Bedár a boháč - Rozprávka bratov Grimmovcov

a divnyeh čias, ked ešte Pain Boh chodil po zemi a strerival sa s fudmi, rihodilo se raz že ko, poriadne unavenčho, zastihla noc šte skor, než si našel neja hostinec v ktorom by prenocoval Postaval na simraku na ceste medzi dvoma oproti sebe stojacimi domami, jeden. bol vel a pekknj, druhjš malj a iibohj: Vetky’ dom patrl bohičovi, malj bedirovi. Bin Boh si povedal: <Tomu bohičovi nebudem hidam až tak na darchu, prenocujem ušlo."

Ked zaklopal na dvere, vsklonil sa bohič z okna a spital sa neznimeho človeka, čo hladi pri jeho dveršeh

-Prosim ta, prenocuj mal” poprosil ho Pin Boh.

Pin Boh nosil skromni šay a nevyzeral ako niekto, komu vo vreeku šeugaji dukšty, nuž bohič, ked si ho prezrel od hlavy až po pity, iba pokriti lavou a povedal

z Nemčšem ča prenocovat. Vo všetjeh izbšeh sušim bylinky a semeno. Keby som mal prichjlit každeho, kto mi zaklope na dvere, sim by som čoskoro šiel po žobrore, Hladaj si noclah tam, odkial si pršil”

“Zabuchol okno a nechal Pi

Pan Boh sa porom zvrtol a zamleril k domčeku oprori. Len čo zaklopal už bedir otviral dvere a pozgval pocestnčho dnu.

»Prenocu u mita,” povedal. Ved je už miica tma, kam by si dnes šte Sci

To reč sa Pinu Bohu zapičia, a tak vstipil dnu. Bedirova žena mu podala

Boha stšč vonku.

raku a povedala

Vitaje,zlože sa a prijmite naše pohostinstvo, Nemime toho vela, ale radi. vi rim ponikneme.

Potom postavila na pec zemialy, a kim sa varil, podojila kozu, aby mohla poniiknuč aj rochu mlieka, Ked bolo prestretč, sadol si Pin Boh k stolu, jedol s nimi a ti jodnodudhi večera mu ehutila, lebo mu ju ponikl z primnčho srdea Ked sa najedli a bol čas uloži a, bedirova žena pošepla mužovi: , Počivaj, drahy

Bedar a bohši

mij my draja dne prenocujme na slame. Chudik pocestj putovl ist eli ded a poiadne a unavil lepše si odpočiie V ašej posel.”

»Dobre vraviš,” odpovedal ej bedi. Hned mu to navrhnem.”

Potom sa obešil k Pinu Bohu a poprosil ho, aby doičil svojim čelom poriadny oddyeh a prenosoval v ich posel. Pin Boh nechcel $eh drosh starčekov pripravi o pohodlic, no kd nalili, prestal vzdorovača uli sa do eh postele Beda jeho žena si porom ustali slamu na podlahe.

Na druhj deši rino vrli u£ na rieždeni, aby mohli svojmu hostovi priehytat zo najlepše ačajky. Ked okienkom nazreo pod ich strednu sinko, stal aj Bin Boh, znova sa s nimi najedol a ce sa obra voju cestov. Kd u stil vo dveh, obeti sa tek stojim hostel a povedal: Precože se raki šedr a bohabojni, vzstovte ri žeani a splnim vam ile”

Beda povedal: Čo by som si mal žel? Ia ak večni spisu A aby sme ja a žena boli zdravi, km budeme ivi A eti želanie? Trte mi uš ai nepriehidza na tr

Pin Boh sa opiral: Nezšel by sa vim, starčekom, nov dom?”

»Ol,co šno povedal bedi Al by som si šte mobol eat novi dom,to by bolo ohromne.”

Pin Boh mu sln tete želonic premen eh star dom na novi pridal k domu aj svoje požehnanie a pobral a na dai cestu.

Sinko už bolo vysoko, kd sa prebudil bohč. ozrl sa z okna, a čo o nevidi? Oproi, ram, kde šte čera stila stari ehateč, stoji krisny novj dom s červenjmi Skridlicami. Never lastnim očiam, privlal ženu a povedal: ,Chipeš to? Včea večer tam ešt stil dom na spadnure a dnes- kisna novi ehalup. Bež tam a zs, ko sa to salo”

Žena ša a vypytovala sa bedira. Bed ej povedal, Včera večer prši posestnj lali sme mu noclah -a dnes ino, ked odehidzal, nim splnil ri elana Žel som si večni spisu, zdrave a do smuti – a napokon aj namesto našej stre charče tento peknj novj dom

Bohičova žena sa poponšklala domov a porospršval to svojmu mužovi. Bohič povedal: Sim sebe by som najadšej odrhol hlavu! Ako to, že moja lava na to neprišla? Ved ten cudzine bol napev tu U nis bcel prenocovačA ja som ho odohnal.”

Tak to rjeho naprav!” zvolala bohičova žena. ,Nasadni na koša, dostini bo x prived! A potom aj tebe spi ti želanja

Poslichol bohič ženinu radu, nasadol na koha a dostihol Pina Boka, Oslovl ho peknca liskavoa prosil ho o prepičeie, že ho včera nevpustil – nemobol ij v rjeh

Bedar a bohšč

losti lič od domovjeh dveri, a potom nenašil už hosta za dverami. No ked pojde tadiafio aj nazad, určite musi prenocovat pod ich strecbov.

Dobre,” povedal Pin Boh. ,Ked sa sem ešte niekedy vrštim, zastavim sa u vi

Bohič sa ho potom opital či aj on miže mat ri želania ako jeho sused. Pan Boh povedal, že može, no nech si od toho vela nesfubuje a lepše urobi, kd si nebude želat nič. Bohšč povedal, že by si predsa len skl zaželat čosi take, čo mu prinese šasti, najma ked je st, že sa mu to splni, Pin Boh mu povedal:

Orla teda domov, premysli si cestou ri želania a splla a ti.”

Dosiahol hohač svoje, vilal domov a ceston premfšll, čo by si zak mobol žeat Pri premsšlani sa mu vyšmykla z cik uzda, ko sa splašil, prethol nič bohičovjeh myšlienok, a on nie a nic ju znova nadviazat, Tlapol teda koga po ši a zvolal: Len pokojne, Liza!” Ale koči sa plaši dale. A vtedy sa bohič už nahneval a nelitostne skrikol: Pre mia za mija si zlim aj vazyt”

Len čo to vyslovil ležal na zrni A ki so zlimanjmi izi ležal vedla neho a už sa vic nepohol, Takco sa mu splnilo prve želanie.

Bohič bol od prirody skipy, nuž eheel zachrini aspod sedlo. Odrezal ho z kola, hodil si ho na ehrbitra wykročil domov peši

Nič tol Ešte mi zosali dve žlania!” utešoval cestou sim seba. No ako sa tak pomaly trmical po blarstej ceste a už začalo pripekat poludiajšš sko, bol čoraz unavenejši a spotenejši. Sedlo na ehebte ho slačio a navyše mu nepeichidzalo na um njak poriadne dale želanie,

bu si podehvilov takto hundral popod nos: ,Ak si budem želnt všetky poklady sveta, rak sa k tomu prid še všeličo ine a toto, a hento,a čo ja viem, čo eše.A ja budem z toho tali domotanj, že mi už neostane tretje želanie

A podkehvilou zas takto: Ej, keby som bol havorski? sedla a mal ri želania, vedel by som si poradit, Bavorsky sedliak by si želal ajprv more piva, potom sj morske pritoky,a eše sidoček piva do treice.”

Ako si hundral, tak sa mu podehešlou zdalo, že už na to prišel, a hned zas na- ‘opak, že ešte ni, že by si mal Zelačosi lepše. Vhupla mu do lavy aj myšlienka, ako. dobre sa mi teraz jeho žena – sedi si, zalezeni v ehlšdku izby,a napehiva sa nejakou. poehitkou. Poriadne ho to razčerilo a nevdojak vskrikol: ,Bodaj by mala teraz radšej k zadku prirastenč toto sedlo, aby som ho nemusel vliec na chebte.”

A len čo mu to vybehlo z is, zmizlo sedlo z jeho chrbra a on sa dovtipil že sa mu splilo aj druhč želanie To, ako mu bolo dos horico, bolo nič proti kor

300.

Bedir a bohšč

ho oblila tera. Rozbehol s, lebo ehcel čim skor sim a v pokoji sediet doma v izbe a vyhdtač ejake ozaj veke želanie — ved už mu zostivalo len to posledne.

Ked otvoril dvere do zby, uvidel tam voju ženu sedicč na sedle. Nemohla sa ani hi a nariekala, z zaliehalo v ušiaeh. Povedal ej: ,Upokoj sa! Sed a nevyrušuj ma terar, ked si idem zaželat šetko bohatstvo sveta.” Žena ma však vrnadala: | bara nia hlava! Čo mi pomože všetko bohatsvo sveta, ked mim zadok priraste k sedlu? 1 si ma k nemu pričaroval svojim želanim, tak ma teraz od sedla aj odčaruj!”

Či ehcel,či nechcel, musel bohič minit tete želanie na vyslobodenic svojej eny zo sedla, Len čo ho vyslovl, he sa splnil. Pan Boh mal pravdu – lepše by bol urobil, keby si neželal nič. Tr želania mu prinesli len irapy a zlos Ziskal len nadivky a strail koča.

A čo bedir? A čo jeho ženaž Dakovali Bohu na kolenich za svoj novj dom a blahobya. Bolo to tak, sko malo by 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu