Zmluva s diablom - Rozprávka bratov Grimmovcov

PREO

Jeden krii’ bojoval so susednm panovnikom tridsat rokov. “Vojaci sa mlitili hlava-nehlava, kančny strielali, gufky hvizdali, ale vojna nie a nie sa skončit, Troch vojakov už omrzelo bojovat s prizdnym bruchom, lebo ich kril! mal pustii pokladnicu, Na vojnu všetko minul a nemal z čoho žold vypkicaf. Rozhodli sa teda, že z bojiska uteču.

— Ked nis chytia, obesia nis, – povedal prvy.

— Nechytia, — vravi druhj. – Ukryjeme sa do pšenice, tadia vojsko nepotiahne.

“Tak aj urobili. Dva dni a dve noci sedeli chlapi v pšenici, Cigani im v bruchdeh vyhravali ešte vičšmi, lebo vojsko stilo,

nikam netiahlo. Boli by tam istotne dušu vypust na svet ukdzali, za zbehnutie by ich razom zastreli

“Ako tam tak v obili sedeli, zastrelo nebo obrovske mračno. “To sa šarkan nad pole zniesol a rovno nad vojakmi križi,

– Pomožem vam v tvrdzi, – zareval šarkan, -ak mi dite slovo, že o sedem rokov pridete ku mne do služby,

Čo mali hlapi robit? Sliibili sa do služby, šarkan ich zdrapil do paziirov, vzlietol vysoko k oblohe a odniesol vojakov preč. Ked ich gulky ani kan6ny nemohli zasiahnuf, zložil ich šarkan na zem.

-TU mite bičik, ak nim švihnete, budete mat pefiazi, kolko si zažiadate, ale len čo sedem rokov pominie, hliste sa mi do služby, – povedala ozruta. – Tu, do tejto knihy sa mi upište, že po siedmich rokoch sa sami budete do služby hidisit. Ak slub porušite, vrtim sa a zaživa vim vytrhnem srdce, – vyhražala sa operen potvora, zatrepala kridlami a prepadla sa pod zem.

AHA

Vojaci sa daru potešili, na slub, čo krvou do velkej knihy podpisali, onedlho zabudli. Veseli sa, na hintovoch prevažali, hodovali a pili, kolko im hrdlo račilo. Ani nezbadali, a sedem rokov sa ku koncu chylilo.

— Ej, bratia, zle je, – vravi prv vojak. – O tri dni sa musime do služby hlisit.

— A nebude to služba barsakii, — strachuje sa druhy. — Ktovie, čo td ohava s nami zamyšla.

— Bude, ako bude, treti na to. – Pospime si, ved čo nas čaka,

ši len hlavy sklačali, no treti sa do travy zve Čiapku si zložil na oči a pokojne zadriemal. Odrazu sa len pred vojakmi zhrbena babka-vedomkyia zjavi.

– Synkovia, čože ste taki smutni, – privravi sa chlapom vlidne. Vojaci jej povykladali, ako sa so šarkanom spriahli, a teraz budi musiet za život a zdbavu zaplatit.

– Sedem rokov nam bolo sveta žit, — vravia vojaci. – Čas $ zmluvy sa však naplnil. Šarkan ndm srdee z hrude zaživa vytrhne.

AA NAOH

– Upisali ste sa samemu diablovi, – povedala starenka. – Ale nebojte sa, hidam sa z toho vysekite. Čert vim di hidanku, ak ju uhdidnete, prepusti vis. Vyberte si jednčho, čo pojde do hory hladaf skalu, ktori blesk napoly prefal. Ak ju najde, vojde do brala, a tam sa dozvie na hadanku odpoved. Potom budete zachrdnet

Po tyeh slovdeh sa babenka stratilai, akoby tam nikd, bola byvala. Dvaja vojaci sa strachovali, čo ich v tej hore čal no treti vstal a bez slova sa pobral skalu hladat. Dva dni pu, toval, kym ju našiel. Do splnenia slubu, čo kedysi diablovi dali, už teda zvyšoval len jedinky defi.

k] Ej

AA APA OHO

Vojak smelo voši v diablovom domci. V lala smola.

– Ludsky červiak, čo fa sem priviedlo? — vypytuje sa baba. — Vari ta život omrzel?

Vojak babizni povedal, ako sa diablovi s kamaritmi upisal, a teraz nevedia, kam z konopi. Starene sa pozdavalo, že sa chlap nevvkriica, pravdu hovori, ako čertove peniaze trovili a nijako nevedia, ako si dušu vykiipit. Ukryla vojaka do pivnice a nakdzala mu, nech tam ako voš čuši.

Onedlho sa priritil domov sim diabol. Hundral, šomral, že dnes nijakii dušu neupisal, ale aspodi že sa ti traja vojaci zajtra dostavia, nech si ich v smole uvari. ieh už maš naozaj v hrsti? — vypytuje sa stara.

– Zahddam im, akou pečienkou ich pohostim, Bude to miso z mftveho tulejja, čo v severnom mori leži. Potom sa ich opstam, akou lyžicou budi jest, a napokon, z čoho budi vino pif,— zarehotal sa čert.

Ked diabol zaspal, vykradol sa vojak z brala preč. Na druhy bag

– Či si na slub pamiitste? — reve a pred očami im knihou šibrinkuje, na krvave podpisy pazirom ukazuje.

– Berieme si slovo nazad, – vravi najsmelši vojak.

do rozčesnutej skaly a odrazu sa ocitol ici bola stard žena a v kotle na peci bub-

—Ak je tak, dim vim hadanku. Ak ju vylištite, ste volni, inak skončite v smole! Akou pečienkou vis pohostim?

— Z mitveho tulečia, čo v severnom mori na dne leži, – odveti vojak, ani brvou nehne.

—Akd lyžicu vim dam?

– Striebornii, z rebra velryby.

—A z čoho budete vino pit?

Starč konskč kopyto bude niš pohdrik, – odvetil vojak

dot

Šarkan zreval od zirivosti, až im v ušiach zalahlo, ale jeho. moc nad vojakmi pominula, Kniha s dpisom sa zmenila na popol. Vojakom zostal zdzračny bičik, ale že už chceli mat s čertovinami pokoj, zakopali ho pod stary buk, Ludia ho tam podnes hladajti.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Zdieľať

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Starenka z lesa

Martinko Klingáč

Sedem havranov

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu