Morské prasiatko - Rozprávka bratov Grimmovcov

V istom kráľovstve žila raz princezná, ktorá mala na zámku vysoko pod cimburím sieň s 12 oknami, čo hľadeli na všetky svetové strany. Keď princezná vystúpila do siene, dovidela z nej do každého kúta svojej ríše. Už z prvého obloka videla všetko jasnejšie ako druhí ľudia. V druhom sa jej zrak ešte priostril.

Z tretieho videla ešte zreteľnejšie a takto išlo ďalej až po 12. oblok, skade videla všetko, čo bolo nad zemou i pod zemou. Nič sa jej očiam neukrylo. Princezná bola veľmi hrdá a nechcela sa o moc v kráľovstve s nikým deliť. vyhlásila preto, že si vezme za muža len mládenca, čo sa pred ňou tak ukryje, že sa jej nepodarí nájsť ho. No ak sa niekto na to odváži a ona ho v úkryte objaví, bez milosti príde o život.

Zahynulo tak 97 pytačov a istý čas sa už na zámku nikto neohlásil. Princezná bola celkom rada a vravel si, “Aspoň ostanem až do konca života slobodná.” Len sa tu ohlásia na zámku traja bratia a oznámia jej, že aj oni prišli skúsiť šťastie. Najstarší si povedal, že sa schová do vápennej jamy. Tam ho určite nenájde.

No zbadala ho už z prvého okna. Kázala ho vytiahnuť z jamy a dala ho zmárniť. Druhý brat sa ukryl v zámockej pivnici, ale aj jeho zazrela už z prvého obloka a povodilo sa mu tak ako bratovi. Potom predstúpil pred ňu najmladší a prosil ju, aby mu dala deň na rozmýšľanie.

Aj to ju uprosil, aby bola taká láskavá a dovolila mu tri razy sa schovať. No ak ho aj na tretí raz objaví, ostane mu už len rozlúčiť sa životom. Najmladší brat bol dričny mládenec a tak úpenlivo princeznú prosil, že sa nad ním zľutovala. Dobre, súhlasím, ale sa ti to veru nepodarí.

Na druhý deň najmladší brat celé hodiny rozmýšľal, kde sa ukryť, ale na nič neprišiel. Nakoniec chytil pušku a vyšiel si na poľovačku. Zazrel havrana a namieril. Už chcel stisnúť kohútik, keď v tom Havran zvolal:„Nestrieľaj, dobre sa ti odmením.

Mládenec zložil pušku a kráčal ďalej. došiel až na morský breh, kde prekvapil veľkú rybu, čo vyplávala z hlbiny na vodnú hladinu. Namieril aj na tú, no keď chcel stisnúť kohútik, ryba zvolala: “Nestrieľaj, dobre sa ti odmením.” Nechal rybu rybou, kráčal ďalej a stretol krývajúcu líšku. Strelil do nej, ale ju netrafil. Líška naňho zavolala, poď radšej sem a vytiahni mi trň z la.

Trn jej vytiahol, ale potom ju predsa len chcel zabiť a stiahnuť z nej kožu. No Líška ho prosila: “Daruj mi život, dobre sa ti odmením.” Mládenec ju pustil a keďže sa už zotmilo, vrátil sa na zámok. Nuž a ráno sa mal ukryť, ale nech rozmýšľal, koľko rozmýšľal, raz nevedel kde. Vybral sa do hory za havranom a povedal mu, daroval som ti život, tak mi teraz poraď, kde sa mám schovať, aby ma princezná nezbadala.

Havran sklonil hlavu a zamyslel sa. Napokon zakrákal„Už to mám. Z hniezda doniesol vajce, rozbil ho na dvoje a mládenca doň ukryl. Potom vajce znova scelil, položil ho do hniezda a sadol si naň.

Keď princezná pristúpila k prvému obloku, neobjavila ho. Ani z druhého ho nevidela a už ju chytal strach. Ale z 12. obloka ho zrazu zbadala. prikázala vajce doniesť a rozbiť ho. Mládencovi povedala, som ti už život darovala.

Daj si pozor, aby si ho neprišiel. Na druhý deň ráno šiel mládenec na morský breh, zavolal si rybu a povedal jej, zachránil som ti život. Poraď mi teda, kde sa mám schovať, aby ma princezná nezbadala. Ryba sa zamyslela a napokon zvolala: “Už to mám.

Skryjem ťa do vlastného brucha.” Prehltla ho a ponorila sa až na morské dno. Princezná vyzerala z oblokov. Ani z 11. ho nezbadala, no z 12. ho konečne objavila. Prikázala rybu chytiť a mládenca z nej vybrať.

Viete si predstaviť, ako mu bolo? Povedala mu, “Dva razy som ti život darovala. No už to tak vyzerá, že prídeš o hlavu.” Na tretí deň vybral sa princ s ťažkým srdcom na pole a stretol líšku. “Ty poznáš všetky skríže,” povedal jej.

“Ja som ti daroval život. Poraď mi teda, kde sa mám schovať, aby ma princezná nezbadala.” “To je ťažké,” odpovedala líška. a tu rozmýšľala. Napokon zvolala: „Už to mám.” Zaviedla mládenca k studničke, pohrúžila sa do vody a o chvíľu vyšla z nej premenená na trhovca. Aj mládencovi prikázala, aby sa pohrúžil do studničky. vyšiel z vody premenený na morské prasiatko.

Trhovec sa pobral do mesta a predvádzal chutné zvieratko. Zbehlo sa okolo neho veľa ľudí. Na veľa prišla aj princezná a keďže sa jej morské prasiatko zapáčilo, kúpila si ho a trhovcovi za dobre zaplatila. Skôr ako jej ho podal, pošepol prasiatku.

Keď pôjde princezná k obloku, schovaj sa jej chytro pod vrkoč. Prišiel čas a princezná šla mládenca hľadať. Pristupovala k obloku od 1. až po 11, ale nikde ho nevidela. Keď ho neobjavila ani z dvo, pochytil ju strach aj zlosť a zaplesla oblok s takou silou, že sa sklo zo všetkých oblokov porozbíjalo.

Ba aj zámok sa otriasol. Ako schádzala dolu, pocítila pod vrkočom morské prasiatko. Zdrapila ho, hodila o zem a skríkla: „Strac sa mi z očí! Prasiatko bežalo za trhovcom.

Obaja sa potom náhlili k studničke a pohrúžili sa do vody. Keď z nej vyšli, mali už znova svoju podobu. Mládenec sa líške poďakoval a povedal: “Havran a ryba nemajú ani štipku tvojho rozumu. Iba ty poznáš všetky fígle, len čo je pravda.” Potom šiel rovno na zámok.

Princezná už naňho čakala a voľky nevoľky sklonila hlavu pred svojím osudom. Oslávili svadbu a najmladší brat sa tak stal pánom a kráľom celej krajiny. Svojej žene nikdy nevyzradil, kto mu tak dobre poradil, kde sa má ukryť. Princezná si myslela, že na to prišiel z vlastného rozumu.

Vážila si ho, lebo si vravela, veď ten vie viac ako ja.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Vlk a sedem kozliatok

Pani Perinbaba

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu