Železník - Rozprávka bratov Grimmovcov

Sl raz kril, kory mal pri zdniku hlboky les. V lese ilo vela dive zveri. Raz poslal kra polovnika, aby ulovil sea, no pofovnik sa z lesa nevrtil. ,Možno ho postiho nejaki neštastic,” povedal kri a na drohj’ dei poslal dvoch pofovnikov, aby. našli toho prvčho, Ani ti dvaja sa nesritili. Na treti ded si kri zavolal všetkjeh polovnikov a povedal im: ,Prehla aje lesa nevzdajte sa, km rjeh troch nenijdece” Ani jeden z pofovnikov sa však nesritil domov, ba v lese zmizli aj eh psy. Od toho dia sa už nik neodvižil vkročit do lesa. Les bol teh a pusti iba občas nad nim zazrli križi ora aebo jasraba. Prešlo pir rokov a do kršlovskeh služieb vstipil cudzi polovnik, keori sa £hcel pozrid aj do nebezpečnčho ksa, KršT mu v tom branila povedal: ,Rozmysli. sito. Obiivam sa, že pochodiš rovnako ako ti pred tebav a viac sa nevritiš.” Pofovnik odpovedal: Poidem ram na vlastni past Nijakčho nebezpečenstva sa nezlaknem,

Keil napokon sihlasil a polovnik sa vybral so psom do lesa. Nerašli ešte hlboko, ked pes uš zaštuchal stopu akškosi zvierata a pustil sa po nej. Po nikol kjeh krokoch však ostal stat na brehu mitneho jazera. Skor než by tihol urice, vynoria sa spod hladiny chlpaci ruka, sehmatla psa a stiskla bo pod vodu,

Ked to polovnik videl vrti sa do zamiku a vyšiadal si na pomoc roch chlapov s vedrami. Priviedol ich k jazeru a prikazal im vyčerpat všetku vodu. Obja: ilo sa dno a na dne ležal div$ muž, krorčho vlasy siahali až po koleni a telo mal červenč ako hrdzavi železo, Hned mu dali prerjvku Železnik, Ghytili ho, zviazali a privedli do zdmku, kde všetci pri pohlade našiho užasi. Krš ho dal zatvorič do železnej kliedky na nidvori a každčmu, kto by odomkol jej dvere, pohrozil trestom smeti, KRič od kliceky si vala do isehovy krifovni. Od tej ehvile mohli znova bez obiv chodit do les,

Krsta kršlovni mali osemročneho spnčeka, ktorg sa hraval na nidvori so

zlaov lopov a i mu raz spadla do klierky. Chlapec pribehol k mreži a poprosil Železnika: Vyhod mi prosim a, ti loptut”

zebe

Mz potom, ked mi odomkneš klietku,” povedal Železni Nemožem,” povedal elapoc. ,Mšj tec kril o zira.”

hlapec šiel domov s prizdnymi rukami, no na druhš de si pršil prat lopra

Železnik mu znova povedal: ,Odomkni najprv klietku.”

Aj tenrora to ehlapoc odmictol.

Na tret dedi sa kri vybral na polovačku a ehlapec znova prišel ku Kletke. AJ keby som che kliedku odomkni, nemšžem, leho nemim od nej lič,” prihovoril sa Želernskovi.

»Klič leži pod vankišom v spili ojej matky. Coda vezmi bo!” povedal Železnik.

/Chlapec ii po lopte a zabudol na opatrost.Šiel a vzal klič spod vankiša krštovne, Dvere litky šli fažko a prsvikol i do nih prt no predsa len ieh otvori Železnik vyšiel von, dal elapsovi zlati loptu a rozbebol sa preč. Chlapec si až teraz uvedomil 8 urobil a kričal za nim; <Ach, Železnik, stoj! Ak vjdeš, dstanem biku!"

Železnik sa zaril a vrti sa, Sehyil ehlapca a hodil si ho na pleia. Porom sa znova postil do behu a zmizol a s hlapcom v lese.

Kedsa večer kri vrti domov, hned si šimol prizdnu klietku a ital sa krdlovnej, ko sa to melo ta. Krovni nevedela o ničom. Bešala pozric pod vankiš kliča nike, Vlala a synčeka – njaki odpoved. Darmo prehladal celj zimok. Krst postal suho aby hladi ehlapca aj na okoli zimku -sluhovi sa vršili bez ehlapca Lahko už tera všetci uhidli, čo sa salo a na krlovskom dvore zavlidol veli smitok.

Vredy už Železnik zložil chapea z plic v hlbokom lese a povedal mu: ,Nikdy Yin neuvidiš svoje rodičov no ja ih nahradim, postil ima z kletk, zasližiš si vm sit. Ked ma budeš posichat, budeš sa mat u mia krilovsky. Mam tolko zara a injeh pokladov že sa mi nevyrovni niko na svete.

Potom Železnik urobil ehlapcovi loško v machu a uložil o spat.

Na druhi deči šno ho zaviedol k zlate sudničke a povedal: Voda v tejto stud nike je prizračni a čiti ako krst. Budeš pri nej sedie a dozerat, ay do nej nespadlo nič čo by ju znečistilo, Každi večer pridem a pesvedči s, či s poctivo plnil m prikaz,”

Sl sapi po ini a odv sk se v no probaj AV ki a zato veli dozeral,aby nič do nej nespadla. Ako tak sedel, rozboel ho prst, šo si rivikol V kletke a ani nevedel ako, namočil si ho v studničke. Mal ho vo vede en okamih, no kev ho vtiahol, videl že e el pozitenj. Pokišal sa lato z prsta zoškriabat, no darmo – prst bol stile rovnako zanj.

Večer sa objavil Železnik: a opstal sa: ,Dostalo sa do studničky niečo, čo do nej nepatrilo?”

Nič, nič,” povedal chlapec a skryval prst za ehrbtom.

No Železnik akoby videla za jeho ehrbit.

trčil si prst do vody,” povedal /Tentoraz ti to odpustim, ale vaje ta – nech druhy’ dedi už odi skorčno rina sedel chlapec pri studničke a dozeral na jej krištilovi čista. Znova ko rozbolel prieviknurš prst, no tentoraz ho už neponoril do vody, len si ho šiehal o hlavu. Smola však mal aj pri tom Sichani — z hlavy m do studničky spadol las. Ryehlo ho vylovil, leže zas neskoro – vlas bol už pozlitenj

Večer sa objavil Železnik a znova hned vedel, čo sa stalo: ,Spadol i do studničky vlasy” povedal ehlapcovi. ,Ešte aj druhj raz ti odpustim, no ked sa niečo podobni stane rei raz, studnička už nebude taki čisti ako predrjmm a ani ty už neostaneš pod mojou oehranov.”

Na tri dei sedel ehlapec znova pri studničke a hoci pre ho ešte vždy pobolieval,ani im nepohol. Aby mu preša dlha ehvi, prezeral siv zrkadle studničky svoju vir Naklial sa pri rom nad kladinov čoraz viac,až sa mu zraru dih vlasy zošmykli z plice do vody. Rjehlo šeh z nej vytiahol – no zasa neskoro. Vlasy už boli pozlitenč a jeho hlava žiarila sko slnko.

Ah, veruže sa prefakol! Aby skry zla vlasy pred Železnikom, obviazal si celi hlava šatkov

Večer sa objavil Železnik, všedko mu bolo hned jasni a zvola; ,Odviaž si z hlavy šatkut” Vybehli vlasy spod šatky ako zlaty vodopid a chlapcovi už nepomohlo nič Darmo sa ospravedlšoval, darmo vyhoviral.

»Neobstil si v skiške, nemižeš u mia ostat” povedal Železnik, ,Pober sa do svera a prelkaj sa vidom sim. No pretože miš dobnč srdce a nezabiidam, že si ma vyslobodil, zostanem ti naporidzi. Vždy, kod budeš v izve, zdidi na kra lesa a tri raay zavolaj Železnik” a ja ti vždy pridem na pomoc. Moja moc je velki, vičša než si mysliš A nito ej vihy, čo by odvižila moje sriebro a zlato.”

Vel hlapec z hlbokeho lesa a pobral a do sveta. Keščal cestami i necestami, z ehlapca bol čoskoro šubaj, a vždy, ked prišel do nejakčho mesta, hladal si ram preu. Nevyučil sa však v lese ijakčmu remeslu, a tak hladal darmo — njaki pršcu nenašil. Napokon peš do krisneho zimku a aj tam sa opiral či by sa niečo prešho nenašlo. Na zamku sa vždy nijde nejaka robota, a ak ho nevyhnali. .Budeš mi nosit drevo, vodu a kadi deši povymetiš popol z pece,” povedal zimoekg kuchir a zal si

ho za pomocnika do kuchyne, Raz, ked nebo! nikto dokonca aj nosi jedlo na krilovski stal

Šuhaj neshcel, aby sa prezradilo, že mi zlate vlasy,a preto si nedhal na hlave klobiči. Krasa šte nikdy nestretol takou nezdvorilostau a zvolal: Dole klobiik, ked.

1? poruke, nechal ho ten kuchir

obsluhuješ kr kh, pan kril nemčže si ho dač dole,” povedal šuha, Mam na lave nepekni hrast Keil si dal zavola kuckica a nakričal našo ,Ako si mašeš drža takčhoro pomoenika?” A prikizal mu, aby šubaja z kuchyne zaraz vyhal. Čo mal kuchir robi?

Mel poskichnuč. nika s kilovskjim zdhradnikom.

Tak sa stal šuhaj pomocnikom v zihrade. Sadil aj plieval, kopal aj rabal či bili hrotny, lebo šibal dažd. Raz v lete, ked prave pracoval v zšhrade iba sim, bol tak$ ipek, že nevzdržal a loži si klobtičik, abs mu viecor ochladilspoceni hlavu. Zasviešlo slnko na jeho zlate vlasy a tie sa tak zabljskal, že jeden zo zlaršeh ločov vltel oknom až do spilne princeznej Princezni priskočila k oknu, aby zitla,čo sa o bljska

lal však iskave srdce, nuž si iba vymenil pomoenika za pomoc-

-a zazrla v zdhrade pracovat zlatovlasto šuhaja. cšuhajE”zavolala našiho. .Natrhaj a prines mi kyticu kveto

Šuhaj si nasadil klobiičik, natehal kyticu polnjeh kvetov a nieso ju hore sehodni princeznej.

Obrázok: Paul Hey (1867 – 1952)

Cesto stretol zihradnika a ten sa zhrozi: Čo je to za napad – natrhat pre

princezni kyticu polnjeh kvetov? Hned sa vrča urob krajštu kyticu!” A či kytica z polnjeh kverov nie je najkrašia?” zavzdoroval šuhaj. .Druhti kytie jej spravim, iba ak a jej tito nerapiči Zapičila sa princeznej kytica z pofnjeh kvetov, a šte vac sa jej zapičio to, čo zazrela z okna. ,Zlož si klobičik!” zvolala. ,Nepatri sa aby si ho mal na hlave, kod stojiš pred princezno! eh, nit” aj temtoraz sa brinil šuhaj. ,Nermdžemi si ho dač dole, mim pod nim hrasti” No princezni priskočila a sama mu strhla klobičik z hlavy. Vlasy sa spustili

z hlavy na plecia ako zlati vodopič, Šuhaj sa ehcel da na tek, no očareni princezni ho ehytia za ruku a nasypala mu pini dlaš duketov Až porom sa mu podarilo znova si nasadi klobičik a odist. No nevedel,načo by mu bol princeznin dar. Zanjesol ho

zihradnikovi a povedal: ,Tu mare duty, by sa mali s čim brač vaše det “Na druhy dei princezna znova zavolala oknom na šuhaja, ay jej prinjesol kyeicu

polneh kvetov, a ked s io prišel, znova mu cheela stehnit z klavy klobičik, On si

zde

ho však tentoraz pevne držal obidvoma rukami, Aj rak mu princezni nasypala pini lai dukeštov,a šuha ich znova zaniesol zšhradnikovi, aby sa mali čim head jeho deci

Na tret dei sa stalo to is ZZakritko potom sa kršlovstvo dostalo do vojny: Kral sa musel postavič na čelo a šel proti

svojo vojska,a veru si nebol sj, či porazi nepiatefa, torji bol el idou,

Vtedy vyšiel šuhaj zo zdhrady a povedal. V bojovat. Dajte mi koča.”

Volja, o to počuli, sa rozosmiali a povedal: ,Ked odevilame do boj, ve poslednčho koča,

Počkal šuhaj, kim odevilaji, a potom štel do staj koja, Koši na jednu nohu krival a ked kričal, knisal sa hore-dole, akoby bol hojdaci No šuhaj ma to nedbal, nasadol aj na kriveho a zamieril s nim k lesu. Na kraji lesa zavolal: ,Železnikt Železnik! Železniki”

Ešte nedoznelo trese volanic a objavil sa Železnik,

Čo si želiš?” opiral sa

nemu s velkou.

a vyviedol odtiaf posledneho

»Mocnčho kola, lebo idem do boja,”

-Hned ho budeš mad,” povedal Železnik.,,A k nemu i šte čosi pridi.”

Zenizol Železnik v lese a vzdpiti z lesa vyšil koniar, čo šuhajovi prividzal ryša who koša a prindšal červenii broj. Koči bojovne fikal a najradšej by už-už vyrazil do pola. A za kolom kričali zoradenč šiky vefkej srmidy, všetci v červenej zbroji S vytasenjmi, v slnku

do sedla ryšavčho, zavelil svojim šikom a vyrazil do boja. Ked sa bliži na bojove pole, bolo už

Šuhaj si vymenil s koniarom kola, jemu neehal krivčho a on sa vyšv

krštovo vojsko takmer pordbanč a ti, čo prežili, mysleli iba na tek.

Obrázok: Paul Hey (1867 – 1952)

V tej ehvii však šuhaj so svojim vojskom udrel ko birka medzi nepriatelov a pobil všedkjeh, čo sa mu postavili na odpor. Darmo niektori utekali- a $m bol šuha v piti a neustl, km poslednji z nich nevypustil dušu. Po vifaznom boji však nezamieril ku kršfovi, ale sa vek oblikom aj sceljm vojskom vrti na kraj lesa a ravola: Železniki Železnik! Železnik!”

Znova sa objavil Železnik a opital sa: ,Čo si želiš

Vezmi si svojho kona a mne vrif mojho kriveho.”

Stlo sa, sko si žela Sim a na krivom koni sa potom vriil domov. Ked sa za kritiko vrii do zamku aj kal bežala princezni otcori v dstrey a blahožella mu k vilazstv.

Šim by som ho nevybojoval,” povedal na pomoc neznimy tri aj so svojim vojskom.”

Pricezna eheela, aby ej o rtšcovi porozpršval podrobnejše, no krsto šom nevede vne nič a povedal: Naposled som ko videl, ke preasledoval nepratelov, potom mi zmizol z oči”

Prinezni zašla a do zihrady a opitala sa zihradnika,ako pochodil vb pomocnik, Zahradnik sa zasmil a povedal Prive sa vritil na svojem krivom koni. Oseatnjm vojakom jeba na posmech a nektori naiho pokrij Hi, vrinil a žaj on na koniku hojdacomi” A ni zase; Kg do boja hnal nis krš, y s v ktorom krška spal” Maj pomoenik im odpovedi Ja som zničilvišho nepriarela! Nebyt mla, z vs neostae vela” A vedy sa z neho smeji ee vic.”

Laro bolo prinseznej že šhuj zo zšhrady vyehia na posmech, no nevedela, sko. by mu pomohla

Napokon kri! povedal deče: ,Usporiadam veli slivnost,čo bude rva ri dni. Možno sa na nej objavi ten neznimy eter. Aj tebe dam na si vnosti loh — budeš hidr alae jablko.

Pred svnostou sa šuhajodkradolna kraj ea zavolal tam: Železni Zelenniki”

še nedoznelo rei volaie a objavil sa Želernik

Ča si želiš?” opjtl sa.

cem hri za jabiko, o bude na skivnost hidza prince”

»Ghyriš ho,” povedal Železnik. Dim ti znova červenizbroj a ošaveho kola.”

Slavnost sa u?: začla,ked sa šhaj objavil medi rytiemi. Nikto ho nespoznal. Pricezni šla na balkon a hodil zar jablko. Darmo sa veti vrli za nim — dy il ho te v červenej zbroji a hned nim odevall preč. Na dra dež dal Železnik šuhajvi bilu bro a bileho koša – a šeha znova etil la jabiko, s nim hned” odevilal.

Krila to nahnevalo a povedal: Tako sa nesprivaji veri. Mal by predo mla predspič a povedat svoje meno.

Obrázok: Paul Hey (1867 – 1952)

Kriovi jazdci dostali ozkaz že ak sa neznšmy yeer poki usaj teti raz maj ho prenasledovača nism ho doni, aby sa veti

Na rei dedi mal šuhaj od Železnika čierna zboj a čierneho koša a yi trte. lučjo. Ked im ehce odela, prenasledovali ko krilovi jaz eden z nih sa

rozhodujicej hili mi prišel

Železniki

k nemu priliil a škrabol ho mečom na nohe. Aj tentoraz im ušel, no jeho ko cvilal tak prudko, že šuhajovi spadla prilba a premasledovatela uvidel jeho zlač vlasy.

Kod sa vrstili, povedali všetko krilovi,

Sotya svitlo dalše rino, rincezni si zavolala zdhradnika a opitala sa ho, čo robil poslednč tri dni jeho pomocnik. Aj on bol na slivnosti,” povedal zihradnik. , Ten čudn mlidenec sa vrtil domov aZ večer a ukazoval mojim detom tri zlate jablka, krorč vraj vshralv staž.”

Krasi šuhaja predvolal a šuhaj znova predstipil pred keša klobičikom na hlave. Bola však nablizka sj princezna a mu ho strbla z lavy – hned sa mu zase spustil na plecia vodopsi zlašeh vlasov.

Všeci čo to videli, zavzdyehali od ižasv.

Ši naozaj ty te ytir čo kaže deči prišel na slavnost v iej zbroji na inom kona chi všeky zlate jablki?” opiral sa kril

»Naozaj som to ja,” povedal šuhaj. ,Tu si sko dokaz všetky tr.”

A podal kršlovi ri lav jablka,

Ak ehcete dalši dokaz,” dodal šte, vmižem vsim ukizačajranu na nohe – škra bol ma tam meč jednčho z vašich jazdcov. A aby ste vedeli všetko — som aj en ren, čo vim pomohol zvllazič vo vojne.”

»Kedi si schopnj takeh činov, učite si čosi viac ne zihradnicky pomocnik, Poved mi, kto je tvoj otec?”

Maj ote je mocnj’ kri Zlata by mi dal tolko, kolko by som pyral.”

a ja takisto,” povedal kril. Ty sšm si povede, ako sa ti mim odvdači.”

Dajte mi za ženu svoju dečru,” povedal šuhaj, ,Pravdaže, len ak sa jej zapiči” zasmiala sa princezni a pobor

-aA komu pručimu sa zapičil tvoje zlač vla kala ho na znak sihlasu

Na svadbu prišli aj ženichovi rodiia a boli veni štastni, lebo už nedifali, že svojho milovančho syna ešte niekedy uvidi. A uprostred svadby zrazu sticha hudba, otvorili sa dvere a stipil neznimy krši s velkou družinou. ristipil k šuhajovi, objal ho a povedal: ,Spoznavaš ma?

ija som krš No po lese som ehodil,

v podobe Železnika zaklity,

7 si ma však z tej kliatby vsslobodi

7 zdediš všetky moje poklady.”

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Prečítajte si 5-minútovú rozprávku

Slama, uhlík a fazuľa

Sedem havranov

Martinko Klingáč

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu