Čas čítania: 5 min
Jacob Grimm a Wilhelm Grimm patria medzi najvýznamnejšie mená európskej rozprávkovej a filologickej tradície. Slovenská Wikipédia má samostatné heslá pre oboch bratov a zdôrazňuje, že Jacob sa preslávil ako jazykovedec, lexikograf a spoluzakladateľ germanistiky, zatiaľ čo Wilhelm bol jazykovedec, literárny vedec a zberateľ rozprávok. Spolu vytvorili dvojicu, ktorej meno sa natrvalo spojilo so zbierkou “Kinder- und Hausmärchen”.
Obaja vyrastali v Hessensku a študovali právo v Marburgu, no už veľmi skoro sa ich záujem obrátil k staršej literatúre, dejinám jazyka a ľudovej slovesnosti. Jacob Grimm sa neskôr presadil aj ako autor významných vedeckých prác a formuloval prvý hláskoslovný zákon pre germánske jazyky, dodnes známy ako “Grimmov zákon”. Wilhelm Grimm sa zase venoval knižničnej práci, literárnej vede a spolu s bratom trpezlivo pripravoval texty do tlače.
Najväčšiu slávu im priniesla práve zbierka rozprávok, ktorá začala vychádzať v roku 1812. Hoci sa dnes často berie ako súbor “večných detských príbehov”, v skutočnosti ide o dielo, ktoré vznikalo postupne, cez viacero vydaní, dopĺňaní a redakčných úprav. Bratia porovnávali rôzne varianty, vyberali motívy a formovali jazyk tak, aby zbierka zároveň uchovávala tradíciu aj oslovovala súdobých čitateľov.
Z Grimmovho korpusu pochádzajú príbehy, ktoré dnes pozná prakticky celý svet: “Červená čiapočka”, “Popoluška”, “Snehulienka”, “Janko a Marienka”, “Žabí kráľ” či “Brémski muzikanti”. Vedľa nich však existuje množstvo menej známych rozprávok, povestí a zvláštnych, niekedy drsnejších textov, ktoré sa do moderných výberov dostávajú oveľa zriedkavejšie. A práve tie ukazujú skutočnú šírku Grimmovho rozprávkového sveta.
Dôležité je aj to, že bratia Grimmovci neboli iba “rozprávkari”. Pracovali na slovníkoch, starých textoch, legendách a dejinách nemeckého jazyka. Ich vedecký záujem dal rozprávkam pevný rámec: rozprávka bola pre nich súčasťou pamäti jazyka, spoločnosti a kultúry. Preto sú ich knihy dôležité nielen pre detskú literatúru, ale aj pre folkloristiku, komparatistiku a dejiny prekladov.
Slovenská kolekcia na Childstories.org sprístupňuje rozprávky bratov Grimmovcov v slovenčine a v historických prekladoch. Texty sa opierajú o digitalizované verejné zdroje a zachovávajú staršiu slovnú zásobu, rytmus viet aj štýl konkrétnych vydaní. Čitateľ tu teda nevidí iba obsah príbehu, ale aj to, ako boli Grimmove texty v rôznych obdobiach prenášané do slovenčiny.
Pri každej rozprávke je uvedené KHM číslo, ktoré umožňuje priamu orientáciu v pôvodnej Grimmovej zbierke a porovnávanie medzi jazykovými verziami. Ak je známy zdroj alebo tlačená predloha, je pripojená aj táto informácia. Vďaka tomu môže kolekcia slúžiť ako čitateľská knižnica, pomôcka do školy aj ako materiál pre odborné alebo prekladové porovnanie.
Na tejto slovenskej stránke preto nájdete nielen najobľúbenejšie klasické rozprávky, ale aj menej čítané texty, ktoré rozširujú obraz o tom, kto vlastne Grimmovci boli. Ich dielo je zároveň literatúrou, archívom a dejinami európskej imaginácie, a práve túto šírku sa Childstories.org snaží zachytiť aj pre slovenských čitateľov.
Facebook 
Whatsapp 
Messenger 
Telegram
Informácie pre vedeckú analýzu
Štatistika rozprávky | Hodnota |
|---|---|
| Index čitateľnosti podľa Björnssona | 59,2 |
| Počet znakov | 3.121 |
| Počet písmen | 2.596 |
| Počet viet | 26 |
| Počet slov | 440 |
| Priemerný počet slov na vetu | 16,92 |
| Slová s viac ako 6 písmenami | 186 |
| Percento dlhých slov | 42,3% |
| Pomer typ-token (TTR) | 0,714 |
| Kĺzavý priemer pomeru typ-token (MATTR) | 0,923 |
| Miera textovej lexikálnej diverzity (MTLD) | 440,0 |
| Hapax legomena | 261 |
| Priemerná dĺžka slova | 5,91 |
| Medián dĺžky vety | 17,5 |
| 90. percentil dĺžky vety | 24,5 |
| Podiel priamej reči | 4,8% |
| Zložitosť vety | 1,65 |
| Konektory | 0 |
| Referenčná kohézia | 0,011 |
| Kandidáti postáv/mien | Grimm (4), Wilhelm (2), Grimmovho (2), Grimmovci (2), Childstories (2) |
| Sieť spoluvýskytu postáv | Grimm - Wilhelm (2) |
| Kandidáti motívov/štítkov | Bratia Grimmovci |
