Lenivý Heinz - Rozprávka bratov Grimmovcov

U Lenivy Heinz

H EINZ BOL LENIVY, a hoci nemal inej roboty,

iba každy dei vyhnat kozu na pašu, ked sa večer vritil domov, neprestajne. vzdyehal:

“i5m “

— Je to naozaj velke bremeno, — vravieval, — a (imorna prica, defi čo dei až do neskorej jesene pist taku kozu! A keby si človek mohol pri tom aspoli lahniit a zdriemnut! Ale kdeže! Pri nej treba mat oči ustavične otvorenč, aby neobhrjzala mlade stromčeky, aby cez plot nepreliezla do cudzej zšhrady alebo nebodaj celkom neušla!

Heinz si sadol, pozbieral myšlienky a rozhutoval, ako by sa tej tarehy striasol. Diho nič nevymyskel, len tu odrazu ani čo by mu šupiny z oči spadli.

— Už viem, čo urobim! Oženim sa s tučnou Trinov, ona mš tiež kozu, može pist aj moju. Načo sa mdm aj ja trapitt

Heinz sa zodvihol, pohybal leniv$mi idi a prešiel cez ulicu. Dalej ist nemusel, lebo rodičia tučnej Triny bivali celkom blizko. Vošiel do domu a pstal si ich , pracovitii a enostnii” dečru za ženu.

Rodičia diho nerozmšlali. Vrana k vrane sadi, rovnji rovnčho si hfadi, pomysteli si a privolili.

“Tak sa stala Trina Heinzovou ženou a vyhdišala na pašu obidve kozy. Heinzovi bolo sveta žit, nezotavoval sa viacej z nijakej roboty, iba ak z vlastnej lenivosti. Len kedy-tedy šiel aj on s Trinou a vravel:

— Idem len preto,aby mi potom oddychovanie lepšie chutilo, Iniččlovek Strati cit pre take dačo.

Ale tučnd Trina nebola menej leniv4 ako Heinz,

— Počivaj, milj Heinz, — začala jednčho dia, — prečo si my mime život. daromne strpčovat a mirnit mlade roky? Nebolo by midrejšie obe kozy, čo nis každe rino mečanim zobidzaja z najsladšieho spinku, dat nfšmu susedovi za il s včelami? Včel df postavime na slnečne miesto za dom a viac sa ofi nemusime starat. Včely netreba strdžit, ani na pasienok vyhdiat. Pekne si vyletuji,, cestu domov nijdu samy od seba a zbierajii med, nim netreba pri tom ani prstom kyvnut.

— Prehovorila si ako miidra žena, — odpovedal Heinz. — Tvoj ndvrh prijimam bez vihania. Okrem toho med je chutnejši vgživnejši ako kozie mljeko a dlhšje sa da uchovat.

Sused im dal za dve kozy ochotne jeden včel if. Netinavne včely letali von a dnu od včasnčho rana do neskorčho večera a plnili 6 najlepšim medom. Na jeseji mal Heinz medu za plny krčah. Postavili ho na poličku v komore, kde spdvali. Bali sa,aby im ho niekto neukradolalebo aby sa doči myši nenanosili, Trina doniesla teda hrubii lieskovicu a položila ju k posteli

“16 z “

tak, aby ju dočiahli rukou. Ani vstdvat nemuseli, keby bolo treba hnat od. postele nevitanseh hosti.

Leniv$ Heinz nerdd sehdidzal z postele pred poludnim. — Kto včasrfno vstdiva, toho boli hlava, — hovorieval. Raz, ked sa za bieleho dia rozvaloval ešte v posteli a zotavoval z dihčho spdnku, povedal žene:

— Ženy majii rady sladkosti. Zbadal som, že si si zvykla maškrti( z nišho. medu. Bude lepšie, ked ho vymenime za hus s hiisafom, skor ako ho všetok zješ.

— Ale až potom, — nato Trina, — ked budeme maf dieta, čo bude chodit s hisencami na pašu, Hadam si len nemyslg, že sa budem sama trapit s husami a podaromnici plytvat silami?

— A ty sa nazdivaš, — povedal Heinz, — že ehlapec ti bude husi stražit? Dnes už deti rodičov nepočtvaji. Robia všetko podla svojho, lebo si myslia, že sti mtidrejšie ako rodičia, Celkom ako ten paholok, čo mal hladat kravu, a nahšišal tri drozdy.

— No, — zastrajala sa Trina, — nech sa len opovdži nerobit to, čo mu rozkižem. Vezmem palicu a naložim mu nečitanjeh. Pozri, Heinz, – zvolala a sehytila palicu, ktorou sa chystala odhdiiat myši, — len pozri, ako mu naložim.

Zahnala sa, ale na neštastie trafila krčah s medom na polici nad postelou. Krčah sa prekotil, spadol na zem a rozbil sa. A sladk$ med sa rozlieval po zemi.

— Tu leži naša hus aj s hiisencami, — ozval sa Heinz. — A ani strdžit ich netreba. Ale aj tak mdme štastie, že mi krčah nepadol na hlavu. Nakoniec možeme byt s našim tidelom celkom spokojni.

Vtom zbadal, že v jednom črepe ostalo trocha medu. Načiahol sa za nim a spokojne povedal:

— Na tomto zvyšku si, žena, ešte pochutime a potom si po všetkej hroze trocha odd$ehneme. Čo sa stane, ked vstaneme neskoršie ako zvyčajne?! Vedi do večera je ešte daleko,

— Tak veru, — pristala Trina, — robota nie je zajac, neutečie. A o tom ponšhlani: vieš, že slimdka pozvali raz na svadbu? ‘Tofko sa chystal, že prišiel až na krštenie, Ked bol už pred domom, potkol sa o vofačo a vzdyehol si: Kto sa ndhli, často sa prenihli!

m 17

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Martinko Klingáč

Pani Perinbaba

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu