Čas čítania: 8 min
RAL VIEDOL VOJNU, mal vela vojakov, no zz toho veru nemohli vyžit. Traja z nich sa dohovorili,
Jeden vravi: — Ale keby nis dolapili, odvisneme na šibenici. Ako to urobime, aby sa
nim nič nestalo?
Druh$ mu na to: — Vidiš tam to vysoke obilje? Keby smesa v om ukryli, nik ndsnendjde.
Vojjaci nis tam nebudi hladat a zajtra aj tak všetci odidu.
m 50 “
Odplazili sa do obilia, no vojsko neodišlo na druhy def preč, ale rozložilo sa tam a oddychovalo. Traja vojaci sedeli v obili dva dni a dve noci a tak vyhladli, že skoro umreli. Ale vyjst z obilia sa bali, lebo by boli prišli o život. Vraveli si:
— Čo miime z toho, že sme ušli, ked tu takto biedne zahynieme.
Len tu priletel nad pole ohnivy drak, zletel k nim a spytoval sa, prečo sa sehovdivajii. Odpovedali mu:
— My sme traja vojaci a zbehli sme od vojska, lebo sme dostavali velmi mali žold. Ak tu ostaneme, umrieme od hladu, no ak vyjdeme z obilia, budeme sa kolisat na šibenici.
— Keby ste mi sližili sedem rokov, — vabil ich drak, — odvediem vas stadeto tak, že to nikto nezbadil.
— Nemime na vgber, nuž nim inč neprichodi, iba tvoju pontku prijat, — odpovedali mu. Drak ich teda sehytil do pazirov, preniesol ponad vojsko, odletel s nimi daleko od pola s obilim a tam ich znova položil na zem. A ten drak bol sim čert. Dal im bičik a povedal:
— Švihajte a priskajte t$mto bičikoma pred vami sa nakopitofko pefiazi, kolko si zažiadate, Možete potom žit ako velki pini, držat si kone a vozitsa v kočiari. Ale po siedmich rokoch budete moji. — Položil pred nich knihu, do nej sa museli všetci traja podpisat, — No ešte pred tym, — doložil drak, – viim dim hidanku. Ak ju uhšdnete, budeteslobodni aja stratim moc nad vami.
Drak nato odletel a traja vojaci sa pobrali aj bičikom preč. Peftazi mali do vole, dali si ušit panske šaty a bolo im sveta žit. Rozvdžali sa v kočiari, jedi pili, hodovali, ale ničoho zlčno sa nedoprištali. Čas sa im chytro mišal, ked sa siedmy rok chjiil ku koncu, dvoch z nich pochytil strach a tizkost. No treti bral všetko len tak z pleca na plece a upokojoval ich:
— Nič sa nebojte, bračekovia, nepadol som na hlavu, ja ti hidanku uhddnem,
Vyišlina pole a sadli si na medzu. Odrazu sa pred nimi zjavila starenka a vypytovala sa ich, prečo si taki smutni.
— Acb, čo sa stariete, pomoci ndm aj tak nemožete.
— Ktovie? — odpovedala starenka. — Len sa mi zverte so svojim trdpenim.
Porozprdvali jej teda, že sa spriahli s čertom a mali od neho pešazi ako pliev. Museli sa mu však podpisat, že ak po siedmich rokoch neuhddnu
“sis »
hdidanku, čo im položi, dostanii sa celkom do jeho moci. A sedem rokov uplynie ako voda. Starkd im na to povedali
— Ak si ehcete pomdci, jeden z všs musi odist do lesa. Natrafi tam na zriitenii skalnii stenu, ktor vyzerd ako domec, nech vojde do domca a tam ndjde pomoc.
Dvaja smutni rozmyšfali: Ved to nim nepomožela ostali sedief, No tre veseli, sa zodvihol, pobral sa do lesa a chodil tam tak diho, kym skalni domec nenašiel. Sedela tam prastarg žena a bola to čertova stara mat. Ptala sa ho, skade prišiel a čo tam hlada. On jej rozpovedal, čo sa im prihodilo.
Vojak sa starene zapičil, tak sa nad nim zlutovala a povedala, že im pombže. Zodvihla kameti, čo ležal na otvore od pivnice, a kdzala mu:
— Sehovaj sa sem, sed tu ticho a ani sa nepohni. Vypočuješ si, o čom sa bude hovorit. Ked drak pride, spstam sa ho na hdidanku, mne sa zdoveri so všetkjm. Len divaj pozor, čo mi odpovie.
Drak priletel o polnoci a hned si pstal jest. Star mat prikryla stol, donižesla jedlo i pitie. a potom sa spolu najedli. Medzi rečou sa ho pytala, ako sa mu vodilo a kofko duši v ten dež chytil.
— Nemal som vela štastis, — odpovedal, — ale nadabil som na troch vojakov, ti mi už neujdii.
— Vraviš, traja vojaci, — na to stari mat. — Ti sa vyznaji, neviem, neviem, či ti nakoniec neprejdii cez rozum.
Čert sa uškrnul:
— Už sti moji! šte im dam jednu hidanku, ale ti nikdy neuhsdnu.
— A čo je to za hiidanka? — pstala sa.
— Poviem ti ju: vo vefkom Severnom jazere leži mftvy mačiak, z toho. budi maf pečienku, Je tam aj rebro z velryby, to bude ich strieborni lyžica. A stard dutd konski noha bude ich čaša na vino.
Ked si čert fahol do postele, stari mat podvihla kameči a vojaka pustila von.
— Zapamiital si si všetko?
— Zapamittal, — prikyvol vojak. — Dozvedel som sa, čo som ehcel, dalej už aj sim poradim.
Potajomky druhjm oblokom vyšiel z domca a pondhlal sa k svojim druhom. Porozpraval im, ako stard mat čerta oklamala a sko sa od neho dozvedel rozlištenie hidanky.
52 “
vzali bičik a našibali si tofko pefazi, že dukty po zemi len tak poskakovali.
Prešlo sedem rokov, prišielčert sknihou, ukdzal im podpisy a povedal:
— Vezmem vis do pekla, tam vds čaki obed. Ak uhiidnete,aki pečienku viim predložia, z čoho bude vaša lyžica a čaša, pustim vis na slobodu, ba aj bičik si možete vziat so sebou.
Vtedy sa ozval prv$ vojak:
— ve vefkom Severnom jazere leži mftvy mačiak, to bude dozajsta naša pečienka.
“53 m “

Informácie pre vedeckú analýzu
Štatistika rozprávky | Hodnota |
|---|---|
| Aarne-Thompson-Uther index | ATU Typ 812 |
| Preklady | EN, ZH, ES, FR, RU, CZ, PT, JA, DE, VI, TR, IT, PL, NL, RO, HU, DA, FI, SE, BE, BG, NO, LT |
| Index čitateľnosti podľa Björnssona | 31,3 |
| Počet znakov | 4.914 |
| Počet písmen | 3.770 |
| Počet viet | 70 |
| Počet slov | 876 |
| Priemerný počet slov na vetu | 12,51 |
| Slová s viac ako 6 písmenami | 165 |
| Percento dlhých slov | 18,8% |
| Pomer typ-token (TTR) | 0,572 |
| Kĺzavý priemer pomeru typ-token (MATTR) | 0,878 |
| Miera textovej lexikálnej diverzity (MTLD) | 216,3 |
| Hapax legomena | 388 |
| Priemerná dĺžka slova | 4,31 |
| Medián dĺžky vety | 12,0 |
| 90. percentil dĺžky vety | 20,1 |
| Podiel priamej reči | 83,9% |
| Zložitosť vety | 1,56 |
| Konektory | 0 |
| Referenčná kohézia | 0,003 |
| Kandidáti postáv/mien | Severnom (2) |
| Sieť spoluvýskytu postáv | žiadne |
| Kandidáti motívov/štítkov | Bratia Grimmovci |










