Šesť labutí - Rozprávka bratov Grimmovcov

zazrel, ako sa k nemu bli isl hlava. Bola to čarodejnica. » Mili starenka,” prihovoril sa je, ,mobla by si mi ukazat estu von z lesa »0, šno, vzieny kril” povedala starena. To by som mohla. Ale mim pod: mienku, a ked ju nesplnš, nikdy nevyjdš z tohto lesa a zomrieš tu hladom.” Aki je to podmjenka?” chcel vedic kril »Mim dcčru, kri je taki krisna, že krajši nendideš nike na svete, Slib, že si ju vezmeš za ženu a posadiš ju vedla seba na tren, Potom ti ukižem cestu von z lesa.”

starena, ktotej sa straši

lik y,kde sedela pri pei jej dečra, kori viala krla, akoby ho už čakala Kri musel uznad, že je mozaj veli krisna, len mu bolo pri pohlade na šu dio pri srdei. No nemal na ber, vysadil dievča k sebe na kola, starena ho vyviedla z esa zakritko bol znova na svojom kršlavskom zamku. Čoskoro. bola svadba.

Ten kril bol už raz ženar a s prvou ženoa mal sedem deti – es ehlapcov a jedno divčatko,ktoci niloval nado všeko na vee A pretože sa bil ž maco- €ha k nim nebude dobri, odvedol ih do inčho zimku

Ten zimok bol tak dobre key a nis k nemu estu bolo take tažke že ani on sim by ju neraše, ebyi klika pradze, ktorjm ho obdarovala jedna midra vedomkyija. Čarovač kko sa pilalo vd pred nim a ukazovalo mu cest.

Za svojimi milovanjmi dež chodieval koš tak často,že si to masea vim nič jeho novi manželka. Začala yi čraz zvedaveša, kam to ehodi a čo pred ou taji Napokon podplaila krlovjeh sluhov at jej to prezradii. Povedali ej

aj, kde mi kril skrytč čarovnč klbko, krorč jedinč pozni cestu. Teraz už krilovni mohla pripravovat zločin Bola dečra čarodejnice, nuž ušla a očarovala sedem bielyeh hodvibnyeh koše Potom vyčkala na tak dei, ked sa kri! znova raz vybral na po: Tovačku, pochyrila košele, zala z krilovej ske kibko, hodila ho na zem a vyrazila po jeho stope.

Kešlovi spnova sa poreili,ked’už z diy zazreli že niekto prichidra. Mysleli si že je to ih drahj tec, vybehli z briny zšmku a bežali mu istery. Macocha hodila na každeho z nich očarovani košelu — a en čo sa košele dorkli ich il, premenili sa hlapci na labote a odleteli kavni do nernima. Kršlovni odišla domov spokoji bavil nevlastnijeh dei. Nevšinla si, že siedmu košel hodila len naverimboha kamsi

do hiši a že sa zbavila len šestih deti, pretože devčatko nevyhehlo s brani – ostalo. V zimku a na všetko sa divalo oknom,

Krilovni vršila čarovnč klbko do kršlovejskegšelebo vedela, že na drug deči sa st navštivi svoje det zase on. Aj navštvi – no ak bol prekvapenj, ked bo vtala len dra

de si tvoji braia?” zvoal

»Ačh, drahj otecko,” odpovedala dečrka, -si preč a ostala som tu len sama.” Porom mu porozpravala, čo videla oknom — ako sa bratia premenili na labute a ako

odlereli, kazala mu aj pi pierok, čo stratili odletajice labute a ona ich pozbierala

Kri zosmutnel— nikdy by si nepomyslel, že jeho duh žena može vykonat a taky. hroznj čin, Zmocnila sa ho izkosf, že čosi podobne čaka i jeho dečeku, ak ju nehi

No dešeka mala ešte viši strach z toho, že ak sa vrati s otcom domov, padne do rak macoche, a tak ho uprosila,aby ju nehal osamote ešte jednu nos. Dafala toti, a len čo otec odišil, nedbala na tmu a vskrošila do lesa. ini putovala lesom, a keby len jednsm. Purovala z lesa do lesa, putovala z krilovstva do. krilovstva, až od dnavy už dalej nevlšdala. Prive vredy zazrela v jednom lese ehalipku, nevšhala a vošla dnu. V ehalipke našla še postli, no ner si ahnii ani do jednej. Radšej vlila pod jednu z nih, rozhodnuti prenocovač na tvedej dliške. šte však ani dobre nezapadlo slako, ked začula aksi luk —a orvorenjm oknom vleelo do chalipley est labuti.

Ked boli dnu, začali si čuehrad perie a čuehralisi ho tak dlho,až z nich labutie kože spadli ako košele. V tej chvili sestra uvidela pred sebou svojih bratov zaradovala sa a vylizla spod postele.

Aj bratia mali ef radost, ked uvidel sestru. No rovnako velke ako radost boli aj eh obavy

»Tu nemdžeš zosat!” zvolli všeti odrazu. -Toto je brloh zbojnikov. Ked sa vršta domov a nju a to, zabiji ta.

-A vy ma nemžete ochršnit?” spjtaa sa sestra.

Nje odpovedali ej braria. Svoje labutie kože zhadzujeme každi večer len na štri hodiny: Potom zase stricame fudskii podobu a stavame sa labutami

Sestra sa rozplakala a spstala sa: .Vari niet sposobu, ako vis vslobodi

»Bol by tak sposob,aleje to velni tačk,” odpovedali jej brata. ,Nesmela by si šest rokov prehovorit ani sa zasmiat a za ten čas by si musela pre nis uši est koše! z bodlačia. No ak vypustiš z at len jedno slavko, celi tvoja nimaha vyjde nazmace”

Len čo ej ro bratia povedali, minula sa tvrdhodinka, ked sa ej smeli ukdzat v ude skej podobe, znova sa zmenili na labutc odleteli oknom.

Sestra však bola pevne rozhodnui, že vyslobodi bratov zo zaklati, aj keby ju to malo sti ivor, Opustila lesni halipku a pobrala sa šte he do esa Tam si našla strom, na ktorom prenocovala, Rino natrhala bodfačia a pustila sa do price, Hovorit nemala s km, do smiechu jej nebolo, nuž iba sedela a pracovala.

1 stalo sa, že jednčho diža sa pršve do toho lesa vybral na polovačku kril toho. krilovstva. Jeho polovnici si šimi, že na jednom strome sedi dievča, a zavolali na Kro si a kde sa tu bereš?”

Nedoštali však odpoved,

»Pod dole!” zavolali znova. ,Nikto ti neubliži.”

No dievča pokrilo hlavou na znak nesihlasu. A ked sa jej nepresali prihovirat, hodila na nieh zla elaz,aby jej už dali pokoj. Pofovnikov to však neodohnalo, nuž hodila na nieh eše aj zlari pis. A ked nepomohlo ani to, hodila na nich aj zlavč podvazky, a všetko, čo ešte mohla — napokon jej zostali iba košele čo šila pre bratov. Polovnici však ani porom necivi, vylizli na srom, znisli ju nadol a prviedli ju pred krsta.

Kris jj spale Kro si? A čo si robila a tom strome?” Ale dievčina neodpoveala. Kra bol zdelan, klšdol jej otizky v ršenyeh rečiaeh, o i to bolo mame —’ čina mlšala ako roba.

Kedie však bola velini peki kri k nej zahocel vekov liskov. Zahaliljudosvojho. pliša, vssadil ju pred seba na koša a odniesol si ju na zamok.

Tam ju dal vyobliekač do krisnyeh šit, akže žiarila ako sliko za najjasnejšieho. diha, no ani potom z nej nedostal ani slova.

Šest laburi

Posadil ju za sto po svojom boku a očarenj je krisou a skromnostou povedal: Chcem si ta zobrad za žena. Na celom svete iba teba jedini.” A o miekolko dni sa sou naoraj oženil

To však včbce nebolo po chuti krilovej matke, ktorej sa nevesta nepičila a nenašla pre iu dobrčko slova. Sre na iu iba šomrala — vraj ktovie, z akčho nizkeho todu taki za muža krila.

pochidza, kd ani hovori nevie, nezaslii

Rok po svadbe sa mladej krslovnej narodilo dieta, ae zlomyselni kršlova matka sa vkradla do spilne, ukradla diča a spiacej krilovnej potrela ista krvou. Potom be- Zala za synom a žalovala mu, že jeho žena je udožritka.

Krt však tomu neuveril a pohrozil risnym trestom každemu, kto by chcel jeho. žene ublii.

Krilovni zaril tiško pracovala, šila košele a o nič ič sa nestarala, Ked o rok priviedla na sve dalšieho peknčho chlapčeka, zi svokra svoj ziketny čin zopakovala, mo aj temtoraz krif odmietol hrozne podozrenie a vshlasik Aj ked moja žena mlči, nepochaybujem o jej zbožnosti a nevine, a ti nevina sa urite raz ukaže.” Ale ked zli svokra ukradla aj tere novorodeniatko a trei raz obvinila nevestu z ludožnitstva, use ju kril napokon predsa len postavit pred sit. A ked teti az nepovedala ani slovo na svoju obranu, musel ju odsidič na smrt upilenim.

Nastal deči, ked mala kršlovna zhoriet na hranici ako bosorka, Zdroveš to však bol i poslednji ded z rjeh iestich rokov, ked nesmela prehovorit ani sa zasmiat,a jej bratia sa mali konečne vyslobodit zo zaklitia. Aj košele už boli uši, ešte eh bal Fa rukav,

Kod krilovnci viedl na hranicu, mala košele povešanč na rakich, a ked zapslili oheti, obzerala sa nepokojne na vše strany. Zrazu sa zatreporai vo vzduchu kridla Sist laburi a srdee kršlovnej sa naplnio štastim — vedela, že pršve nastiva okamih vyslobodenia. Labute križili tesne okolo horiacej hranice, aby krilovna mohla na každi z nich hodi košelu. A len čo ich ma ne pohidzala, zmenili sa labute na krše- »nyeh junikov — iba ten najmladši mal eše namest favej ruky labutie krilo

V tej ohvili zhasol oheli, sestra a bratia sa štastne vybozkival, a porom sa krifovna obeitila k prekvapenemu krilovi a preh Drahy moj manžel, konečne možem hovorič a všerko ti sveti Som krivo obvinenš, ič zl som nespichala.”

Porozprivala kralovi aj to, ako jej jeho matka ukradla z kolisky ri deta niekam eh ukryla. Kri bol štastnj, no jeho marke nebolo do smiechu. Nepomohlo jej ani to, že sa všetkey ri deti našli ive a zdrave v jej komore -ešte v ten ity deli ju upalili hranici,

na jednej

Šest labui

AKralovi, kršlovne; a teh rom delom. Jahko sa potom ehodilo už svetom. A dobre bolo a rjm šiestim bratom na svece hrbolatom. 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu