj lato v uzliku sa premenilo na uhlje. Chytilsa rakov ušpinenou od uhlia za blavu a zisti že ju mi hladkii a boli ako dla Siahol si niže – nemal ani radu. Ale to ešte dy nebol vrehol jeho neščastia. Akoby mu nestačil heh na ehebee zau si ušimol, že mu naristol aj druhj šte vičši, a na hrudi. Pochopil zlatnik, že je to test za ehamtivost a nahlas sa rozplakal.

Dobry krajin, prebudenj amikovsm plačom a dojar jeho neštastim, ho začal utešovač: Si moj priatel spolu sme vandrovali, ostačime dalej spol aja sa s tebou. podelimo svoj poklad.”

Čo stibil to kraji aj dodal.

“No aj rak musel ibohy zlanik a2 do smrti nosi dva hrby a na holej lave čapicu. 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu