Husiarka - Rozprávka bratov Grimmovcov

tla rar jedna kršlovna,ktori už divno pochovala manžela, no zo stal jej po šom dečra, kisna princezni. Princezna vyristla a mala sa vpdad za princa v dalekom krilovstve, Užialeni matka kršlovni sa pripravovala na rozličku edinou dečrou a ehystala ej na cesta zlat, striebro, klenoty a všetko ostarni, čo mi mat va vsbave krilovski nevesta, Navyše aj poverila mladi komorni, aby ju sprevidzala a odovzdala ženiehovi. Každej z nich dala na cesu aj ko, ko princeznej sa volal Falada a vedel hovorit, Pri rozličke s dečrou sa krilovni šte porezala na prste, tri kvapky svojej krvi nechala keapnit na bielu šaračkv a aj ti, zaviazani na vzl slovami:

dala dečre so

Dra dečrenka, opatraj si tento uzliek, bude ča chranit pred každgm prikor

So slzami v očiaeh si dali zbohom. Princezni si vložila uzliček do zahrenia, vysadla na koša a v sprievode komornej sa pohla na cestu.

Kod evilali už hodinu, dostala princezni velki smad a povedala svojej prievodkyni; -Tamno je prameli, zoskoč z koja a naber mi vody do zlarčho pohira,

ehcem sa napil”

Komorni jej však odvekla napif sama, nie som vaša sližka.”

Zoskočila smidni princezna z koša a sama sa napila z prameša, aj bez zla ho pohira. Vzdyehla si pritom: ,Ach, Bože!” A tri kvapky krvi v zdhreni jej odpovedali: ,Nevie mata, čo jej dečru kvi – srdce v hrudi by jej puklo vari.” Ale princezni bola rpezlivi a mlčky zas vssadla na koša.

Prešli niekolko mil, a prerože bol honici deš, princezni znova vysmidla. Znova zazrela prameči a povedala svojej komornej: ,Zoskoč z kota a naber mi vody do zlarčho pokra, ehcem sa napič.”

No komorni jej odvekla ešte nevlidnejše než predrjm: ,Ked ste smidni, napite sa sama, ni som vaša sliška.”

KKed ste smidni, zoskočte z koša a ehodie sa

Znova zoskočila smadni princezni z koša, faba si k žblnkotajicemu pramebu. a zaplakala: ,Aeh, Bože!

Znova jej odpovedali ti kvapky krštovninej kri: ,Nevie matka, čo ej dečru kviri -srdce v hrudi by jej puklo vari.” No ako tak pila a pivelmi sa nakliala, rinceznej – bez toho, aby si o všimla — vypadol zo zihrenja usiček s troma kvapkami krvi a odnicsla ho voda. va to však zbadala a potešia s, že jej pani ostala bez ochrany a je jej te-

sa na Bu okrikla: <Na Faladovi pojdem ja, y si ezmeš moju mreinu." A donitil ju, by si vymenilikone. Ba nielen to – princezni si musla aj vylict soje krisne ary 2 obleci si namesto nih karedše šny komomej. Napokon ju komorni dondtila šte aj odprisaha pri sive nebeske, že na krilovskom dvore kde eh čakaji,o ničom

zemukne.Keby len slovkom naznačila, esa ymenili, nee rta tm že zore, Všetko si so vrpočul aj hovoriaci ki Flada. Nič na o nepovedal, no dobre sito zapamita.

Komorni potom vysadla na Faladu, princezni na druhčho koha a pokračovali. V cest, až konečne pršli do Zeniehovko palica.

V tom palci eh u nižobne očakavali. Sim prine im vybehol v iste a pomi hal zosadni z kota komorne, lebo s myslel, že to je jeho nevesta. Hd s ja pocom. viedol bore sehodmi zara prava princezni ostala sit vonku, Zazrel ju tam z okna stanj krila všimol sija je krita, nežni a ušlchili Vol potom jn do dvorany, kle sedela pri stole nepravi nevesta, spita sa ječo jet za dievča,čo prišlo sbou 2 ovtalo std na nidvr

To je len komorni, kori som si zala ako sprievodk na cesu, Daje jej nejaki pršeu v palici, nes tam nepostivaj” povedala nepravi nevesta,

V palici však neboa pre njak prica,a tak krat povedal: Mam šuhaja čo mi pase hi, maže pi spolu nim

Tak sa stala z pravej priceznej husarka.

Zakritko potom nepravi nevesta povedala princovi Drahf mi, spl mi jedno žeaniet”

Princ odpovedali <Rid ti ho splnim. Vyslov ko!"

Zavolj konskeho misaraa daj zabi koš, na krom som pril. Celou cesta ma neposlebal

Komorni sa toti bila, že ki Falada hy mohol prehovori a prezradit, sko sa vymenila s princeznoa – nuž ecela, by hovoriacemu košovi čim skšr odli lavo.

O tom, čo sa ehysti, sa však dozvedela aj prava princezni a tajne sa s konskim misiarom dohodla, že sa mu odmeni, ak Faladovu hlavu pribije na mestski bržnu. Cez ti brina toti (vraveli jej aj Polnočni brina) každe rano hnala kide! busi na pašu, a kožd večer z paše, Dva razy dene by sa takto mohla vidač so svojim vernim konom.

Konsky misiar dohodku splni bršnu,

Rino, cesto ce ti brdinu, sa potom pravi princezn prihovorila konskej hlave:

.O,koniček moj ved si ty nespravodlivo pribiti!”

A lava koča Faladu jej odpovedala:

O, aj ty, pravi princezna, si nespravodlivo zradeni. Nevie matka, čo jej dečru oi —sedce v hrudi by jej puklo vari.”

O ekv bola husiarka aj s hustarikom a kidlom husi na like za mestom, Hus pustra rozpusia si la vlasy: Husirik užasol, Vedy zvolal:

2 ked odčal Faladovi hlavu, pribil ju na Polnočni

li, neeh a pas Ona si potom sadla do ako nidherne sa ligoci, a ehce si zop vlasov z jej lavy vytrhn

Ej, uehyi veriček hravj, husiarikovi klobik z bav; neh nahdiač ho musi pomedzi kvety a husi

az domtedy, kim ja si zapletiem zlane vlasyi”

V tej ehvili zava silni vietor, nehi kusiaikovi klobičik a hnal ho po like. Husjarik ho musel naha, a ksi ho dy stika si oa pozapletad vas; nemobol si vnet zej klavy ani vla,

o kusiarika nahnevalo a prestal sa s ou rozprivai. Mleky pisi až do večera, mk sa vrli domov.

Na druhi dei rino, ked predhidrali cez Polnočni beno, husiarka znov konč mij, ed si y nespravodlio prb”

Konski lava jej odpovedala:

40, aj ty, prava princezni, si nespravodlivo zradeni. Nevie matka, o jej dečru kvi sede v hodi by je polo vari”

Na like za mestom si husarka znova sala do travy a rozpusila ci vlasy a busa

dala:

ik znova zatiči zopie si ieh vytrhndi, no ona znova reklo zvola

Ej, neh pi vetriček hravj husiarikovi klobik z hlavy, nech nahišat ho musi

zapleti zlare vlasy

husiarik musel nahimohol si veki

Znova zavial vitor a uehytl husarikovi klobiči, znov fa znova sa nim vedl? ked si ona už stila pozaplecat lay, z jej havy ani vla. A tak znova pisli mlčky až do večera.

Ale v ten druhy večer, kd sa vritili domov, pobral sa husjarik rovno za starim krstom a povedal mu: ,Neehcem už pisi s tou husiarkou!”

-Prečo nič” spral sa star kril

Cel deli ma iba jeduje.”

Stari kral bol zvedavi; ako ho jeduje a husiarik mu všetko porozprival:

ono, ked prechidzame s husami cez Polnočnti brinu, prihovira sa konskej 6 koniček moj, ved si ty nespravodlivo pribit A konski hlava jej odpovedi: JO aj ty prava princezni,si nespravodlivo zradenš. Nevie matka, čo jej dečru kviri sede v hrudi by jej puklo vari.”

A husiarik porozpešval kešlovi aj o tom, ako si husiarka rozpleci na kike vlasy a ako on musi zatial nakiat klobičik.

Stari kril prikazal husiarikovi, aby šte sj v dale ršno hnal husi s husiarkov, a on sim sa skryi pod Polnočnou branou, aby si vypočul, ako sa husiacka zhovira s konskou hlavou. Ked si to vypočul, poponšklal sa na liku a tam sa ukryl za krikom, Na vlasač oči videl, ako husiarik a husiarka prihnali kfdef a ako si potom husiarka sadla a rozpostila vlas, čo zažari v lnečnjeh ličoch ako rjdze zlato. Vspočul si a,

ako zvolala:

Ej, uehyd, vetšček hrav hasiaikovi klobik z hlavy, siceh nahdiat ho must pomedri kvery a husi

az doveedy, kj ja si zapleriem lave vlasyi”

Hned potom znova zaval ietor a uehyti husarikovi klobičik, hosiaik o znova mase] nahdiač a znova sa nim vrti, až ked si ona už stihla pozapletač lasy.

Nič z toho neuniklo starčmu kršlovi, nepozorovane odkradol do palies

Ked sa aj husiarka vrtila večer domov, star krasi ju zavolal nabok a spal sa je, prečo to všetko robila.

Nemdžem vim to povedat, lebo som prisahala ri slave nebeskej, že nikomu nič

“nepoviem. Ak poviem, zomricm

Kra ju zas a znova prehovdral, aby len nič nerjia, no ona mlčala

šetko sledoval spoza krika, a potom sa

»Ked nechceš nič povedač mne, vyžaluj sa aspoi ejo peci ej sa vari vyžalovat povedal napokon stari keša odšel.

Sad si teda princezni do poce a začela v nej bedškač:

Ju sedim, el svetom zabudnuti pravi princezni, na mojom mieste vyhrieva sa kruti zradni komorni. Na moju svadbu sa v mojich šarieh ehysti ju si maj ženieh vezme dozalsta, kim ja som tu len pastierkou husi, Nevie matka, čo jej dočra k srdce v hrudi by ej paklo vari”

Star krif neodišil daleko, stil vonku, z druhe strany pece, a všetko počul cez ia. Veš sa a pricizal husiarke vyjt z pece, Na jeho prikaz ju obliekli do krilovskeh šla —a akoby sa stal ziarak, taka bola zrazu kedsna. Potom starj kri zavolal svojo spna a prezradil mu, že mi falošni nevestu Ta, o sa vydiva za princeznii, je v skutočnosti len komorni

A kto je prava princezniš” spital sa princ,

Tino husiarka,” povedal stari krš.

Aj prine mal velki radost z jej krdsy a z ej nosti

Tak nadišiel eš svadby. Popozjvali vela hosti -a pred svadobnjm obradom sa najprv všerci zhromaždili okolo velkeho stola. Za vrehstolom sedel prine po jeho. jednom boku pravi princezni, po druhom zradni komorni. Zradni komorni si šte vždy myslela, že ju pokladaji za princeznii – zaslepeni bola pyehou, pravi princeznii v krianyeh šarieh vobec nespoznala

Niečo si zahryali, niečo aj ypili,a ked už boli všetc v slivnosej nilade,zdvihol sa zrazu stari keša porozprival celj spoločnosti pribeh, veni podobn tomu, čo sa naozaj stal. Ked skončil, obrat sa k zradnej komornej a dal ej otšzku: ,Aky tret si zasliši vinnik, čo takto oklame krila?”

Zradni komorni neušila, že ki hovori o nej,a zvolala: Taki vinnik si ezaslži

nič ič, en by ho vlikli donaha, sečil do suda, do ktrčho predrjm pozatlkali

lice, a zapriahli ten sud za dva biele kore, čo ho budi vlčič cez išust, a kjim vinni dušu nevp pusti.”

Vyniesla si rozsudok sama nad seboul” povedal staj kril

A bola krisna svadba. Dodnes o nej

hovoria ludia, erdžia o nej kone, 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu