Mesiac - Rozprávka bratov Grimmovcov

ola az jedna krajina, v korej vlila ustavične tmava noc a nebo sa nad ou rozprestieralo sko čierny koberec. Nikdy nad tou kraji nou nevyšiel mesiac a nezatebleraa sa ani jedna hviezda. Zabudlo

sa na to pri srvoceni sveta a ostalo o už rak,

Vsbrali sa raz odtša na vandrovku šyria mlidenci a dostali sa doinej kajiny,

v ktorej každ’ večer, kd lnko zapadlo za kopce, zača rozlievač svoje mlečne

svetlo mesiac – žlarivi. nebeski gl, čo visela na dube. Cudia pri jej vete celkom.

slušne videli, aj ked sa to nedalo porovnat so slikom.

Vandrovnici ostali sti v nemom čase. Potom oslovili sediska, ktorj prive prechidzal okolo nich s vozom, a spirali sa ho, čo je to za svetlo,

To je mesiac,” odpovedal sedliak. ,Niš rieheše ho kiil zati zlate a zave: sil na db, Každj deh ho lešti a doliva do olej, Parime mu za to každi tždeši jednu zlatu.”

Ked sedljak odiše, povedal jeden z mlidencov« ,Takato lampa by sa zišla aj U nds.Aj my mime doma dub, na ktorj by sme ju mohli zavesi. Konečne by sme. sa v noci už nepotkjnali v temnote.”

-Viete čo?” povedal druhj mlidencc, ,Porrebujeme len konsky zšprah mesic si odvezjeme, Nech si tito tu kipia drahji”

-Viem sa dobre šplhač,” povedal eti mlidencc. -Ja ho zvesim.”

Štvrn: mladenec skočil po konsky zaprah, treti vliezol na strom, vsdlabal

do mesiaca dieru a upevnil v nej motiz, ktorym stihi mesiae na zem. Len čo

bola žiriva gula na voze, rikryi ju kobercom, aby si nik nevšimol ich zbojsvo. Previezli mesac ščastne do svojej krainy a zavesi ho doma na vysok dub. Po: tešla sa stirež a mlidež, kd im novi lampa posvetila nielen na pola a sady le sj do izeb a komor. Aj urpaslii vlili zo svojich skalnjeh jaski a škriatkovia včervenseh kabitcoch se roztancovali po likach.Šryria mlidenci mesiac nile prividi a zavesi ale sa tarali,aby mu neshibal lej, poctivo ho lešii a každj ryždeči ostivali za to laiku. Tak o robli,až km nezostari,

zla

Kod jeden z nih v starobe odorel cil že mu dohira svec, povedal: Ševtina “mesac je mdj majerok,vezmem si ju do hrobu.” o jeho smeti muse iš viri na duba velk$ni nožnicami odstr evetina mesica,aby ju moli pochovats majiteom, Mesačneho svetla ubudlo, no nie až rak, ahy ito niekto všimol. Ked však zame aj dru a museli s nim pochovač dru vinu, sva už ubudlo bodatelc, še iae ho ubudlo, ke zomeel trti a pochovali nim eti švetino A kod vložili do hrobu aj šev po smr štvračho, nastala tam znova taka temnota, aka vlili kedys. Ke večer všli ludia na licu bez lampišov zižali sa klavami sko pohnevane barany.

Zato v podovei, kd sa tam vetky širi ševrtiny mesiaca znova spoji, prestala Vidno večni ma, v nebožikoch zčali ra žily a budi sa z večnčho sinka, Začulovali sa, že znova vdia – mesačnč svetlo im boharo sračio ebo ich oči boli už slabe, Slnečni sedlo by nernisli Veselo sa dviali z truicl a začli sa znova sprdvač tal, sko ke boli živi. hl ancovali, evi hal hazardne hry lebo popili škieili sa, ba mnohi opi podhytli aj palice pobili sa. Podzemu hura bol čraz nipadnejši – raču ho až v nebi

Sij Pete art nebeskej bran, sa zne pokoj či hodov v zihrobi neshyatai vaburua zhromaždi nebeske vojsko, aby zahnalo na istup zškernčko nepritel, len čo jeho šik zadiočia na nebeski iš. No ked nk netčil, adol Svi Peter na koša a sim vrzi z neba do podsvetja Upokojil am všedjeh nebožikov a prehovori ich, by si znova laki do trubiel Pot vzal mesis, vsniesol o bore a zavesl ho znova na oblohu.

to z viš ho videl viset na dube? bati, kori tira dve na ri. Ak sa mi mesiac vyhnat zšhube,

je jas, že len na oblohu patri. %

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Zdieľať

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Pani Perinbaba

Martinko Klingáč

Vlk a sedem kozliatok

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu