Starenka z lesa - Rozprávka bratov Grimmovcov

Otarenka.

estovala jednehovdna služka so svojim pi vy les. Odrazu sa kone splašili, rozbe dievča vypadlo z koča. K$m sa prebralo, bolo ani chyru, ani slychu. Medzitym sa! nevidelo na krok. Veru, dievča bolo- Vykročilo jednym smerom, potom šlo < mu nepodarilo dosta. Napokon sa tak ostalo sily anj na jeden krok. Sadlo st pc alo,

sa rozpla

ZANE zletel dievčine na koleno

” biely holub a v zobdku držal zlaty klučik. Pastil jej ho do dlane a potom sa ozval fudskym hlasom:

»Nesmuit, ja ti pomožem. Vidiš tamten strom?« Na boku ma zamok, otvor ho klačikom a najdeš v nom jedlo.”

Dievčina sa rozprdvajuicemu holubovi diho nečudovala, podišla k stromu a otvorila ho. Našla v nom prichystan$ mikky chlieb a čerstve mlieko, Ked sa najedla, vzdyehla si

»U nis o tomto čase sliepky chodia na bidlo a ludi sa schovavaju pod miikkč periny”

Ledva to vyslovila, objavil sa holub a priničsol jej druhy zlaty klučik.

»Chod k tomu staremu dubu a otvor dvere, ktorč mad na boku. Najdeš tam ložko,” zahrkutal,

Dievčina ngyihala. A naozaj, v dutine starčho duba na nu čakala pekna postel s perinou, Lahla si a dobre sa vyspala

Na druhy deti ju holub opiif čakal s jed lom a napojmi, ba aj s nadlernymi šatami, akč ani princeznd nemala.

Takto to šlo niekolko dni. Jednečho rina sa však holub spytal:

»Urobila by si pre mia niečo, dievčina?

»Samozrejme. Žiadaj čokolvek, “s radostou to pre teba urobim,” odvetila.

»Pod za mnou, zavediem fa k jednemu domu, Ked’ vojdeš dnu, pri ohni tjajdeš schulenvi starenku. Ty sa.však na

Bežula, bežala čoraz hibšie do lesa a čakala, kedy jej poleti naproti biely holub; Lenže holub sa. neobjavil, Dievčina-sa oprela o pen duba, dby si adpočinula a nabrala dych. Odrazu pocitila, že ju objimaju konare stromu, Neboli to však konire, ale dve mocne paže. Otočila sa a pred diou stil driečny mlidenec. –

»Spoznavaš ma, dievčina?” spytal,sa, , Ja som ten biely holib,” Objal ju a pobozkal. ,Dakujem, že si ma zbavila kliatby. Krutd ježibaba-ma začarovala na strom a len na niekolka hodin som sa mohol premenit na holuba, aby som hludal svoju osloboditelku. Ludsku podobu som nemohol ziskaf, kym ten prsteh bol u ježibaby”

Spolu s mladencom sa spod kllatby vyslobodila aj jeho družina na konoch a všetci spolu sa s velkou pompou vybrali do krilovskčho mesta, lebo ten mlidenec nebol nikto ipy ako sam kril.

Na zamku usporiadali velku svadbu a každeho pozvali na hostinu. Odvtedy žiju štastne, ak neumreli,

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram

Učte sa jazyky. Dvakrát klepnite na slovo.Učte sa jazyky v kontexte s Childstories.org a Deepl.com.

Informácie pre vedeckú analýzu