Verný Janko - Rozprávka bratov Grimmovcov

(ol raz jeden velmi ehorj krši, ktor$ il, že už leži na smeelnej poste a peto povedal

»Zavolajte mi mčjho vernčho Janka!” Veraj Janko bol jeho.

dStuha a kril mu dal ri prezjvku, lebo mu verne sli

Kod už verny Janko stil pri posel, kr mu povedal: ,Verny Janko, citim,

že sa bliži mdj koniec,a mi len jedini starost čo bude s mojim synom. Je ste

mlad sim si vždy neporadi SK mi, že budeš jeho druhjim otcomm a že ho nauči

il celj živo,

všetko, čo by mal vedet

Vernj Janko odpovedal keby ma to malo sti živoc Star krit povedal: ,Teraz možem zomeiet” A ešte dodal: Po mojej smrti

Gkdy ho neopustim a hudem mu verne sliši, aj

ho povod! po celom zdimku, ukaž mu všetky sine a všetky poklady čo sa v nich sva, iba ri poslednai komnamu na konci poslednej chodby ma zarji. Jev nej ukrytj’ obraz kešlovskej dečry zo Zlančho zšimku. Keby ho uztel, hned by sa

lo nej zalila ci kiska by mohla bye prešo veli nebezpočni.”

keri sa odmičal, lava ma klesla na vankiš a zame

Ked stare krita poshoval, prozprdval ver Janko mlademu kršlovi, čo sub jeho orcovi na smrelnej posteli.A na zdver poveda:

voj sub splnim a budem ča verne sprevidzat,aj keby ma to malo stič

Kod prešli dni mitu, vval vero Janko mlako keš

»Ječasjaby si si pozel svoje dedičsvo. Povodim ta po otcovskom zimku.”

Povodil ha po všetkjeh komnatieh na priemi ina posehodineh, nehal ho. nazrie do vedah veži a všekjeh komor, pnjeh pokladov – vnechaliba kom naro, v ktoce sa skrjval nebezpečnj obraz

Mlad kri vak postehol že jedny dere vrnechal,a spal sa:

Prečo si mi neotvoril a tito drere?”

Nudi

Vernji Janko

»Lebo ram dnu je čosi,šo by ta vslakalo,” odpovedal sluha.

Mlad krš si vlak postavil kav: ,Mim pešvo vidi el zimok, ehcem teda vidi a točo je v tej komnate” A začal lomcovat zavreti dverami.

Venj Janko povedal: Stil som rvejmu oteov, kd umiral že nikdy nevvidi, šo sa tam skrjva – molil by to mia aj teba uvehnič do nešlsta.”

li ca,” povedal mlad krš, Nebezpečnejš je pre mia, ked mata nevpus ti. Vo dne v noci nebudem mad pokoja, a pršve to može ohrozit moj život. Nehnem sa od je dveri, km mi eh neorvoriš”

Čo sal very Janko robič? S iažkjm srdcom vsumul klič do dveri zakizanci komnary

Kod sa dvere otvorili, vkročil do nih vera Janko pr a dafl, že sa ma podari obraz zakryi skor než ho zazrie mlad kr. Mirna však bol jeho snaha. Obraz visel tak,aby každemu, kto ovvori dvere, padol naši bne prvi poblad. A kad, ko sa ni pozre, nadosmri podlahol čaru princeznej zo Zlatčho zamku — bola na obraze taka krdana že nemohlo by na vete krajše

Mladi kril si stal na špičky a pozne sa ponad plece ernčho Janka. Zazrel obraz kešsej any; bohato zdobenj zlatom a drami kameni av tej evi s bezmocne zosypal na zem. Vernj Janko ho zdvihol,zaniesol ho na pste£a ustarostene si hundral popod nos: »Neštstie nedalo na sebadlho čakat. ane Bože, čo len ešte pride?”

Porom vlal mlademu kritovi do cist hr vna, ino mu vrtilo vedomi, a prvč Slovi,čo mu vyšli z se boli

sek je o na tom krisnom obraze?”

Je na čom princezn o Zlačbo zdkuj” odpovedal ver Janko.

Mladi kri na to povedal: Vzbikol som k nej takou vefkou iskou, že aj keby vše lin na všekejeh stromach mali jayky; nevedeli by vyslovi, čo etim. Dim aj živo, em aby som ju iskal, 1, maj ver Janko, mi musiš ri tom pomškat

Veenj Jako sa zadumal – vedel, že dostd sa k pricezne zo Zlaučho zimku ne bude tak lahke, Predsa vak mu čosi zilo na um a povedal mlademu krilovi:

Všeiko, čim sa princezni obklopuje, kždi ec v je blizkosti pohie, mis a ranieiky – všetko je zo zlata. V vojeh pokladniciach leži pid ton lar, Rozdefjednu z nich zaenikom z ee še, ech z nej vsrobia rdzne nidoby ar inč predmey, zlave tik, le šelmy aj ine čudesne zverar, sktka všetko, čo by sa jej mohlo zapiči. Vrdime sa s tm na cestu za princeznou a vyskišaš svoje stavi

stoly, stoličky,

Mlad krši zvolal všetkjeh zlatnikov a dohiti ich pracoval vo dne v noci,až km neboli všetky tc vzne veci hotovč. Potom dal všetko naložit na lod,on i vernj Janko. sa preobliekli za kupcov a vyplivali na more.

Plavali,až km nepriplavali o rjeh končin, kde žila v Zlatom zšku kršsna pr cezni. Tam prikdzal veraž Janko mlademu kršlovi, aby sa ešte neukazoval a počkal ho v pristave. , Možno sa mi podari privies princezni na našu lod. Ty sa len postaraj, aby bol všade poriadok, prikiž vydrhnit palubu a daj na nej rozložit niš zan tova Par zlat$eh vec si potom vzal so sebou, vystipil na breh a zamiecil rovno do Zlatčho zdmku, Ked pršil na krilovsky dvor, všimol si tam peknii dievčina, čo prave naberala do dvoch zlatjeh vedicr vodu zo studne, Idievčina si všimla neznimeho muža. a spitala sa ho, ko je a čo tu hladi. Vernj Janko jej povedal: ,Som kupec.” A ukizal dievčine svoj veženy tovar.

soj, to je krisat” zvolala dievčina odložila vedri a prezrela si každi bie. To mus videt aj naša princezni! Som jej komorni a viem, ako rada mi taketo zla vec. Určite eh všetky od teba kipi

Chia vernčho Janka za ruku a viedla ho rovno k princeznej.

Aj princezni sa nadebla, ked uzrela zla tovar, a povedala: ,Naoraj si tie veci krisne, Kipi eh všetky.

Ale verny Janko povedal: ,Som iba sluha bohatšho kupca. To, šo mim so sebov, sa nevyrovni tomu, čo mi moj pin na lodi. Na lodi si te najkrajše a najvzdenejšie predme, akč sa podarilo vyrobit zo zlata.” Princezni sa začala dožadovat, aby to všetko ponosili do jej zimku. Ale vernj Janko povedal: Prenišanie by trvalo vel dni. A krovieči by sa to do zdmku zmestlo.

Princeznou lomcovala čoraz vičšia zvedavost, nuž napokon povedala: ,Zaved ma na ti lod, ehcem vidi vzieny tovar tvojho pina.” Radoval sa verng Janko, že Vyšel jeho pli, a priviedol princezni na ld.

Ked prine uvidel prineezni, isti že je eše ovela krajia než na obraze, a mal čo robič,aby mu srdke nevyskočilo z hrude, Ved bola na jeho lodi A on ju mohol po nej sprevadzat! Vernj Janko sa od nich nendpadne vzdidlil a prikizal kormidelnikovi, aby odrazil od brehu. Lod napla plachty, zrazu bola na šitom mori a letela ako vtšk, ktorčmu duje do kridel vitor.

Mlad kršl zati ukazoval princeznej svoj tovar, každ kisok osobitne. Misy sj “misky, pohdre aj taniriky,vtšky aj šelmy a všetky ostatne čudesne zvierati. Hodiny a hodiny jej valo, km sito všetko poprezerala, a vobec si nevšimla, že lod vyplivala

nalil

Vern$ Janko

na more. Až ked si prezre posledni kisok, podakovala sa kupcovi a cheela sa pobrač domov.

No ak bolo jej prekvapenje, ked ponad lodne zdbradljezazrela, že breh je daleko ona sa pod napnurjmi plachtamni vezi na lodi kamsi do neznimi

eh? vykrikla zhrozeni: ,Oklamali ste ma a unisli! Radšej než korisou kupea sa stanem potravou ribi”

Princ ju však ehynil za ruku a povedal: ,Nje som kupec, som kršta mim rovako vznešenj povod ako ty. Tito lest som použiliba preto, že ča neskonale libim cd ekle, čo som zamdlel, ked’som uvidel tvoj obraz:

Ki to prinese zo Zlo zdmku počula, upokojila sa, princovo rozprivanie ju dojalo a silila stim, že sa stane jeho ženou.

Pali po šrom mori dru deš a vej Jako sa predhidral po palube piskal si Odrau prileceli ri havrany, sali si a rah a ačali krka. Vera Janko tor “nel havranej reči. Prstl piska a započival sa, o čom sa zhoviaji Prv$ havran zakrikal: HI, mladj kri si vezie domov princerii zo Zlarho zamku.” ,Ano, šno,” zakška dra havran: Ale šte ju nemi.” Teri na to: Ma ju, vdjje nim na odi!” Vredy zakrikal zas pev havran: ,Čo z rehož Len čo vystipi na pevnino, pribehe rgšavj ki, kril sa mu vyšvihne do sedla, ki nim vzicme a odnesie ho preč Nik už neuvidi voju mladi žena.” ,A neje proti tom njaki pomoc?” spi tal sa dru kavran. Pomoc jeno musel by by jehleji musel by koš, skor než vljene zastreli puškou, čo bude skrta pod sedlom. Lenže to by mu musel niekto povedat. A ko by mu to povedal, ten by po koleni skamenel” Vredy povedal druhj havran: ,Viem ešte čosi Aj ked zatrli kota, dalj bude v nebezpečenstve, Ked si privedic mladi žena na zamok, najde tam prieystani svadobni košela. Zdanlivo bude utkani zo zlaa a sriebra, no v skutečnosti zo siy a smoly. Ked siju prine obleči, zhori v nej na kčpku popol.” Treci kavran sa spiral: A ni je proti temu nija pomoc?” Je,” odpovedal druhj havtan. Stči v rukaviciaeh sehmatni ko šefa hodičju do oa, zhoi lem košela a mlad keš bode zachinenj. Lenše aj tro by inu mase nekto povedač. A ko by mu o povedal, po pis by skamenel” Znova sa ozval teri havran: A viem ešte čosi. Aj keby ti košela zhorel, še vidy može

mladi kril pricerni trati, Pri svadobnom tanci padne nevesta na zem sko mira, 2 kod ju niekt nezdvihne a neysaje z je pravčho pesnika tri kvapky kvi a porom še nevyplaje uš a vic nepreberie. Ale ten, ko by vedela prezradi kralovi s oro, skamenie celi

Ked sa havrany pozhoviali, odleteli preč

Vernž Janko

Nernčmu Jankovi neuniklo z ih rozhovoru ani slovo a od tej ehvile bol iehj a skormiitenji Ak zamlči svojmu pinovi, čo počul, nezachrini ho pred neščastim. A ak to povie, sim padne do neštatia. No napokon si povedal: ,Musim zachranit vojho pina, aj keby ma to stilo živoc.”

Ked priplivali do svojej krajiny, stalo sa čo predpovedali havrany. Najpev k mla emu krilovi prievilal krdsay ravi koš.

-Vyboene, ponesieš ma na zdmok,” povedal mladi kril a cheel sa vyšvihnič do sedla. Vernj Janko ho však predbehol, vytrhol spod sedla pušku a koda bez vihani zastedil

Hned začali prat sluhovia z kršlovho dvora, ktorgm sa už davno nepičilo vi- »O ki surovost, zastrelič krisne ziera, čo malo

Ne mladi kešT povedal: Mičte a daje pokoj mšj šo je sprane.

Prišli na zaimek a vo svadobnej sile uvideli misi, na mise prekrisnu košelu — zdalo sa, že je utkani en zo lata a striebra. Mladj kril už-už po nej iahal, no verny’ Janko ho znova predbehol, v rukavicineh sehmatol košelu a hodil ju do ohša.

“Znova začali luhovia reprae ,Hfs, aky nespravnik! Spali vadobni košelu”

Ne mladi kešl povedal: ,je to mi very Janko a vie, čo je sprivne, dajte mu pokoj.”

Nastala svadobni skivnost. Ked začsli brač do tanca, nespištal ver Janko oči 2 princeznej TA zrazu zbledla a zil sa na zem, V tej ehvili k nej verny Janko priskočil zdvihol ju a odniesol do komnaty na poste. Potom si k ne klakal,vysal z jej praveho prsnika tri kvapky krvi a vyplil ich. Hned princezna ožila a bola zase svieža sko predt$m. No mla kril, ktori sa a to dival a neshipal, prečo verny Janko robi to, čo robi,sa zrazu rozhneval a zvolal ,Do vizenja nimi”

Na druhj dež musel vernj Janko predsdpit pred sid, ktorj ho odsidil na smrt, Ked už stil pod šibenicou, poved.

»Každj na smrt odsidenj mi pravo na poslednč slova. Smicm prehovorič aj jase

lu vernčmu Jankovi, on vie,

» Miš taki privo. Prehovor!” vyzval ko mlad kril, A vtedy verni Janko povedal: »Nespravodlivo ma odsidili, ebo som nikdy neporušilsfub vernosti.” Porozpraval

potom, ako si na mori vypočul hasrany a aby ochranil srojho pina, musel urobič všetko, čo urobil.

valil

Vernj Janko.

Mladi: keš zvolal: ,Aeh, moj verni Janko, divam ti milost”

Bolo však neskoro. Vernj Janko pri svojich poslednjeh slovdeh skamenel Krila aj krilovnej sa zmocnil seli žiaf a mladi kril cele dni bedaka: ,Ako som sa mu oh za akci vernost tak zle odmenit?” Prikdzal,aby skamenenčho vernčho Janka doniesi do jeho spalne a postavili ho veda jeho postele, Kolko riz sa našo porom pozre, tolko riz mlady krit zavzdyekal: <Aeh, sko by som ti len znova vrsti život, moj very Janko?"

O neja čas keštovna porodila dvojčati Boli to ehlapc, ktorirgehlo rise a stali sa porešenli svojich rodičov. Raz, ke bola krštovni v kostole a ehlapci sa hali s otcom v jeho spalni, zahladel sa mlad krš na skamenenšho Janka 4 znova si vedyehol: »Aeh, mčj verny Janko, ako by som ti en znova vritil život?”

Ti zrazu kamedi prehovori tije na svete najdrahšie

Mlad krit zvolal: ,Všetko na tomio svete vdačne obetujem kvali tebe.”

Kameli sa ozval znava: ,Zorni lastnou rukou hlavy svojim detom a potri ma eh krov, potom ožijem.”

Veli sa prefakol mladi” krst, ked počul, že musi zabi svoje deti. Porom si však pripomenul, ako obetoval svoj život very Janko. Vytasil meč a zočal hlavy obom svojim synom. Potrel ich krvou kamefia zrazu stal pred nim znova živ9 a zdravj vernj Janko.

A povedal: .Vyslobodil si ma, ani ty neostaneš bez odmeny.” Vzal ver Janko stani deska hlivky a priložil ieh k tielkam. Rany im potre ich vlastnou krvov a zrazu boli aj obaja <hlapci znova živi. Poskakoval a hrali sa ako predrjm, akoby sa nič nebolo salo.

Možeš mi znova vršit život, ak sa vzdiš toho, čo

Radoval sa mlady krit, a pretože krilovni sa pršve vracala z kostola, ukryl obidve deti aj vernčho Janka do skrine.

A ned ako vstdpila, sa jej spital: ,Vriene i sa tam modlila?” Ano,” odpovedala: A pri tom som ustavične myslela na vernčho Janka, čo zomrel za naše štasti” sDrahi moja žena,” povedal mladi krš, zzistil som, že by sme vernčmu Jankovi mobli viti živo, ale museli by sme oberovat živory svojich dvoch deci.” Kralovni zbledla, zabolelo ju sedce, ale predsa povedala: ,Zasliži si taki obet, pretože sme sa previnili proti jeho verno

Zaradoval sa mlady krat že jeho žena by konala tak ako on. Otvoril skeiču a vypusal z nej deci aj verneho Janka. , Boh bol milosrdny – vern$ Janko je zbavenji

vadil

latby a naši ehlapci takisto znova iji” povedal a potom pororpraval krilovnej, čo sa stalo, kj bola v kostle

“No čo by sme my tak našli v skri?

My to neskiišajme. My sme ini. 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu